Laoská ľudovodemokratická republika alebo Laos (ລາວ) je krajina v juhovýchodnej Ázii. Hlavným mestom Laosu je Vientiane.

Laos je vnútrozemský (nemá pobrežie mora alebo oceánu). Na severozápade hraničí s Mjanmarskom (v angličtine známe ako "Burma") a Čínou, na východe s Vietnamom, na juhu s Kambodžou a na západe s Thajskom. Rieka Mekong tvorí veľkú časť západnej hranice s Thajskom. Lode z Laosu sa po Mekongu nemôžu dostať k oceánu, pretože na juhu krajiny sa nachádzajú pereje a vodopády.

Úradným jazykom je laoský jazyk patriaci do skupiny jazykov Tai. 98 % obyvateľov Laosu vyznáva budhizmus. Hlavnou plodinou v Laose je ryža.

Geografia a prírodné pomery

Laos má rozlohu približne 237 955 km² a veľkú časť jeho územia tvoria vrchoviny a tropické lesy. Na východe kraju prebieha pohorie Annamitské (Annamite Range), ktoré vytvára prirodzenú hranicu s Vietnamom. Najvyšším vrchom je Phou Bia (2 819 m). Krajina má tropické monzúnové podnebie — suché obdobie trvá zvyčajne od novembra do apríla a dažďové obdobie od mája do októbra.

Lesy, rieky a zvlášť Mekong sú kľúčové pre miestne ekosystémy a obživu. Mekong patrí medzi najbohatšie rieky sveta na biodiverzitu a rybárstvo, no v posledných desaťročiach ho ovplyvňuje výstavba priehrad a zmeny v prietoku.

Vientiane

Vientiane je politické, administratívne a hospodárske centrum Laosu. Leží na brehu Mekongu pri hranici s Thajskom. V meste sa miešajú tradičné laoské prvky s francúzskou koloniálnou architektúrou — nájdete tu chrámy, kláštory (wat), štátne inštitúcie aj kaviarne a trhy. Medzi známe pamiatky patria napríklad Pha That Luang (národný stúp) a budovy z koloniálneho obdobia. Vientiane je zároveň dôležitým dopravným uzlom pre vnútroštátnu i regionálnu dopravu.

Obyvatelia a etnické zloženie

Obyvateľstvo Laosu je etnicky rôznorodé. Hlavnú skupinu tvoria Lao (často nazývaní Lao Loum) obývajúci nížiny pozdĺž Mekongu. Ďalšie významné skupiny sú Lao Theung (obyvatelia stredných svahov) a Lao Soung (vrcholové etnické skupiny, medzi ktoré patria napríklad Hmongovia a ďalšie horské kmene). Celkový počet obyvateľov je rádovo niekoľko miliónov; odhady sa pohybujú okolo 7–8 miliónov ľudí.

Náboženstvo je prevažne budhizmus, najmä théravádový smer, ktorý je hlboko prepojený s každodenným životom a kultúrnymi rituálmi. Súčasne sú rozšírené aj animistické a domáce náboženské praktiky, ktoré sa často prelínajú s budhizmom. Menšiny vyznávajú aj kresťanstvo alebo tradičné vierovyznania.

Kultúra a hospodárstvo

Kultúra Laosu kladie dôraz na komunitu, rodinu a náboženské zvyky. Významnú rolu zohrávajú budhistické chrámy, festivaly (napríklad Loi Krathong a Pimai — laoský nový rok) a tradičné tance a hudba. Laoská kuchyňa je založená na ryži, bylinkách a jednoduchých čerstvých surovinách; typickým jedlom je napríklad laab (mäsový šalát) a sticky rice (lepkavá ryža).

Hospodárstvo je stále do veľkej miery závislé od poľnohospodárstva, predovšetkým pestovania ryže. Dôležitou súčasťou rozvoja sú aj vodné elektrárne — Laos sa snaží stať sa „bateriou juhovýchodnej Ázie“ vývozom elektriny do susedných krajín. Turizmus, drevárstvo a ťažba minerálov prispievajú k príjmom štátu, pričom krajina čelí výzvam v oblasti udržateľného rozvoja, ochrany lesov a práv domorodých komunít.

Krátka historická poznámka

Laos bol dlhodobo pod vplyvom susedných mocností (Thajsko, Vietnam) a od 19. storočia bol súčasťou Francúzskej Indočíny. Po druhej svetovej vojne nasledovali obdobia konfliktov a nakoniec v roku 1975 vznikla Laoská ľudovodemokratická republika s jednopartijným socialistickým režimom. Od 90. rokov 20. storočia prebiehajú ekonomické reformy a postupná integrácia do regionálnych a medzinárodných štruktúr.

Laos je krajina bohatej prírody i kultúry, s rastúcou ekonomikou a významnými environmentálnymi a sociálnymi výzvami, ktoré formujú jej budúcnosť.