Roe v. Wade bolo prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktoré súd vyniesol v období rokov 1971–1973 a ktorým sa riešila ústavnosť štátnych zákazov interrupcií. V tejto veci žaloba pod menom "Jane Roe" (pseudonym pre Norma McCorvey) napadla texaský zákon, ktorý prakticky zakazoval interrupcie okrem prípadu, keď šlo o záchranu života matky. Súd rozhodol, že takýto absolútny zákaz je protiústavný a že ženy majú v rámci ústavného práva na súkromie oprávnenie rozhodovať o prerušení tehotenstva za určitého štádia gravidity.
Podstata rozhodnutia a právne zdôvodnenie
Súdne konanie prebiehalo v rokoch 1971–1972 (pôvodné pojednávanie a následné prejednanie) a rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vydané 22. januára 1973. Hlavným právnym východiskom bol právo na súkromie vyplývajúce z Due Process Clause štrnásteho dodatku Ústavy USA, pričom súd nadviazal na skoršie rozhodnutia týkajúce sa osobného súkromia (napr. Griswold v. Connecticut). Najvyšší súd rozhodol pomerom hlasov 7:2; hlavné stanovisko napísal sudca Harry Blackmun a k väčšine sa pridal aj predseda súdu Warren E. Burger. Sudcovia William Rehnquist a Byron White hlasovali proti.
Trimesterová schéma a praktické dôsledky
V rozhodnutí súd zaviedol tzv. trimesterovú schému, podľa ktorej sa regulácia interrupcií líši podľa štádia tehotenstva:
- Prvý trimester: rozhodnutie ženy o prerušení tehotenstva by malo byť chránené a štát by mal mať len obmedzené možnosti zasahovať;
- Druhý trimester: štát môže regulovať zákroky súvisiace so zdravím matky;
- Tretí trimester (po dosiahnutí životaschopnosti plodu): štát môže mať záujem na ochrane plodu a môže interrupciu obmedziť alebo zakázať, s výnimkou prípadov ohrozenia života alebo zdravia matky.
Reakcie, spoločenský dopad a spory
Rozhodnutie výrazne rozdelilo spoločnosť a stalo sa centrom politicko-kultúrneho konfliktu. Vznikli dve silné hnutia:
- Zástancovia života (pro-life) tvrdili, že nenarodené dieťa má právo na ochranu a že štát by ho mal chrániť rovnako ako iné životy;
- Zástancovia voľby (pro-choice) argumentovali, že žena má právo rozhodovať o svojom tele a reprodukcii a že štát by nemal prerokať do tejto osobnej voľby.
Ďalší vývoj právnej praxe
Po Roe sa stav právnej ochrany interrupcií menil postupne vďaka ďalším rozhodnutiam Najvyššieho súdu a federálnym aj štátnym zákonom:
- Rozhodnutie Webster v. Reproductive Health (1989) umožnilo štátom väčšiu reguláciu v niektorých oblastiach a naznačilo, že Roe nie je absolútnym príkazom bez ďalších obmedzení;
- V roce 1992 Planned Parenthood v. Casey zrušilo niektoré aspekty trimesterovej schémy a nahradilo ju testom „undue burden“ (neprimeraná záťaž), ktorý zakazuje zákony, ktoré kladú prekážky pred ženami hľadajúcimi interrupciu pred životaschopnosťou plodu;
- Ďalšie rozhodnutia postupne upravovali rozsah povolených regulácií a tiež riešili konkrétne zákazy alebo obmedzenia (napr. zákazy určitých metód potratov).
Súčasný význam
Roe v. Wade zostáva kľúčovým momentom v dejinách reprodukčných práv a práv žien v USA. Jeho právne a spoločenské dôsledky sú rozsiahle: ovplyvnilo politiku, zdravotnú starostlivosť, prístup k službám a verejnú diskusiu o právach, etike a úlohe štátu. Hoci pôvodné rozhodnutie už nie je záväzné po neskorších zmenách a zrušení, historický význam Roe pre formovanie debaty o potrate a právach žien zostáva veľký.
Diskusia o interrupciách pokračuje — zahŕňa otázky bezpečnosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, sociálne a ekonomické dôsledky zákazov alebo obmedzení, širšie otázky rodovej rovnosti a autonómie a úlohu súdov a zákonodarcov pri ochrane práv jednotlivcov.