Vírus Zika: definícia, príznaky, prenos (komáre Aedes) a prevencia

Vírus Zika: čo to je, príznaky, prenos komármi Aedes a účinná prevencia. Zistite riziká, symptómy a ako sa chrániť pred nákazou.

Vírus Zika (ZIKV) patrí do čeľade vírusov Flaviviridae a rodu Flavivirus. Šíria ho komáre z rodu Aedes, ktoré sú aktívne počas dňa.

Vírus Zika je pomenovaný podľa ugandského lesa Zika, kde bol v roku 1947 objavený.

Vírus Zika môže spôsobiť infekčné ochorenie nazývané horúčka Zika. Horúčka Zika často nespôsobuje žiadne alebo len mierne príznaky. Vedci vedia, že ľudia v Afrike a Ázii dostávajú horúčku Zika od 50. rokov 20. storočia. V roku 2014 sa vírus rozšíril na východ cez Tichý oceán - najprv do Francúzskej Polynézie a potom na Veľkonočný ostrov. Napokon sa v roku 2015 rozšíril do Mexika, Strednej Ameriky, Karibiku a Južnej Ameriky. Na týchto miestach sa vírus Zika stal pandémiou.

Čo je to horúčka Zika a ako sa prejavuje

Väčšina ľudí infikovaných vírusom Zika nemá žiadne príznaky (odhady hovoria približne 80 %). Ak sa príznaky objavia, zvyčajne sa jedná o mierne ochorenie, ktoré trvá niekoľko dní až týždeň. Medzi najčastejšie príznaky patrí:

• mierna horúčka,
• vyrážka (často po celom tele),
• bolesti kĺbov (najmä v rukách a nohách),
• červené oči alebo konjunktivitída,
• bolesti hlavy a malátnosť.

Incubačná doba (čas od nákazy do prvých príznakov) je obyčajne 3–14 dní. Priebeh je vo väčšine prípadov ľahký a nevyžaduje hospitalizáciu.

Spôsoby prenosu

Hlavným spôsobom prenosu sú bodnutia infikovaných komárov rodu Aedes (najmä Aedes aegypti a Aedes albopictus), ktoré sa vyznačujú dennou aktivitou a rozmnožovaním v stojatej vode blízko obydlí. Okrem toho sú popísané aj ďalšie cesty prenosu:

• sexuálny prenos (vírus môže byť prítomný v sperme dlhšie ako v krvi),
• vertikálny (matka – plod) prenášajúci riziko vrodených abnormalít,
• krvou (transfúzie alebo transplantácie; rizikové v oblastiach s aktívnym prenosom),
• kontaktný prenos pri výtoku z matky pri dojčení bol zaznamenaný len zriedkavo; WHO však podporuje dojčenie, pretože prínos pre dieťa prevyšuje riziká.

Komplikácie a rizikové skupiny

Aj keď väčšina prípadov prebehne ľahko, vírus Zika je spojený s vážnejšími následkami v niektorých situáciách:

• Vrodený Zika syndróm: infekcia v priebehu tehotenstva môže spôsobiť mikrocefaliu a ďalšie závažné neurologické a vývojové poškodenia u plodu.
• Neurologické komplikácie: u niektorých dospelých bol pozorovaný vzostup prípadu Guillain-Barrého syndrómu (autoimunitné ochorenie postihujúce periférny nervový systém), čo môže viesť k dočasnej paralýze.
• Ostatné riziká: riziká sú vyššie pre tehotné ženy a ich plody; preto sa tehotným a plánujúcim tehotenstvo odporúčajú zvýšené preventívne opatrenia.

Diagnostika a liečba

Diagnóza sa stanovuje na základe príznakov, cestovateľskej anamnézy a laboratórnych testov. Najbežnejšie testy sú:

• RT‑PCR (detekcia vírusovej RNA) — najspoľahlivejšie v prvých dňoch ochorenia,
• sérologické testy (protilátky IgM/IgG) — môžu byť užitočné, ale krížová reaktivita s inými flavivírusmi (napr. dengue) môže sťažiť interpretáciu.

Neexistuje špecifická antivirotická liečba ani široko dostupná vakcína. Liečba je podporná: odpočinok, dostatočný príjem tekutín, paracetamol na úľavu od horúčky a bolesti. Odporúča sa vyhnúť sa liekom znižujúcim zrážanlivosť krvi (napr. ibuprofén, aspirin) až do vylúčenia možnosti súbežnej infekcie dengue, pretože môžu zvyšovať riziko krvácania.

Prevencia

Prevencia spočíva hlavne v znižovaní rizika bodnutí komármi a zamedzení šírenia vírusu:

• Odstraňovanie stojatej vody v okolí domov (nádoby, kvetináče, pneumatiky) — obmedzenie miest pre rozmnožovanie komárov.
• Používanie repelentov obsahujúcich DEET, picaridin, IR3535 alebo olej z eukalyptu citrónového (s dodržiavaním návodu a vekových obmedzení).
• Oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami, sieťky na oknách a dverách, klimatizácia.
• V oblastiach s prenosom vírusu je vhodné zvážiť odloženie tehotenstva alebo posilnenie antikoncepcie podľa odporúčaní zdravotníckych orgánov; tehotné ženy by sa mali vyhnúť cestovaniu do oblastí s aktívnym prenosom.
• Používanie kondómov alebo abstinencia po pohlavnom styku s osobou, ktorá mohla byť vystavená Zika vírusu, podľa odporúčaní zdravotníckych inštitúcií (pre muža, ktorý mal expozíciu, sú odporúčania ohľadom trvania ochrany dlhšie než u ženy).
• Bezpečné postupy pri darovaní krvi v oblastiach s pretrvávajúcim prenosom.

Epidemiológia a vývoj vakcíny

Po prvom objavení v roku 1947 sa vírus Zika postupne vyskytoval v Afrike a Ázii; významné epidémie zaznamenali ostrov Yap (Mikronézia) v roku 2007 a Francúzska Polynézia v roku 2013–2014. Najväčšia pozornosť vzbudila vlna v roku 2015–2016 v Brazílii a ďalších krajinách Latinskej Ameriky, keď bolo odhalené prepojenie medzi infekciou v tehotenstve a vrodenými chybami.

Vývoj vakcíny prebieha — niekoľko kandidátov prešlo do klinických štádií — avšak k dnešnému dňu nie je široko dostupná a schválená vakcína pre všeobecné použitie vo všetkých krajinách.

Čo robiť pri podozrení na infekciu

• Ak máte príznaky po ceste do oblasti s výskytom Zika vírusu, kontaktujte svojho lekára a informujte ho o cestovaní.
• Tehotné ženy s podozrením na expozíciu by mali okamžite konzultovať prenatálnu starostlivosť a možnú diagnostiku (vrátane testovania a ultrazvukového sledovania vývoja plodu).
• Dodržiavajte odporúčania verejných zdravotných orgánov o testovaní, izolácii od komárov (zamedzenie ďalšieho prenosu) a sexuálnej prevencii po expozícii.

Ak potrebujete detailnejšie odporúčania týkajúce sa cestovania, prevencie v konkrétnej krajine alebo informácie pre tehotné ženy, obráťte sa na miestne zdravotnícke autority alebo svojho lekára, ktorí poskytnú aktuálne a konkrétne usmernenia.

Otázky a odpovede

Otázka: Do akej čeľade a rodu patrí vírus Zika?

Otázka: Ako sa šíri vírus Zika?

Otázka: Čo je horúčka Zika?

Otázka: Vyvoláva horúčka Zika vždy príznaky?

Otázka: Kto sa od 50. rokov 20. storočia nakazil horúčkou Zika?

Otázka: Kedy sa vírus Zika rozšíril na východ cez Tichý oceán?

Otázka: Kde sa vírus Zika stal pandémiou?

Hľadajte podľa písmena