Kortizón je 21-uhlíkový steroidný hormón. Jeho chemický názov je 17-hydroxy-11-dehydrokortikosterón. Je jedným z hlavných hormónov uvoľňovaných nadobličkami v reakcii na stres.

Chemickou štruktúrou je úzko spätý s kortizolom. V organizme sa kortizón často považuje za „proliek“ (prodrug) — v pečeni a cieľových tkanivách sa konvertuje na aktívny kortizol enzýmom 11β-hydroxysteroid dehydrogenázou (11β-HSD1). Kortizón a kortizol patria medzi glukokortikoidy, ktoré ovplyvňujú látkovú výmenu, imunitnú odpoveď a reakciu organizmu na stres.

Účinky a mechanizmus

Kortizón potláča imunitný systém a znižuje zápalovú odpoveď. Mechanizmus zahŕňa naviazanie na glukokortikoidné receptory v bunkách, následnú úpravu prepisu génov a zníženie produkcie prozápalových mediátorov (cytokínov, prostaglandínov). Výsledkom je zníženie bolesti, opuchu a zápalu v postihnutom mieste.

Použitie v medicíne

Kortizón a ďalšie glukokortikoidy sa používajú pri širokom spektre ochorení. Formy podania zahŕňajú perorálne prípravky, injekcie (do kĺbov, pri lokálnych zápaloch), intravenózne podanie, inhalácie a lokálne krémy.

  • Akútne situácie: ťažké alergické reakcie, ťažké astmatické záchvaty, šok spôsobený zápalom.
  • Chronické zápalové ochorenia: reumatoidná artritída, lupus, zápalové ochorenia čriev (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída).
  • Dermatologické stavy: ekzémy, ťažké dermatitídy (lokálne prípravky).
  • Endokrinológia: v minulosti a občas stále pri substitučnej liečbe pri nedostatočnosti nadobličiek (adrenálna insuficiencia) — dnes sú častejšie používané syntetické glukokortikoidy podľa konkrétnej indikácie.

Riziká a vedľajšie účinky

Dávka, spôsob a dĺžka liečby výrazne ovplyvňujú riziká. Krátkodobé podanie zvyčajne vedie k menej závažným nežiaducim účinkom, zatiaľ čo dlhodobá liečba môže spôsobiť mnohé komplikácie:

  • Metabolické: zvýšenie hladiny cukru v krvi, hypertenzia, nárast telesnej hmotnosti, redistribúcia tuku (typický „mesiacovitý“ tvar tváre).
  • Endokrinné: potlačenie osi hypotalamus–hypofýza–nadobličky (HPA), čo môže viesť k adrenálnej supresii; pri náhlom vysadení dlhodobej liečby riziko adrenálneho krízy.
  • Osteoporóza: zníženie kostnej hmoty pri dlhodobom užívaní, zvýšené riziko zlomenín.
  • Infekcie: zvýšená náchylnosť k infekciám a maskovanie príznakov infekcie.
  • Kožné: stenčenie kože, pomalé hojenie rán, modriny.
  • Očné: riziko zvýšeného vnútroočného tlaku a rozvoja katarakty pri dlhodobom podávaní.
  • Psychické: poruchy nálady, nespavosť, v niektorých prípadoch psychóza.

Bezpečné používanie a monitorovanie

  • Liečbu musí riadiť lekár — dávkovanie a dĺžka liečby sa prispôsobujú ochoreniu a odpovedi pacienta.
  • Pri liečbe dlhšej než 2–3 týždne sa zvyčajne odporúča postupné znižovanie dávky (tapering) a nie náhle vysadenie, aby sa predišlo adrenálnej insuficiencii.
  • Pravidelné sledovanie: krvný tlak, hladina glukózy, elektrolytov, stav kostí (DEXA vyšetrenie pri dlhodobej liečbe), očné vyšetrenia, príznaky infekcie.
  • Prevencia osteoporózy: adekvátny príjem vápnika a vitamínu D, zváženie liečby bisfosfonátmi pri dlhodobej steroidnej liečbe.
  • Upozornenie týkajúce sa vakcinácií: u pacientov na imunosupresívnej terapii sa neodporúčajú živé vakcíny; plán očkovania je potrebné konzultovať s lekárom.

Interakcie a obmedzenia

Glukokortikoidy môžu interagovať s mnohými liekmi (antikoagulanciá, antidiabetiká, niektoré antimykotiká a antibiotiká), preto je potrebné informovať lekára o všetkých liekoch. U pacientov s infekciami, peptickým vredom, cukrovkou, hypertenziou alebo psychickými poruchami je potrebné zvýšené obozretné sledovanie.

Krátke porovnanie s inými glukokortikoidmi

Kortizón je menej aktívny ako niektoré syntetické prípravky (napr. prednizón, dexametazón). Vo väčšine indikácií lekári volia konkrétny glukokortikoid podľa požadovanej sily účinku, dĺžky pôsobenia a spôsobu podania.

Historická poznámka

Tadeus Reichstein, E.C. Kendall a P.S. Hench získali v roku 1950 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objav kortizónu a jeho význam pre liečbu zápalových ochorení. Objav mal zásadný vplyv na modernú medicínu a liečbu mnohých chronických ochorení.

Zhrnutie

Kortizón je účinný protizápalový a imunosupresívny hormón s širokým uplatnením v medicíne. Súčasne si vyžaduje opatrné a kontrolované používanie kvôli možným závažným nežiaducim účinkom pri dlhodobom podávaní. Pacienti by mali užívať kortizón presne podľa lekárskych inštrukcií a pri akýchkoľvek pochybnostiach konzultovať svojeho lekára.