Bitvy pri Saratoge (1777): Zlomový bod americkej revolúcie

Začiatkom roka 1777 požiadal generál William Howe Londýn o schválenie plánu útoku na Filadelfiu. Ten by zničil vzbúrenú americkú vládu. V Kanade generál John Burgoyne predložil plán na presun cez New York a stretnutie s generálom Howeom v Albany. Tým by sa kolónie rozdelili. Londýn schválil oba plány. Burgoyne sa začal presúvať z Kanady údolím rieky Hudson. Svoje sily rozdelil do dvoch kolón. Jedna pod vedením plukovníka Barryho St. Legera postupovala na východ od jazera Ontario údolím Mohawku. Zaútočili na Američanov v pevnosti Fort Stanwix. Američania vyslali dve skupiny, aby pevnosť oslobodili. Druhá, pod velením Benedicta Arnolda, vyhnala Britov z pevnosti. St. Legerova kolóna ustúpila späť k jazeru Ontario. Burgoyne pokračoval na juh s vlastnou kolónou pozostávajúcou z približne 7 000 britských a hesenských vojakov. Pridalo sa k nemu asi 500 domorodých Američanov, ktorí boli spojencami Britov.

Burgoyne vyzval svojich Indiánov, aby vyšli a zaútočili na nepriateľa. Dodal, že ženy a deti, ani nikto, kto sa im nepostaví na odpor, nesmie byť zabitý. Muži, ženy a deti však boli zabití. Jedna známa udalosť rozrušila všetkých kolonistov. Mladá žena menom Jane McCrea sa zasnúbila s jedným z Burgoynových mladých dôstojníkov z radov toryovcov. Indiáni, ktorí ju priviedli k Burgoynovi, sa o ňu bili, zabili ju a skalpovali. Burgoyne nechcel potrestať Indiána, ktorý ju zabil. Tým dokázal, že nedokáže ochrániť ani spriatelených kolonistov. Noviny v kolóniách tento príbeh rozšírili. V dôsledku toho sa mnoho Američanov, ktorí boli neutrálni, chopilo zbraní proti Britom. Príbeh sa dostal dokonca aj do Anglicka. Edmund Burke v Dolnej snemovni vystúpil proti britskej politike využívania indiánskych spojencov.

Howe sa zmocnil Filadelfie. Trvalo to však tak dlho, že neposlal žiadne sily na sever, aby podporili Burgoyna. Dňa 19. septembra Burgoyne zaútočil na Američanov, ktorí boli zakopaní na Bemis Heights neďaleko Saratogy. Opäť bojoval s Američanmi na Freemanovej farme. Tentoraz to boli americkí strelci pod velením Daniela Morgana. Americkí strelci zabili veľký počet britských a hesenských dôstojníkov. To malo za cieľ vyvolať zmätok medzi britskými silami. Burgoyne stratil približne 600 obetí. Vyhlásil, že zvíťazil, hoci ho Američania stále držali na mieste.

Burgoyne sa 7. októbra opäť pokúsil zaútočiť na Američanov, ale neúspešne. Američania sa mu však ubránili. Protiútok vedený Benedictom Arnoldom zatlačil Britov späť, až sa nakoniec stiahli späť do Saratogy. Táto bitka stála Burgoynea ďalších 600 obetí. Americké straty boli nižšie ako 150. Burgoynova armáda bola teraz obkľúčená oveľa väčšou a rastúcou americkou armádou. Dňa 13. októbra 1777 Burgoyne požiadal o prímerie. Horatio Gates, americký veliteľ, požiadal Burgoyna o kapituláciu. Burgoyne však otáľal a neodpovedal. Podmienky, ktoré Gates stanovil, boli tvrdé. Gates napokon ponúkol lepšie podmienky. Dňa 17. októbra sa Burgoyne vzdal.

Burgoyne sa vzdal celej svojej armády s počtom 5 752 vojakov. Vzdal sa 42 diel, 7 000 muškiet a všetkých zásob. Dôstojníci boli oddelení od svojich mužov a podmienečne prepustení. Na rozdiel od svojich mužov si mohli ponechať pištole. Gates pozval Burgoyna na spoločnú večeru. Obaja muži boli priateľskí. Každý z nich si pripíjal s vodcom toho druhého. Britskí a hesenskí vojaci boli odvezení do Bostonu. Podľa dohody sa mali vrátiť do Anglicka pod prísľubom, že už nebudú bojovať. Niektorí sa síce do Anglicka vrátili, ale Kongres zmenil podmienky. Mnohí z nich boli poslaní do väzníc v kolóniách, kde mali prečkať vojnu.