Susanoo (japonsky: 須佐之男命, Susanoo-no-Mikoto; tiež romanizované ako Susano'o, Susa-no-O a Susanowo) je kami mora a búrok v šintoizme.

Susano'o je bratom bohyne slnka Amaterasu a boha mesiaca Tsukuyomi. Všetci traja boli stvorení z Izanagiho, keď si umýval tvár, aby očistil špinu Yomiho, podsvetia. Amaterasu sa zrodila, keď si Izanagi umyl ľavé oko, Tsukuyomi sa zrodil z umytia pravého oka a Susano'o z umytia nosa.

Príbehy hovoria o veľkej rivalite medzi Susano'om a jeho sestrou. Keď mal navždy opustiť nebo, pretože mu to Izanagi prikázal, išiel sa rozlúčiť so sestrou. Amaterasu, ktorá ho podozrievala, mu navrhla výzvu: každý z nich mal premeniť predmet toho druhého na ľudí. Amaterasu vytvorila tri ženy zo Susanoinho meča, zatiaľ čo on z jej náhrdelníka vytvoril päť mužov. Amaterasu povedala, že muži sú jej, pretože sa zrodili z jej náhrdelníka. Susano'o zničil jej ryžové polia, hodil mŕtveho poníka do jej krosien a v hneve zabil jedného z jej pomocníkov. Za to sa Amaterasu, smutná, nahnevaná a vystrašená, išla ukryť do Ama-no-Iwato, "nebeskej skalnej jaskyne", takže Slnko bolo skryté a svet sa na dlhý čas stal temným.

Amaterasu neskôr vyšla z jaskyne, ale Susano'o bol potrestaný vyhnaním z neba. Zostúpil do provincie Izumo, kde sa stretol so starým párom. Sedem z ich ôsmich dcér zjedol osemhlavý had Yamata-no-Orochi a chystal sa prísť po ôsmu, Kushi-inada-hime. Keď manželia prisľúbili ruku svojej dcéry Susano'ovi, súhlasil, že Orochiho zabije. S pomocou ôsmich misiek saké (jedna pre každú hlavu) Susano'o odrezal netvorovi hlavu, keď spal.

Z jedného z Oročiho chvostov Susano'o vytiahol meč, ktorý nazval Ame-no-Murakumo-no-Tsurugi ("Meč zbierajúci nebeské mraky"), neskôr známy ako Kusanagi-no-Tsurugi. Meč dostal Amaterasu ako dar na zmierenie a neskôr ho dostal jej potomok Ninigi (prastarý otec cisára Jimmua) spolu so zrkadlom Yata-no-Kagami a posvätnými klenotmi magatama ako dôkaz jeho božského práva vládnuť na Zemi (tri cisárske regálie Japonska).

Pôvod v písomných prameňoch

Hlavné nám známe príbehy o Susano'ovi pochádzajú predovšetkým z kroník Kojiki a Nihon Shoki (8. storočie). V oboch textoch vystupuje ako silná, impulzívna a často konfliktná postava — boh búrok, mora a chaosu, ale zároveň ochránca a hrdina v príbehu o Yamata-no-Orochi. Pramene sa miestami líšia v detailoch a poradie udalostí či dôrazy na jeho charakter, čo dalo vzniknúť rozličným interpretáciám v miestnych mýtoch a kultách.

Mytologické motívy a význam

Susanoo zosobňuje dvojznačnosť prírodnej sily: búrky a more môžu ničiť úrodu aj lode, ale zároveň prinášajú plodnosť a čistotu. V mnohých príbehoch sa prejavuje ako násilný a rozbíjajúci, no zároveň vykonáva činy, ktoré prinášajú nápravu — napríklad zabitie osemhlavého Orochiho a nájdenie posvätného meča, ktorý sa stal symbolom legitímnosti panovníckej moci.

Zabitý Orochi a Kusanagi — symbolika meča

Mytus o Yamata-no-Orochi (osemhlavom hadovi) má silnú symboliku: zničenie netvora predstavuje porazenie chaosu a obnovenie poriadku. Meč, ktorý Susano'o vytiahne z chvosta Orochiho (Ame-no-Murakumo-no-Tsurugi, neskôr Kusanagi-no-Tsurugi), sa stáva jedným z troch cisárskych regálií — symbolom božského oprávnenia vládnuť. V japonskej ikonografii a rituáloch má Kusanagi silný rituálny a politický význam.

Kult a miesta uctievania

Hlavným centrom kultu Susano'a je provincia Izumo, najmä Izumo Taisha a súvisiace lokálne svätyne, kde je jeho úloha úzko spätá s miestnymi legendami a obradmi. Susano'a uctievajú ako ochrancu pred búrkami, ako aj ako boha, ktorý prináša plodnosť pôde a rodinám. Mnohé chrámy (jinja) a miestne festivaly oslavujú jeho činy, pričom v rôznych regiónoch sa zachovali odlišné varianty príbehov a rituálov.

Charakter a atribúty

  • Prvky: spájaný s vetrom, búrkami, morom a vodou.
  • Povaha: impulzívny, často násilný, no aj odvážny a ochotný napraviť škody — dvojznačná postava medzi božstvami.
  • Symboly: meč (Kusanagi), občas koník alebo iné zvieratá, saké pri rituáloch (ako v príbehu s Orochim), miestne posvätné predmety.

Rôzne verzie a interpretácie

V rôznych regionálnych tradíciách a neskorších literárnych úpravách sa Susano'ova postava prispôsobovala miestnym potrebám — v niektorých príbehoch viac zdôrazňujú jeho hrdinské činy, v iných jeho narušenú povahu. V období synkretizmu s buddhizmom sa niekde objavujú aj synkretické prvky, ktoré Susano'a stotožňujú alebo spájajú s buddhistickými bódhisattvami či postavami, čo ďalej rozširuje spektrum jeho vnímania.

Susanoo v populárnej kultúre

Postava Susano'a sa často objavuje v moderných médiách — v literatúre, filme, anime, hrách a komiksoch — kde jeho mýtus o Orochim či Kusanagi slúži ako inšpirácia. Tieto moderné adaptácie zvyčajne vyzdvihujú jeho divokú a energickú podstatu, pričom niekedy reinterpretujú staré mýty pre novodobé publikum.

Záver

Susano'o-no-Mikoto patrí medzi najfarebnejšie a najkomplexnejšie postavy japonského mytologického panteónu. Zosobňuje silu prírody, konflikt medzi poriadkom a chaosom, ako aj myšlienku, že aj božská postava môže mať temné aj spásne stránky. Jeho príbehy - od sporu s Amaterasu po porazenie Yamata-no-Orochi a darovanie meča, ktorý sa stal súčasťou cisárskych regálií — zostávajú kľúčovými mýtmi pre pochopenie starovekého náboženského a kultúrneho dedičstva Japonska.