Alexandre Dumas, fils (fils je francúzsky syn) (27. júla 1824 – 27. novembra 1895) bol synom Alexandra Dumasa, père (père je francúzsky otec). Rovnako ako jeho otec, aj Alexandre Dumas, fils sa preslávil ako spisovateľ a dramatik, no jeho diela a postoje sa zameriavali najmä na morálne a spoločenské otázky.
Alexandre Dumas fils sa narodil v Paríži vo Francúzsku ako nemanželské dieťa krajčírky Marie‑Catherine Labayovej a slávneho pisateľa Alexandra Dumasa, père. V roku 1831 ho otec oficiálne uznal a postaral sa o jeho vzdelanie; Dumas študoval na Institution Goubaux a na Collège Bourbon. Skúsenosť s materinským utrpením a spoločenským pohŕdaním, ktoré zažívala jeho matka, hlboko poznačila jeho cit pre spoločenskú nespravodlivosť a stala sa opakovanou inšpiráciou pre postavy utrápených žien v jeho dielach.
V dielach Dumas fils stálo morálne posolstvo často v popredí: považoval literatúru za nástroj mravného poučenia a spoločenskej reformy. Vo svojej hre Le fils naturel (Nemanželský syn) z roku 1858 obhajoval myšlienku, že muž, ktorý splodí nemanželské dieťa, má morálnu povinnosť dieťa uznať a zabezpečiť osud matky — napríklad oženitím sa s ňou.
Na otcovej strane pochádzal z miešanej rodiny: jeho predkovia zahŕňali bieleho francúzskeho šľachtica a ženu pochádzajúcu zo Saint‑Domingue (dnešné Haiti); jeho dedom bol generál Thomas‑Alexandre Dumas. Ako chlapec čelil posmechu a rasovým predsudkom v internátnych školách, čo formovalo jeho sebavnímanie a literárne zameranie na sociálne témy.
V roku 1844 sa presťahoval do Saint‑Germain‑en‑Laye, kde žil pri otcovi. Tam sa zoznámil s Marie Duplessisovou, známou kurtizánou, ktorá sa stala vzorom pre postavu v jeho najslávnejšom diele La dame aux camélias (Dáma s s kaméliami). Román vyšiel v polovici 19. storočia (1848) a Dumas ho neskôr sám upravil pre divadlo (inscenácia mala veľký úspech už v roku 1852). Dielo sa v anglicky hovoriacich krajinách preslávilo pod názvom Camille a stalo sa aj predlohou pre operu Verdiho La Traviata z roku 1853. Adaptácia priniesla Dumasa fils značný finančný i umelecký úspech a odštartovala jeho prechod k dramatickej tvorbe; od tej doby sa venoval prevažne divadlu, ktoré ho urobilo vedúcou osobnosťou francúzskej scény v druhej polovici 19. storočia. Románu sa síce úplne nevzdal — medzi jeho neskoršie autobiograficky ladené prózy patrí napríklad L'Affaire Clemenceau (1867) — no jeho hlavnou doménou zostalo divadlo a morálne‑sociálne drámy.
V osobnom živote sa v roku 1864 oženil s Nadeždou Naryschkinovou, s ktorou mal dcéru; po jej smrti sa neskôr oženil s Henriette Regnierovou. V roku 1874 bol prijatý do Francúzskej akadémie a stal sa uznávanou literárnou autoritou; v 1894 mu bol udelený Rad čestnej légie.
Alexandre Dumas, fils zomrel 27. novembra 1895 v Marly‑le‑Roi v departmente Yvelines a bol pochovaný na Cimetière de Montmartre v Paríži. Jeho diela, najmä La dame aux camélias a jeho sociálne drámy, zostávajú dôležitou súčasťou francúzskej literárnej histórie: okrem divadelného a románového diela zanechal odkaz ako obhajca spoločenskej zodpovednosti a morálnej povinnosti voči ženám a deťom, čo vyvolalo širokú diskusiu medzi jeho súčasníkmi i neskoršími kritikmi.
