Skromnosť

Skromnosť neplatí v núdzovej situácii

Skromnosť je spoločenská norma, neplatí tam, kde nemôže, napríklad v núdzovej situácii. V prípade núdze je dôležitejšie, aby lekári ošetrili zranených. Nezáleží na tom, že lekári môžu vidieť týchto ľudí nahých. V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné, aby sa vyzliekli úplne, aby ich mohli lepšie ošetriť.

Niektorí ľudia stále trvajú na zachovaní svojich noriem skromnosti, a to aj v núdzových situáciách.

Rôzne úrovne skromnosti pre rôzne skupiny ľudí

Skromnosť zvyčajne hovorí, že časti ľudského tela, ktoré nemusia byť odhalené, by nemali byť. Zvyčajne sa to vzťahuje na holú pokožku, vlasy, spodnú bielizeň a najmä na intímne partie. Niekedy normy nehovoria len o tom, že príslušná časť má byť skrytá, ale aj o tom, že špeciálny odev má zakrývať jej tvar, to, ako vyzerá. Niektoré normy hovoria o tom, ako by sa malo vykonávať prezliekanie, napríklad používanie uteráka na pláži alebo zatváranie (a zamykanie) dverí kabíny, ktorá je k dispozícii.

Rôzne kultúry majú rôzne normy skromnosti. Normy sa však líšia aj v závislosti od toho, kto sú ostatní ľudia, ktorí by mohli vidieť telo človeka:

• Manžel alebo partner
• Priateľ alebo člen rodiny rovnakého pohlavia
• Rodinní príslušníci opačného pohlavia.
• Priateľ opačného pohlavia.

Záležať môže aj na spoločenskom postavení alebo triede. Na ľudí z rovnakej spoločenskej triedy sa tak môžu vzťahovať iné pravidlá ako na ľudí z iných (alebo nižších) spoločenských tried.

Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú tieto normy, patria:

• miesto, kde sa to deje (vyzliekanie doma pred partnerom je iné ako vyzliekanie u niekoho, koho sotva poznáte)
• Práca, ktorú ľudia vykonávajú (Striptízová tanečnica má iné normy ako učiteľ)

Učiteľ, ktorý by vystupoval v nočnom klube, by tak mohol byť vnímaný ako ten, kto znevažuje svoje povolanie. Niektorí ľudia hovoria, že tento druh skromnosti je hanba za telo.

Prílišná skromnosť sa nazýva prudérnosť. Ako zdravotný stav sa nazýva aj gymnofóbia. Prílišná neskromnosť sa nazýva exhibicionizmus. Zástancovia skromnosti ju často považujú za úctu k svojmu telu a pocitom seba a iných a niektorí ľudia veria, že môže znížiť počet sexuálnych trestných činov. Kritici tvrdia, že nie je zdravé mať negatívny postoj k ľudskému telu. Niektorí tvrdia, že môže existovať súvislosť medzi represívnym postojom k telu a nežiaducimi výsledkami, ako sú sexuálne trestné činy, násilie a stres.

Diagram z Harper's Bazaar z roku 1868, ktorý zobrazuje predstavu o dĺžke dievčenských sukní v polovici viktoriánskej éry v porovnaní s vekom dievčat, ktoré ich nosia.

Rôzne kultúry majú rôzne názory

Kultúrne a náboženské pozadie výrazne ovplyvňuje názory na skromnosť.

Všeobecne uznávané západné normy

To, čomu sa hovorí západná kultúra, očakáva, že intímne časti tela budú na verejných miestach vždy zakryté. Výnimku tvoria miesta, kde sa ľudia prezliekajú, pretože tie sú zvyčajne rozlíšené podľa pohlavia. To znamená, že jedna šatňa je určená pre mužov a druhá pre ženy. Medzi ďalšie výnimky patria sauny, ktoré bývajú zmiešané (jedna sauna je pre mužov aj ženy).

Osobitné pravidlá platia aj pre miesta, kde sa bežne kúpu. Môže sa tolerovať, že žena je na pláži alebo pri bazéne hore bez. Ak je v blízkosti pláže alebo bazéna reštaurácia, je obvyklé, že žena môže byť na pláži hore bez, ale ak chce v reštaurácii niečo zjesť, musí si zakryť prsia. Veľmi často sú takéto reštaurácie vizuálne oddelené zábradlím. Na jednej strane zábradlia je pláž, na druhej strane je reštaurácia.

V mestách je čoraz viac pláží. To ešte viac stiera hranice. Môžu tam byť ľudia v plavkách vedľa biznismenov v obleku.

V súkromných domoch môžu byť pravidlá voľnejšie. Nahota medzi blízkymi členmi rodiny v domácnosti je niekedy povolená, najmä v spálni a kúpeľni. Môže byť povolené aj príležitostné nosenie spodnej bielizne. Inde v domácnosti sa môže od členov rodiny očakávať, že budú nosiť viac oblečenia, ležérne, najmä ak sú prítomní hostia. Tu môže tento účel splniť župan.

Naturalizmus

Naturisti majú rôzne názory. Chcú vytvoriť prostredie, v ktorom sa ľudia môžu cítiť uvoľnene, aj keď sú nahí, môžu ich vidieť nahých alebo sú medzi nimi nahí ľudia. Tieto hodnoty sú v rozpore so súčasnými normami skromnosti. Z tohto dôvodu nudisti väčšinou odmietajú súčasné normy skromnosti.

Domorodé kmene

Tradičné domorodé kultúry, napríklad v Afrike alebo u domorodcov v Austrálii, majú veľmi odlišné sociálne normy. Miera obnaženia je prijateľná od žiadneho pre niektoré ženy až po všetko okrem žaluďa penisu pre niektorých mužov z určitých kmeňov. Niektoré africké kultúry si myslia, že maľovanie tela je jeho zakrývanie. Mnohé si myslia, že je to "odev".

Reakcia na neskromný prejav

Rozdielne normy pre mužov a ženy

Existujú rôzne normy skromnosti pre mužov a ženy. Západná kultúra očakáva, že muži aj ženy budú mať zakryté genitálie. Od žien sa tiež očakáva, že si budú väčšinou zakrývať prsia. Výnimku môže tvoriť kúpanie alebo dojčenie.

Zobrazovanie nahých kúpajúcich sa vojakov sa stalo bežným počas druhej svetovej vojny. V tom čase sa nahí kúpali aj chlapci v stredoškolskom veku.

Móda, ako aj iné spoločenské normy očakávajú, že muži budú zakrývať viac častí tela ako ženy, napríklad stred tela a hornú časť chrbta.

Plavecké nohavice sú často väčšie pre mužov ako pre ženy. Pred 30. rokmi 20. storočia mali muži vo všeobecnosti zakázané odhaľovať hruď na verejnosti, dokonca aj na plážach. Organizácie, ako napríklad združenie Topfree Equal Rights Association, sa v tomto smere zasadzujú za rodovú rovnosť. V roku 1992 najvyšší súd štátu New York prijal argumenty vyplývajúce zo 14. dodatku a zrušil ustanovenie v newyorskom zákone o vystavovaní osoby, podľa ktorého bolo pre ženy nezákonné obnažovať si hruď tam, kde to bolo mužom povolené.

Sexuálna orientácia je téma, ktorá je čoraz menej tabu. Zdá sa, že aj homosexualita je bežnejšia alebo sa o nej viac hovorí. To viedlo k prísnejšej úrovni skromnosti v situáciách, keď ide o osoby rovnakého pohlavia, napríklad v šatniach. Na viacerých miestach sa spoločné sprchy zmenili na sprchy pre jednotlivcov so závesmi alebo dverami. Mnohí študenti sa už po cvičení nesprchujú. Výskum ukázal dramatický pokles sexuálnej aktivity osôb rovnakého pohlavia medzi dospievajúcimi mužmi, ktorý súvisí s rastúcou spoločenskou viditeľnosťou homosexuálov a zvyšujúcou sa úrovňou skromnosti. Súvisiacimi faktormi sú rastúci dôraz na ideálnu mužskú postavu, ktorú ukazujú reklamy, a obavy z fotografovania a natáčania.

Čo si myslia náboženské spoločenstvá

Islam

Islamská spoločnosť považuje skromnosť za dôležitú, ale existujú rôzne interpretácie toho, aké oblečenie by sa malo považovať za skromné. Mnohé moslimky nosia na znak skromnosti šatku (hidžáb). Konzervatívnejšie spoločnosti očakávajú, že ženy si budú zakrývať celé telo okrem rúk a tváre.

Žena, ktorá sa rozhodne zakryť si aj tvár a ruky, vraj vyjadruje väčšiu "skromnosť a svätosť". V niektorých islamských spoločnostiach nosia ženy nikáb, ktorý zakrýva všetky časti tela, niekedy aj oči. Nosenie nikábu (niekedy sa označuje ako burka, hoci tento termín sa technicky vzťahuje len na afganský celotelový odev) je bežné v niektorých krajinách s väčšinovým moslimským obyvateľstvom.

Vo väčšine moslimských krajín si žena môže vybrať, ako bude vyjadrovať svoju skromnosť. Konzervatívnejšie krajiny, ako napríklad Afganistan alebo Irán, majú zákony, ktoré určujú, aký druh oblečenia by mala žena nosiť. Nedodržiavanie týchto zákonov môže viesť k prísnym trestom.

Podľa niektorých islamských výkladov Hadísu sa od mužov vyžaduje, aby si zakrývali všetko od "pupka po kolená"; niektorí muži sa rozhodli rozšíriť túto povinnosť aj na tradičnú islamskú pokrývku hlavy takíja (čiapka), mužskú obdobu hidžábu, ktorá sa veľmi podobá židovskej jarmulke, ale je o niečo väčšia. Čiapka taqiyah sa môže líšiť tvarom, veľkosťou alebo farbou, rovnako ako hidžáb, s mnohými regionálnymi rozdielmi podľa tradície a osobného vkusu.

Burkiny sú plavky určené pre moslimské ženy, ktoré zakrývajú celé telo okrem tváre, rúk a nôh a umožňujú im splniť požiadavky moslimských noriem skromnosti a zároveň sa zúčastňovať na plaveckých aktivitách.

Judaizmus

Skromnosť je dôležitá aj v judaizme, najmä v prípade žien. Od ultraortodoxných vydatých chasidiek ich komunita očakáva, že si budú na verejnosti a niekedy aj doma zakrývať vlasy. Vlasy si môže zakrývať šatkou, klobúkom, chňapkou alebo parochňou ("sheitel"). Niektoré komunity majú prísnejšie normy a očakávajú, že ženy si budú zakrývať lakte a nohy, pričom blúzky musia zakrývať kľúčnu kosť a rukávy lakte. Sukne by mali zakrývať kolená. Všetky rozparky na sukniach musia byť uzavreté. Nesmú sa používať priesvitné materiály a očakáva sa, že oblečenie nebude priliehavé, provokatívne, krikľavo farebné ani nebude zobrazovať texty. Niektoré komunity uplatňujú tieto normy na dievčatá už od troch rokov. Moderné ortodoxné ženy zvyčajne nosia šatku alebo klobúk, ktorý zakrýva vrch hlavy a odhaľuje spodnú časť vlasov.

Neortodoxné židovské ženy majú tendenciu prijímať módu nežidovskej spoločnosti, v ktorej žijú.

Katolícke kresťanstvo

Od katolíkov sa očakáva, že sa budú obliekať skromne, ale neexistujú žiadne "oficiálne usmernenia". Z času na čas sa k tomu vyjadrili kňazi a pápeži. Tieto názory nie sú záväzné, napriek tomu ich mnohí katolíci považujú za užitočné.

Pápež Pius XII. uviedol, že ženy by si mali zakrývať horné končatiny a ramená, sukne by mali siahať aspoň po kolená a výstrih by nemal nič odhaľovať. Ďalším príkladom je Giuseppe kardinál Siri z Janova, ktorý vyhlásil, že nohavice sú pre ženy neprijateľným oblečením. Mnohí tradične zmýšľajúci katolíci sa pokúsili túto poslednú normu ďalej rozšíriť.

Niektorí katolíci sa pokúsili vytvoriť teóriu skromnosti. Niekedy to bolo zo sociologickej perspektívy, inokedy to bol systematickejší, tomistický prístup v kombinácii so spismi cirkevných otcov. Možno nájsť aj prístupy argumentujúce predovšetkým tradičnou praxou a tradičnými autoritami, ako sú svätci.

Cirkev očakáva, že aj muži sa budú obliekať skromne, ale požiadavky na nich nie sú také prísne ako na ženy; je to najmä preto, že muži sú často považovaní za prirodzene náchylnejších na sexuálne myšlienky.

Šatka na hlavu


Burky


Čiapka taqiyah


Tri štýly pokrývky vlasov, ktoré sú bežné u vydatých ortodoxných žien. Sprava doľava: snood, pád a klobúk.


Nápis informuje turistov o minimálnych štandardoch oblečenia potrebných pre vstup do Baziliky svätého Petra vo Vatikáne