Náboženstvami v Číne sú okrem iného budhizmus, čínsky folklór, taoizmus a konfucianizmus. Tieto tradície sa často prelínajú: mnohí ľudia praktizujú prvky viac než jedného systému (napr. úctu predkom spolu s budhistickými alebo taoistickými rituálmi).

Budhizmus

Budhizmus prišiel do Číny z Indie v prvých storočiach n. l. a postupne sa prispôsobil miestnym podmienkam. V Číne vznikli špecifické školy, z ktorých najznámejšia je škola Chan (v Japonsku známa ako zen). Budhizmus ovplyvnil umenie, filozofiu aj spoločenské inštitúcie. Odhady počtu ľudí, ktorí sa k budhistickým praktikám hlásia alebo sa nimi inšpirujú, sa líšia; ide o stovky miliónov ľudí, ak sa započítajú kultúrni buddhisti a účastníci chrámových aktivít.

Taoizmus a čínsky folklór

Taoizmus je pôvodná čínska nábožensko-filozofická tradícia založená na dielach, ktoré sú pripisované napr. Lao-c’ovi. Zameriava sa na harmóniu s prírodou, dlhý život a vnútornú transformáciu. Často sa prelína s praktickými rituálmi a alchýmiou.

Čínsky folklór zahŕňa úctu predkom, uctievanie miestnych božstiev, šamanistické prvky, zvyky pri sviatkoch a množstvo lokálnych foriem náboženskej praxe. Tento súbor presvedčení a rituálov sa v Číne dodržiava veľmi rozšírene a často paralelne s budhizmom alebo taoizmom.

Konfucianizmus

Konfucianizmus je hlavne eticko-filozofický systém založený na učeniach Konfucia (Kong Fu-c), ktorý kladie dôraz na rodinné väzby, sociálnu hierarchiu, vzdelanie a morálnu sebadisciplínu. Po stáročia formoval čínsku vládu, vzdelávanie a spoločenské normy; v modernej dobe prešiel čiastočným oživením ako súčasť kultúrnej identity.

Islam

Islam sa do Číny dostal už počas vlády dynastie Tchang (7.–10. storočie) prostredníctvom obchodu po Hedvábnej ceste. V Číne žijú rôzne muslimské etnické skupiny, najmä Chuejovia a Ujguri, ktoré sú moslimovia. Počet moslimov v Číne sa odhaduje na desiatky miliónov; presné čísla sa líšia podľa zdrojov a metodík sčítania.

Muslimské komunity majú rôzne historické a kultúrne zázemie: Chuejovia sú etnicky blízke väčšinovému čínskemu obyvateľstvu a často hovoria čínsky, zatiaľ čo Ujguri sú turkickí a sú sústredení najmä v autonómnej oblasti Sin-ťiang (Xinjiang). V posledných rokoch téma postavenia a práv moslimských menšín, najmä Ujgurov, pritiahla medzinárodnú pozornosť a diskusiu o ľudských právach. Vnútorná politika štátu voči náboženstvu zahŕňa regulácie a registráciu náboženských inštitúcií.

Abrahámske náboženstvá: kresťanstvo a judaizmus

V Číne sú prítomné aj abrahámovské náboženstvá. Kresťanstvo (katolícke aj protestantské smery) sa rozšírilo najmä od 16. storočia a v modernej dobe zaznamenalo rast; existujú oficiálne registrované cirkvi aj neregistrované "domáce" spoločenstvá. Religiózne aktivity sú však regulované štátom.

Židovská komunita v meste Kaifeng má dlhú históriu – ide o jednu z historických židovských prítomností v Číne, ktorá má dôležité kultúrno-historické miesto, hoci dnes je komunita malá.

Náboženská politika a demografia

Oficiálne má Čína ústavu, ktorá zaručuje slobodu náboženstva, zároveň však existujú pravidlá a orgány, ktoré regulujú náboženské organizácie. Pekné príklady regulácie sú povinné registrácie, dohľad nad náboženskými inštitúciami a požiadavky na súlad s miestnymi zákonmi. Päť registrovaných náboženstiev, ktoré štát formálne uznáva, sú budhizmus, taoizmus, islam, katolicizmus a protestantizmus, pričom praktiky ľudovej religiozity (úcta predkom, lokálne obrady) sú rozšírené, no ich právny status býva nejednoznačný.

Odhady počtu veriacich sa značne líšia v závislosti od metodiky: niektoré štatistiky rozlišujú formálnu príslušnosť, iné sledujú praktiky alebo kultúrnu identitu. Preto sú uvádzané čísla rozmanité a je potrebné ich čítať v kontexte regionálnych odlišností a rozdielov medzi formálnym členstvom a každodennou praxou.

Celkovo je náboženská krajina Číny pestrá a dynamická: staré tradície pretrvali a prispôsobujú sa moderným zmenám, nové náboženské spoločenstvá rastiú a štátna regulácia formuje verejnú podobu náboženstva.