Prehľad

Krily sú malé kôrovce podobné krevetám, ktoré tvoria skupinu druhov žijúcich vo všetkých oceánoch. Zvyčajne majú len niekoľko centimetrov, ale môžu sa vyskytovať v obrovských koncentráciách. Sú významnou zložkou morského pelagického ekosystému, pretože premosťujú primárnu produkciu (fytoplanktón) k vyšším trofickým úrovniam.

Charakteristika a spôsob života

Krily majú typické členenie tela kôrovcov: hlava, hruď a bruško so zakriveným telom a viacerými párami končatín. Od iných kôrovcov sa odlišujú napríklad výraznými žiabrami a štruktúrami prispôsobenými na filtrovanie potravy. Väčšina druhov sa živí prevažne fytoplanktónom, niekedy aj drobným zooplanktónom, ktoré zachytávajú pomocou hrubých riasovitých alebo chĺpkovitých plôch na nohách.

Rozšírenie a významné druhy

Krily sa vyskytujú v takmer všetkých moriach; niektoré druhy sú rozšírené vo všetkých zemepisných šírkach, iné sú špecializované na studené oblasti. Najznámejší je antarktický krill Euphausia superba, ktorý má kľúčovú úlohu v ekosystéme Južného oceánu. Odhady biomasy tohto druhu sú vysoké a poukazujú na jeho význam ako potravy pre veľké množstvo cicavcov, vtákov a rýb.

Ekologická úloha a správanie

Krily sú dôležitým článkom potravinového reťazca: slúžia ako potrava pre veľryby, tulene, tučniaky, morské vtáky, rýby a ďalšie predátory. Mnohé druhy vykonávajú každodenné vertikálne migrácie — cez deň sa skrývajú v hlbších vrstvách a v noci vystupujú k hladine, kde sa živia. Toto správanie ovplyvňuje tok energie a látok v stĺpci vody a má vplyv na kolobeh uhlíka v mori.

Človek, využívanie a ohrozenia

Krill je predmetom komerčného rybolovu najmä kvôli výrobnému oleju bohatému na omega‑3 mastné kyseliny a kŕmnym prísadám. Ťažba a environmentálne zmeny, ako sú otepľovanie oceánov a zmeny produkcie planktonu, môžu ovplyvniť populácie krillu a tým aj celé morské spoločenstvá. Vedecký výskum sa zameriava na monitorovanie populácií, dopady rybolovu a klimatické vplyvy.

Ďalšie informácie a zdroje