Jazero Urmia: slané jazero v severozápadnom Iráne — fakty a vysychanie

Jazero Urmia — slané jazero v severozápadnom Iráne: fakty, príčiny vysychania, dopady na krajinu a miestne komunity. Aktuálny stav, história a štatistiky.

Jazero Urmia (perzsky: دریاچه ارومیه) je slané jazero na severozápade Iránu. Nachádza sa v provinciách Východný Azarbajdžán a Západný Azarbajdžán a leží juhozápadne od Kaspického mora v tesnej blízkosti. Je to najväčšie jazero v Iráne a historicky patrilo medzi väčšie slané jazerá v regióne; jeho rozloha a postavenie sa však v dôsledku výrazných zmien v posledných desaťročiach výrazne zmenili.

Poloha a rozmery

Poloha jazera Urmia je na 37°42′0″ s. š., 45°18′60″ v. d. Má rozlohu približne 5 200 km² v období, keď je hladina vysoká; pri poklese hladiny sa rozloha znižuje. V najväčšom rozsahu je dlhé približne 140 km (87 míľ) a široké 55 km (34 míľ). Jeho najhlbšie miesto je hlboké približne 16 m (52 stôp). Jazero je endorheické (bez povrchového výtoku) – prijíma vodu z trinástich riek prichádzajúcich z blízkych hôr a odteká len odparovaním.

Okolie a infraštruktúra

Jazero Urmia leží medzi provinciami Západný Azarbajdžán a Východný Azarbajdžán. Najväčším mestom na východe je Tabríz a a najväčším mestom na západe je Urmia. Najkratšia cesta medzi týmito mestami vedie okolo jazera. V 70. rokoch 20. storočia sa začal realizovať projekt výstavby mosta cez jazero; po islamskej revolúcii v roku 1979 bol projekt pozastavený a neskôr obnovený. Výstavba cestnej priečne preloženia (estakády/causeway) cez jazero bola dokončená v prvej dekáde 21. storočia a dodnes sa o jej vplyve na hydrológiu a výmenu vody diskutuje.

Slanosť a ekológia

Jazero má veľmi slanú vodu; koncentrácia soli sa mení podľa ročných období a stavu zásob vody. V suchších obdobiach, najmä v neskorej jeseni a pri nízkej hladine, môže slanosť výrazne vzrásť (hodnoty v minulosti dosahovali vysoké percentá). Zvýšená salinita mení chemické zloženie vody a ovplyvňuje život v jazere: kým pri nižšej slanosti sa darilo riasam, mikroorganizmom a brine shrimp (kôrovce rodu Artemia), pri extrémne vysokej slanosti sú mnohé druhy vytlačené alebo hynú.

Jazero bolo dôležitou zastávkou pre migrujúce vtáky – mnohé druhy vodného vtáctva a červené plameniaky, racky a rôzne vodné kačice využívali brehy a ostrovy ako hniezdiská a kŕmidlá. Pokles hladiny a zvýšenie slanosti spôsobili zmeny v biotopoch a pokles populácií niektorých druhov.

Príčiny vysychania

Jazero Urmia sa každým rokom zmenšuje. Hlavné príčiny zmenšovania sú zložité a kombinované:

• Odber vody pre poľnohospodárstvo: rieky, ktoré doň privádzajú vodu, sú často odklonené na zavlažovanie, čo znižuje prítoky.
• Výstavba priehrad a nádrží: stavba priehrad na prítokových tokoch znižuje množstvo vody, ktoré sa dostane do jazera.
• Ťažba podzemnej vody a neudržateľné využívanie vodných zdrojov: čerpanie spodnej vody pre poľnohospodárstvo a priemysel zhoršuje dostupnosť vody.
• Klimatické faktory: dlhodobé suchá a zmeny v zrážkach spojené s globálnymi zmenami klímy znižujú prítoky a zvyšujú výpar.
• Inžinierske zásahy v jazere: priečne stavby cez jazero (causeway) obmedzili výmenu vody medzi časťami jazera, čo zhoršilo lokálne dynamiky vody a koncentráciu soli.

Dopady vysychania

Úbytok vody a rastúca slanosť majú viacnásobné negatívne dopady:

• Ekologické: zmeny biotopov, pokles niektorých populácií vtákov a ostatných organizmov viazaných na jazero.
• Ekonomické: straty pre miestne poľnohospodárstvo a rybárstvo, zníženie príjmov z turizmu.
• Zdravotné a environmentálne: odkryté slané dno vytvára prachové a soľné búrky (soľný prach), ktoré môžu zhoršovať kvalitu ovzdušia, poškodzovať pôdu v okolí a spôsobovať zdravotné problémy (dýchacie ťažkosti, ochorenia očí).
• Sociálne: migrácia obyvateľstva z oblastí so zhoršenými podmienkami, konflikty o vodu.

Ochrana a snahy o obnovu

K záchrane jazera sa v posledných rokoch pristúpilo viacerými opatreniami na národnej i miestnej úrovni. Medzi bežné kroky patria:

• zlepšenie hospodárenia s vodou v poľnohospodárstve (efektívnejšie závlahy, zmena pestovaných plodín),
• sprísnenie kontroly nad ťažbou podzemnej vody a rušenie ilegálnych studní,
• uvoľňovanie vody z priehrad a nádrží v prospech prítokov,
• projekty na obnovenie vodnej výmeny medzi časťami jazera (úpravy priečnych stavieb a otevíranie kanálov),
• vzbudiť pozornosť medzinárodnej odbornosti a zapojenie environmentálnych organizácií.

Napriek týmto snahám je obnova dlhodobý a náročný proces, ktorý si vyžaduje koordinované zabránenie nadmernému využívaniu vody, adaptáciu poľnohospodárstva a zmeny v plánovaní krajiny. V niektorých vlhkých rokoch bolo pozorované čiastočné zlepšenie hladiny, čo ukazuje, že pri správnych opatreniach je čiastočná obnova možná.

Zásadné poznámky a význam

Jazero Urmia je dôležitým prírodným prvkom regiónu – okrem ekologickej hodnoty plní aj funkcie klímy, pôdnej ochrany a je súčasťou kultúrnej a hospodárskej identity miestneho obyvateľstva. Jeho záchrana si vyžaduje dlhodobé, integrované a medziodvetvové riešenia.

Jazero Urmia a jeho okolie zostávajú predmetom výskumu, monitorovania a verejnej diskusie. Pokračujúce sledovanie hladiny, kvality vody a biologickej rozmanitosti spolu s udržateľným využívaním vodných zdrojov bude kľúčové pre budúcnosť tohto unikátneho ekosystému.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to jazero Urmia?

Otázka: Kde sa nachádza jazero Urmia?

Otázka: Aké veľké je jazero Urmia?

Otázka: Ktoré mestá sa nachádzajú v blízkosti jazera Urmia?

Otázka: Bol niekedy pokus postaviť most cez jazero?

Otázka: Aká je koncentrácia soli v neskorej jeseni?

Hľadajte podľa písmena