Škótčina
Škótska angličtina, ktorá sa niekedy nesprávne nazýva škótska angličtina, je západogermánsky jazyk veľmi podobný angličtine, ktorým sa hovorí v Škótsku. Odnož škótčiny, Ulster Scots, sa vyskytuje na severe Írska. Je úplne odlišná od škótskej gaelčiny, ktorá je keltským jazykom.
O jazykovom, historickom a spoločenskom postavení Škótov sa viedli spory. Na jednom konci škály sa nachádza široká škótska angličtina a na druhom škótska štandardná angličtina. Škótska angličtina sa vo všeobecnosti považuje za jednu zo starobylých odrôd angličtiny a má svoje vlastné odlišné varianty, napríklad dórčinu.
História
Northumbrijská stará angličtina sa v siedmom storočí rozšírila na území dnešného juhovýchodného Škótska až po rieku Forth. Región bol súčasťou anglosaského kráľovstva Northumbria. Raní Škóti sa začali od severoanglického jazyka odchyľovať v dvanástom a trinástom storočí. Dochádzalo k prisťahovalectvu stredoanglicky hovoriacich ľudí zo severného a stredného Anglicka, ktorí boli ovplyvnení škandinávskym jazykom.
Neskôr na vývoj škótčiny vplývali románske jazyky prostredníctvom cirkevnej a právnickej latinčiny, normanská a neskôr parížska francúzština z Auldskej aliancie a holandský a stredonemecký vplyv prostredníctvom obchodu a prisťahovalectva z Nízkych krajín. Škótčina obsahuje aj výpožičky z kontaktu s gaelčinou.
Od 13. storočia sa skorá škótska angličtina šírila ďalej do Škótska prostredníctvom burghov založených kráľom Dávidom I. Rast prestíže skorej škótčiny v 14. storočí a úpadok francúzštiny v Škótsku spôsobili, že škótska angličtina sa stala prestížnym dialektom vo väčšine východného Škótska.
Od roku 1610 do 90. rokov 16. storočia, počas plantáže Ulsteru, sa tu usadilo mnoho škótsky hovoriacich obyvateľov Lowlandu, približne 200 000. V hlavných oblastiach škótskeho osídlenia bolo päť alebo šesťkrát viac Škótov ako anglických osadníkov. Po roku 1700 bola ako literárny jazyk prijatá južná moderná angličtina a na označenie hovorového jazyka po roku 1700 sa niekedy používa pojem "moderná škótska angličtina".
Rast a rozšírenie Škótov v Škótsku a Ulsteri: Stará angličtina do začiatku 9. storočia v severnej časti anglosaského kráľovstva Northumbria, ktoré je dnes súčasťou Škótska Skorí Škóti do začiatku 15. storočia Moderní Škóti do polovice 20. storočia
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je Škótsko?
Odpoveď: Škótska angličtina je západogermánsky jazyk.
Otázka: Je škótčina to isté ako škótska angličtina?
Odpoveď: Nie, škótska angličtina je dialekt angličtiny a škótska angličtina je samostatný jazyk.
Otázka: Existuje v Írsku iná forma škótčiny?
Odpoveď: Áno, Ulsterská škótčina je forma škótčiny, ktorá sa vyskytuje na severe Írska.
Otázka: Ako sa líši od škótskej gaelčiny?
Odpoveď: Škótska gaelčina sa veľmi líši od škótskej gaelčiny, ktorá je keltským jazykom.
Otázka: Existuje nejaký spor o štatút škótčiny?
Odpoveď: Áno, existovali spory o jazykovom, historickom a spoločenskom postavení škótčiny.
Otázka: Existujú v rámci jazyka nejaké odlišné varianty? Odpoveď: Áno, sústredená široká škótska angličtina je na jednom konci stupnice so škótskou štandardnou angličtinou na druhom konci a má svoje vlastné odlišné varianty, ako je napríklad dórčina.
