Bitka pri Saratoge sa považuje za zlomový bod americkej revolúcie. Došlo k nej na jeseň 1777 a v skutočnosti išlo o dve samostatné, ale prepojené stretávania: bitku pri Freemanovej farme (19. septembra) a bitku na Bemisských výšinách (7. októbra). Američanom velil generál Horatio Gates. Britov viedol generál John Burgoyne.

Plán britského velenia spočíval v tom, že Burgoyne bude postupovať južne z Kanady po Hudsonovej rieke a oddelí tak Nové Anglicko od ostatných kolónií. Systém velenia a logistika sa však ukázali ako problematické: Burgoyne mal dlhé zásobovacie línie, stretol sa s odolným miestnym obyvateľstvom a kontinentálnymi jednotkami a neobdržal očakávanú podporu od ďalších britských síl z New Yorku a západu. Jeho armáda bola zložená nielen z britských regulárnych jednotiek, ale aj z nemeckých žoldnierov (tzv. Hessov), lojálnych koloniálnych síl a indiánskych spojencov.

Prvé stretnutie pri Freemanovej farme bolo tvrdé a taktické; aj keď briti utrpeli značné straty, postupovali ďalej. Druhé stretnutie na Bemisských výšinách prinieslo rozhodujúce víťazstvo Američanov. Dôležitú úlohu pri bojoch zohrali okrem regularných jednotiek aj delostrelectvo, elitné strelecké oddiely a agresívne protiútoky, do ktorých sa zapájal aj schopný, hoci kontroverzný dôstojník Benedict Arnold (ktorý tu zohral kľúčovú rolu napriek konfliktom s velením).

Burgoyne sa 17. októbra vzdal svojej armáde pozostávajúcej z takmer 6 000 britských vojakov. Počas kampane a oboch bitiek utrpeli strany značné straty—britské sily mali stoviek mŕtvych a zranených a veľa zajatcov, Američania tiež utrpeli desiatky až stovky obetí—ale presná čísla sa líšia podľa prameňov.

Americké víťazstvo pomohlo presvedčiť Francúzsko, aby prišlo na pomoc kontinentálnej armáde. Pomohlo im tiež uznať Spojené štáty. V dôsledku Saratogy Francúzsko otvorene vstúpilo do vojny proti Británii (formálne spojenecká dohoda bola podpísaná v roku 1778), čo prinieslo Američanom finančnú a vojenskú podporu, námorné sily a diplomatické uznanie, ktoré zásadne zmenilo pomer síl v konflikte.

Bitva pri Saratoge tak mala nielen okamžitý vojenský význam — zastavila severný postup Britov a oslobodila značné množstvo síl pre boj inde — ale aj hlboké strategické a politické následky: posilnila morálku revolucionárov, zvýšila podporu medzi koloniálnym obyvateľstvom a otvorila cestu k medzinárodnej aliancii, bez ktorej by úspech americkej nezávislosti bol oveľa neistý.