Parazitická osa
Zďaleka najväčší počet ôs (viac ako 100 000 druhov) je špeciálnym typom parazita. Sú to parazitoidy, ktoré kladú vajíčka do húseníc iných druhov hmyzu alebo na ne.
Takmer každý druh škodlivého hmyzu má aspoň jeden druh osy, ktorá sa ním živí alebo na ňom parazituje. Vďaka tomu majú osy rozhodujúci význam pri prirodzenej regulácii počtu škodcov (biokontrola). Parazitické osy sa čoraz častejšie využívajú pri kontrole poľnohospodárskych škodcov, pretože samy spôsobujú len malé alebo žiadne škody na plodinách. Poľnohospodári si tieto parazitické osy kupujú na kontrolu hmyzu na svojich poliach.
U väčšiny druhov dospelé parazitické osy samy nezískavajú žiadne živiny zo svojej koristi. Podobne ako včely, motýle a mole, tie, ktoré sa živia ako dospelé, zvyčajne získavajú všetku výživu z nektáru.
Parazitické osy majú veľmi rozmanité zvyky. Mnohé z nich kladú vajíčka do inertných štádií svojho hostiteľa (vajíčka alebo kukly). Ak je ich korisťou húsenica, paralyzujú ju tak, že do nej vstreknú jed cez svoj ovipozitor. Potom do hostiteľa vložia jedno alebo viac vajíčok alebo ich na hostiteľa nakladú zvonka. Hostiteľ zostáva nažive, kým parazitoidné larvy nedospejú, a neskôr, keď sa parazitoidy zakuklia alebo keď sa z nich vyliahnu dospelí jedinci, hynú. Hostitelia sú v podstate požieraní zaživa.
Braconidná voška Aleiodes indiscretus kladúca vajíčka do húsenice
Parazitoidná voška Apanteles s kokónmi na húsenici
Ichneumons
Ichneumonoidea je nadčeľaď osích parazitoidov. Má dve hlavné čeľade:
- Ichneumonidae: táto čeľaď je zďaleka najväčšia. Je to veľmi špecifický parazit, každý druh loví jeden až dva druhy koristi.
- Braconidae: ide o univerzálnejšie parazity, ktoré majú širokú škálu hostiteľov, na ktorých môžu parazitovať.
Polydnavírus (PDV)
Polydnavírusy sú jedinečnou skupinou hmyzích vírusov, ktoré majú mutualistický vzťah s parazitickými voškami.
Vírus chráni parazitickú larvu v hostiteľovi tým, že oslabuje jeho imunitný systém. Takisto mení bunky hostiteľa spôsobom, ktorý pomáha parazitovi. Polydnavírus, podobne ako všetky vírusy, potrebuje na svoju replikáciu hostiteľa. To sa deje vo vajíčkovodoch samičky osy.
Vzťah medzi týmito vírusmi a osou je povinný: všetky jedince sú "infikované" vírusmi; vírus bol pridaný do genómu osy.
Dva hlavné rody polydnavírusov sú ichnovírusy (IV) a brakovírusy (BV). Ichnovírusy sa vyskytujú u ichneumonidných druhov ôs a bracovírusy u braconidných druhov ôs.
Obrana hostiteľa
Obete parazitoidov sa môžu brániť. Mnohé z nich sa snažia pred osami ukryť. Škrupiny vajíčok a kožičky koristi sú zhrubnuté, aby zabránili osám preniknúť do nich. Keď osa priletí, obeť môže spadnúť z rastliny, na ktorej sa nachádza, alebo sa môže krútiť a mrskať, aby samičku vytlačila. Niektoré sa na osy vyvrhnú, aby ich zamotali. Krútenie môže niekedy pomôcť tým, že osa vynechá nakladenie vajíčka na hostiteľa a namiesto toho ho umiestni neďaleko. Krútenie kukiel môže spôsobiť, že osa stratí úchop hladkej tvrdej kukly alebo sa zachytí v hodvábnych vláknach. Niektoré húsenice uhryznú osy, ktoré sa k nim priblížia. Niektoré vylučujú jedovaté zlúčeniny, ktoré parazitoida usmrtia alebo odpudia. Mravce, ktoré sú v symbiotickom vzťahu s húsenicami, mšicami alebo šupinatým hmyzom, ich bránia pred útokmi ôs.
Aj parazitoidné osy sú zraniteľné voči hyperparazitoidným osám. Niektoré parazitoidné osy menia správanie infikovaného hostiteľa tak, že po vyliahnutí kukiel z jeho tela vybudujú okolo nich hodvábnu sieť, aby ich ochránili pred hyperparazitoidmi.
U endoparazitoidov môžu imunitné bunky hostiteľa zapuzdriť vajíčka a larvy parazitoidných vošiek. V mšiciach nesie sekundárny endosymbiont Buchnera aphidicola latentný fág. Tento fág spôsobuje, že mšice sú relatívne odolné voči svojim parazitoidným voškám tým, že zabíja mnohé vajíčka. Osy však proti tomu kladú viac vajíčok do mšic, ktoré majú endosymbionta, aby sa aspoň jedno z nich mohlo vyliahnuť a parazitovať na mšici.
Niektoré húsenice konzumujú rastliny, ktoré sú toxické pre ne aj pre parazita, aby sa vyliečili. Larvy Drosophila melanogaster sa tiež samy liečia etanolom, aby si vyliečili parazitizmus. Samičky D. melanogaster kladú vajíčka do potravy obsahujúcej toxické množstvo alkoholu, ak v blízkosti zistia parazitoidné osy. Napriek tomu, že alkohol spomaľuje rast mušiek, chráni ich pred osami.
Otázky a odpovede
Otázka: Aký druh osy je najrozšírenejší?
Odpoveď: Zďaleka najbežnejším typom osy je špeciálny druh parazitov, ktoré sa nazývajú parazitoidy.
Otázka: Do čoho alebo na čo parazitoidné osy zvyčajne kladú svoje vajíčka?
Odpoveď: Parazitoidné osy zvyčajne kladú vajíčka do tiel iných druhov hmyzu, zvyčajne lariev, ako sú húsenice, alebo na ne.
Otázka: Čím sa parazitické osy živia v dospelosti?
Odpoveď: Väčšina parazitických ôs nezískava žiadne živiny zo svojej koristi. Tie, ktoré sa živia ako dospelé, zvyčajne získavajú všetku výživu z nektáru.
Otázka: Ako parazitické osy paralyzujú svojho hostiteľa?
Odpoveď: Parazitická voška ochromí svojho hostiteľa tak, že mu vstrekne jed cez svoj ovipozitor.
Otázka: Kde parazitické osy zvyčajne kladú vajíčka?
Odpoveď: Parazitická voška zvyčajne vloží jedno alebo viac vajíčok do hostiteľa alebo ich na hostiteľa nakladie zvonka.
Otázka: Ako zomiera hostiteľ, keď na ňom parazituje parazitická voška?
Odpoveď: Hostiteľ zostáva nažive, kým larvy parazitoidov nedospejú, a neskôr zomiera, keď sa zakuklí alebo sa z neho vyliahne dospelý jedinec, pričom ho larvy v podstate zožerú zaživa.
Otázka: Prečo poľnohospodári kupujú tieto druhy parazitov na kontrolu hmyzu na svojich poliach?
Odpoveď: Poľnohospodári kupujú tieto druhy parazitov na kontrolu hmyzu na svojich poliach, pretože sami spôsobujú len malé alebo žiadne škody na plodinách a môžu sa používať na prirodzenú kontrolu počtu škodcov (biokontrola).
