Prehľad

Neolitická revolúcia označuje hlbokú sociálnu a ekonomickú zmenu, pri ktorej lovci a zberači začali systematicky pestovať rastliny a domestikovať zvieratá. Tento proces neprebiehal náhle, ale postupne v rôznych regiónoch sveta a zmenil spôsob obživy, mobilitu aj organizáciu spoločenstiev. Vo väčšine prípadov išlo o kombináciu nových techník, klímy a dostupnosti divokých predkov plodín a zvierat.

Charakteristiky a hlavné zmeny

Prechod na poľnohospodárstvo priniesol viaceré viditeľné zmeny: vznik trvalejších alebo polotrávnych osád, selekciu a šľachtenie plodín, domestikáciu druhov hospodárskych zvierat a nové nástroje, napríklad mlynské kamene a rycie nástroje. S poľnohospodárstvom sa spája aj vznik skladovania úrody, tvorba zásob a vznik vlastníckych vzťahov k pôde. Zvýšila sa hustota obyvateľstva a rozvinuli sa prvé formy remesiel a obchodovania.

Pôvod a časová os

Neolitický prechod sa odohrával nejednotne: prvé známe centrá poľnohospodárstva vznikli na Blízkom východe, v južnej a juhovýchodnej Ázii, v Strednej Amerike a v niektorých častiach Afriky a Európy. Rozdiely v počiatkoch odrážajú lokálne dostupné druhy rastlín a zvierat, klimatické podmienky a kontakty medzi komunitami. V dôsledku týchto variácií hovoríme skôr o viacerých regionálnych revolúciách než o jedinom globálnom okamihu.

Dôsledky pre spoločnosť a prostredie

Zavedenie poľnohospodárstva zmenilo sociálnu štruktúru: objavili sa trvalé vlastnícke práva, diferenciácia úloh a bohatstva, hierarchie a inštitúcie schopné rozdeľovať zásoby. Na druhej strane prišlo k modifikácii krajiny — odlesňovaniu, zavlažovaniu a intenzívnejšiemu využívaniu pôdy. Dieta sa často posunula smerom k väčšiemu podielu obilnín a kultivovaných rastlinných produktov, čo malo dôsledky pre zdravie a demografiu populácií.

Príklady, varianty a nové technológie

Rôzne oblasti rozvíjali osobitné formy poľnohospodárstva: v úrodnom polmesiaci sa sústreďovalo pestovanie pšenice a jačmeňa, v Ázii ryža a proso, v Amerike kukurica, fazuľa a tekvice. Rovnako sa líšili spôsoby uchovávania a spracovania úrody, ako aj spôsoby domestikácie zvierat. V dôsledku týchto rozdielov vznikali rozličné sociálne modely — od malých dedinských spoločenstiev až po komplexnejšie osídlené celky.

Význam a poznámky

Neolitická revolúcia patrí k zásadným zlomom v dejinách ľudstva, pretože vytvorila predpoklady pre vznik mestských civilizácií, špecializáciu práce, technický pokrok a dlhodobejšiu akumuláciu majetku. Napriek tomu, že priniesla materiálny prebytok, niektoré aspekty, napríklad priebežné riziko hladomorov, chorôb spojených s vyššou hustotou obyvateľstva alebo environmentálne dopady, boli zároveň novými výzvami.

Súvisiace pojmy a odkazy