Alexander Nikolayevich Scriabin

Alexander Skriabin (často písané aj Skrjabin) patrí k najvýraznejším postavám ruského hudobného prechodu od neskorého romantizmu k avantgarde začiatku 20. storočia. Narodil sa 6. januára 1872 v Moskve a zomrel 27. apríla 1915 v tom istom meste; tieto základné biografické údaje mapujú jeho osobný i umelecký vývoj život dátum miesto.

Hudobný štýl a charakteristické prvky

Skriabin začínal ako virtuosný klavirista a skladateľ klavírnej miniatury ovplyvnenej Chopinom, no postupne rozvíjal vlastný jazyk: harmonicky posúval tonálny systém k ambivalentným akordom, používaniu tzv. „mystického akordu“ a k hustej farebnosti zvuku. Jeho neskoršie diela obsahujú prvky, ktoré boli v čase jeho života vnímané ako radikálne a inšpirovali budúcich modernistov štýl harmónia.

Myšlienky, experimenty a spojenie umení

Okrem hudobnej inovácii ho zaujímala filozofia, mystika a synestézia — predstava, že zvuk môže mať farbu a tvar. V diele Prometheus: The Poem of Fire navrhol použitie „farbeného orgánu“ či svetelnej projekcie ako súčasti koncertu; táto myšlienka ojedinelým spôsobom smerovala k jednotnému pôsobeniu hudby, poézie, farby a scény Prometheus Luce synestézia.

Jeho tvorba sa delí na skoré klavírne kusy a neskoré veľké diela pre orchester a klavír, ktoré často nesú filozofické a spirituálne názvy. Skriabin tiež pracoval na cykle sonát a prelúdií, ktoré sú cenené pre bohatú harmóniu aj pre pianotechnické nároky. V jeho tvorbe možno pozorovať prechod od romantickej lyriky k ráznej abstrakcii sonáty preludá.

Diela a význam

  • Výber známych diel: Klavírne sonáty, Prelúdiá op. 11, Poem of Ecstasy, Prometheus — The Poem of Fire Poem.
  • Experimenty so zvukom a svetlom, ktoré ovplyvnili neskoršiu hudobnú avantgardu a teórie o farbe v hudbe význam.
  • Osobitý hudobný jazyk, tzv. mystický akord, sa stal predmetom štúdií hudobných teoretikov mystický.
  • Skriabinova filozofia o jednote umení je často pripomínaná pri diskusiách o Gesamtkunstwerk a o prepojení multimédií jednota.

Dedičstvo Alexandra Skriabina spočíva nielen v konkrétnych skladbách, ale aj v posunoch hudobnej reči, ktorými predznamenal mnohé vývinové smery 20. storočia. Jeho hudba dnes priťahuje interpretov a poslucháčov, ktorí hľadajú dramatickú expresiu, zvukovú farbu a filozofický rozmer v hudobnom zážitku.