Protista
Protisty sú jednobunkové eukaryoty (organizmy s jadrom). Termín Protista prvýkrát použil Ernst Haeckel v roku 1866. Protisty nie sú prirodzenou skupinou alebo kladom, pretože nemajú spoločný pôvod. Podobne ako riasy alebo bezstavovce sa často z pohodlnosti združujú do skupín.
Pojem "protista" zahŕňa mikroorganizmy z viacerých vzdialene príbuzných fýl. Niektoré sú autotrofné (čo znamená, že si vytvárajú potravu fotosyntézou) a iné sú heterotrofné (čo znamená, že sa živia organickým materiálom).
Väčšina protistov je veľmi malá. Tvorí ich jedna alebo nanajvýš niekoľko buniek - sú mikroskopické a voľným okom zvyčajne neviditeľné. Niektoré riasy sú protisty, ak sú jednobunkové. Mnohé protisty sú súčasťou planktónu a sú veľmi dôležité pre ekosystém. Bunky, ktoré sa nachádzajú v protistach, môžu byť veľmi zložité a často sú málo známe. V súčasnosti je možné robiť sekvenovanie DNA a mnohé protisty boli analyzované. Výsledky ukazujú, že Protista nie je monofyletická skupina. Je parafyletická a netvorí jeden klad. Taxonómia Protista je preto dosť zmätená.
Niektoré protisty spôsobujú choroby. Plasmodium falciparum spôsobuje maláriu; spavú nemoc tiež spôsobuje protista.
Príkladom jednobunkového organizmu v ríši protist je paramecium alebo "papučka". Paramecium sa pohybuje pomocou malých vláskovitých vlákien nazývaných riasinky a potravu prijíma pomocou riasiniek, ktorými zmetá potravu do svojej potravnej vakuoly. Ďalšími protistami môžu byť améby, ktoré sa pohybujú vysúvaním pseudopódov a vplávaním do nich alebo obtekaním čiastočiek potravy a ich pohlcovaním.
Rôzne druhy protist: . Vľavo hore: červené riasy, hnedé riasy, riasinky, zlaté riasy, Foraminifera ; parazitický bičíkovec; patogénna améba ; amébový sliz.
Pôvod a taxonómia
Protisty nie sú monofyletickým klastom. Tento termín je vhodným súhrnom pre približne 20 rôznych druhov jednobunkových eukaryotov. Líšia sa svojimi bunkovými organelami, špecializovanými jednotkami, ktoré vykonávajú presne definované funkcie, ako sú mitochondrie a plastidy. To dokazuje, že prešli z prokaryot rôznymi spôsobmi. Teraz je už celkom jasné, že všetky alebo väčšina týchto organel má pôvod v kedysi nezávislých prokaryotoch (baktériách alebo archeách) a že eukaryotická bunka je "spoločenstvom mikroorganizmov", ktoré spolupracujú v "manželstve z rozumu". Je síce pravda, že Protista je súbor rôznorodých jednobunkových foriem, ale aj keď sa sofistikovanejšia taxonómia pohybuje (mení), Protista je stále užitočný termín.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to protista?
A: Protista je jednobunkový eukaryot, teda organizmus s jadrom. Nie sú prirodzenou skupinou a často sa z pohodlnosti spájajú do jednej skupiny. Väčšina protistov je veľmi malá a mikroskopická, zvyčajne neviditeľná voľným okom.
Otázka: Ako si protisty vytvárajú vlastnú potravu?
Odpoveď: Niektoré protisty sú autotrofné, čo znamená, že si potravu vytvárajú sami fotosyntézou. Iné sú heterotrofné, čo znamená, že sa živia organickým materiálom.
Otázka: Sú všetky riasy považované za protisty?
Odpoveď: Áno, ak sú jednobunkové, môžeme ich považovať za súčasť ríše Protista.
Otázka: Akú úlohu zohrávajú protisty v ekosystéme?
Odpoveď: Mnohé protisty sú súčasťou planktónu, a preto zohrávajú v ekosystéme dôležitú úlohu.
Otázka: Aké metódy boli použité na analýzu protistov?
Odpoveď: V súčasnosti je možné na analýzu rôznych typov protistov použiť sekvenovanie DNA. To odhalilo, že Protista nie sú monofyletickou skupinou, ale skôr parafyletickou a nie jedným kladom.
Otázka: Môžu niektoré protisty spôsobovať choroby?
Odpoveď: Áno, Plasmodium falciparum spôsobuje maláriu a spavú chorobu môžu spôsobovať aj niektoré druhy protist.
Otázka: Aký je príklad jednobunkového organizmu v ríši Protista?
Odpoveď: Príkladom takéhoto organizmu by mohlo byť Paramecium alebo "papučové živočíchy". Paramecium sa pohybuje pomocou svojich malých vláskovitých vlákien nazývaných riasinky a pomocou týchto riasiniek zmetá potravu do svojej potravnej vakuoly.
