Holandčina (Nederlands) je jazyk pochádzajúci z Holandska a je úradným jazykom krajiny. Hovorí sa ňou aj v severnej polovici Belgicka (región nazývaný Flámsko) a v juhoamerickom Suriname. Jazyk známy ako afrikánčina sa vyvinul z holandčiny u obyvateľov južnej Afriky a v súčasnosti sa ním hovorí najmä v Južnej Afrike, ale aj v neďalekej Namíbii. Holandčinou hovorí približne 22 miliónov ľudí na celom svete.
Pôvod a klasifikácia
Holandčina patrí do skupiny západonemeckých jazykov, spolu s angličtinou, nemčinou a frískymi jazykmi. Jej predchodcovia sa formovali v ranom stredoveku na území dnešného Holandska a Belgicka. Moderná štandardná podoba jazyka (nazývaná často Algemeen Nederlands) sa ustálila medzi 16. a 19. storočím, najmä v dôsledku knižnej kultúry, školstva a neskôr štátnej administratívy.
Rozšírenie a postavenie
Okrem Holandska a severného Belgicka sa holandčina používa v niekoľkých bývalých kolóniách a teritóriách. Medzi ne patria Suriname v Južnej Amerike, niektoré karibské ostrovy (Aruba, Curaçao, Sint Maarten a niektoré zvláštne obce Holandska v Karibiku) a historické vplyvy v Indonézii. Holandčina je jedným z úradných jazykov Európskej únie a má dôležité postavenie v regionálnej administratíve a médiách v Beneluxe.
Afrikánčina — odlišný, ale príbuzný jazyk
Afrikánčina vznikla v 17. a 18. storočí medzi prisťahovalcami z Nizozemska a ich potomkami v južnej Afrike. Počas vývoja na juhoafrickom kontinente afrikánčina prijala prvky z portugalčiny, malajčiny, jazykov Bantu i Khoisan a z kreolských foriem reči vytvorených medzi kolonistami a otrockými či domorodými komunitami. Výsledkom je jazyk, ktorý je pre nositeľov holandčiny čiastočne zrozumiteľný, no zároveň má vlastnú gramatiku, slovnú zásobu a ortografiu. Dnes je afrikánčina jedným z úradných jazykov Južnej Afriky a používa sa v školstve, médiách a literatúre.
Dialekty a štandard
Holandčina má viacero regionálnych variantov a dialektov. Medzi najznámejšie patria dialekty západného pobrežia (napr. hollandčina), dialekty východného Holandska a flámske varianty v Belgicku (Vlaams). Rozdiely sa prejavujú najmä vo výslovnosti, slovnej zásobe a v niektorých gramatických nuansách, no písomný štandard je spoločný pre Holandsko a Flámsko. Afrikaans je v mnohých ohľadoch samostatný štandard, hoci historicky vychádza z holandčiny.
Charakteristické rysy jazyka
- Slovosled: holandčina používa typický V2 (verb-second) slovosled vo vetách oznamovacích.
- Výslovnosť: výrazné sú zadopásmové frikatívy ako g a ch, rôzne dvojhlásky a špecifické rytmické vzorce.
- Gramatika: má členy (definovaný a indefinovaný), skloňovanie je menej rozvinuté než v nemčine, ale slovosled a časovanie slovies sú rozvinuté.
- Vzťahy: holandčina je blízka nemčine i angličtine, čo sa prejavuje vo veľkom počte príbuzných slov a podobných gramatických konštrukcií.
Počet hovoriacich a význam dnes
Presné štatistiky sa líšia podľa zdrojov, ale holandčina patrí medzi jazyky s desiatkami miliónov hovoriacich. Holandčinou samotnou hovorí väčšina obyvateľov Holandska a Flámska, k čomu treba pripočítať používateľov v Suriname, na karibských ostrovoch a menšie komunity v iných štátoch. Počet hovoriacich afrikánčiny sa odhaduje na niekoľko miliónov, čo spolu s holandčinou predstavuje významnú jazykovú komunitu na medzinárodnej úrovni.
Holandčina a afrikánčina majú silné kultúrne a historické väzby v literatúre, médiách a vzdelávaní. Pre študentov germánskych jazykov sú často zaujímavé pre ich premostenie medzi angličtinou a nemčinou a pre svoje špecifické fonologické a lexikálne vlastnosti.