Bitka na Somme sa odohrala počas prvej svetovej vojny. 1. júla 1916 sa začala a 18. novembra 1916 sa skončila. Bitka bola pomenovaná podľa francúzskej rieky Somme, kde sa bojovalo.

Bitka sa začala ako koordinovaný útok spojencov s cieľom oslabiť nemecký tlak pri Verdune a prelomiť zákopovú vojnu na západnom fronte. Hlavnými účastníkmi boli britské a francúzske sily proti nemeckým obranným pozíciám. V britskom velení bol jedným z najvýznamnejších veliteľov polný maršal Sir Douglas Haig; na spojeneckej strane mal významnú úlohu aj francúzsky vrchný veliteľ generál Joseph Joffre a ďalší francúzski velitelia. Plán počítal s dlhou predchádzajúcou delostreleckou prípravou, ktorá mala nemecké zákopy a dráhy zásobovania zničiť a umožniť pechote postup.

Priebeh bitky

Pred začiatkom ofenzívy nasledovalo masívne delostrelectvo, ktoré malo podľa plánu päť dní „omámiť“ nemca. Päť dní Briti ostreľovali nemecké zákopy, aby ich zničili. 1. júla o 7.30 hod. ráno britskí generáli nariadili britským vojakom, aby vyšli zo zákopov a postupovali smerom k nemeckým zákopom. Nemecké zákopy boli nezvyčajne hlboké a nemeckí vojaci dokázali počas bombardovania zložiť guľomety a po ňom ich vyniesť nahor.

Prvý deň bol pre Britov katastrofou: stratili 57 470 mužov, z toho 19 240 padlo. Britská armáda utrpela ťažké straty hlavne v dôsledku neúčinnosti prípravného delostrelectva a dobre pripravených nemeckých obranných pozícií. Francúzska armáda mala 1 590 obetí a nemecká armáda stratila 10 000–12 000 mužov v prvý deň. Spojenci plánovali zaútočiť spoločne, ale Francúzi boli zaneprázdnení bitkou pri Verdene, takže hlavným ťahúňom ofenzívy boli Briti.

Bitka prebiehala niekoľkými fázami počas štyroch mesiacov. V septembri 1916 došlo k prvému hromadnému použitiu tankov v bitke pri Flers–Courcelette, ktoré síce technicky nedospelé, ale symbolicky otvorili cestu novým mechanickým prostriedkom na bojisku. Počas celej kampane sa striedali útoky, protiútoky, postupné dobytie niektorých nemeckých pozícií a následné vyčerpanie síl oboch strán. Terén, počasie a rozšírené delostrelectvo sťažovali zásobovanie a presun záloh, čo tiež ovplyvnilo tempo bojov.

Taktika a technika

Veľký dôraz bol kladený na delostrelectvo, pričom však presnosť a účinok predbežného bombardovania neboli také, ako si velenie predstavovalo. Je však úplne jasné, že delostrelecká paľba často nesplnila svoj cieľ. Tam, kde prežil dostatok nemeckých guľometníkov podporovaných ich delostrelectvom, britský útok zlyhal s mnohými obeťami. O výsledku rozhodla účinnosť obranných zbraní. V takomto prostredí bol vojak s bajonetom zastaraný a pešie formácie nepoužiteľné.

Bitka ukázala dôležitosť kombinácie delostrelectva, pechoty, nových obrnených prostriedkov (tankov) a koordinovaných zákrokov letectva a obchodu s muníciou. Nemecké hlboké obranné úkryty (deep dugouts) a dobre organizované rezervy často zvrátili efekty bombardovania, čo znamenalo, že priamy postup pechoty bez primeranej podpory bol smrteľný.

Straty a obete

Pôvodný text uvádza, že počas bitky zahynulo, bolo zranených alebo nezvestných viac ako 1,5 milióna ľudí. Moderné odhady sa rôznia; celkové obete (mŕtvi, zranení, nezvestní) často uvádzané historikmi sa pohybujú približne medzi 1,0 až 1,2 milióna, pričom britské a britské impérium sily utrpeli cez 400 000 obetí, francúzske okolo 200 000 a nemecké odhady sa blížia k 450 000. Presné čísla sú predmetom odborných odhadov a závisia od použitej metodiky a zdrojov. Náklady na bitku a malé teritoriálne zisky boli v Británii zdrojom smútku a kontroverzií.

Dôsledky a význam

Bitka pri Somme nemala rozhodujúce strategické víťazstvo napriek enormným stratám, no mala viacero dôležitých dôsledkov:

  • oslabila nemecké sily, ktoré utrpeli ťažké straty a museli alokovať rezervy;
  • prinútila vojnové velenia prehodnotiť taktiky; zdôraznila potrebu lepšej koordinácie medzi delostrelectvom a pechotou a ukázala potenciál a limity nových technológií (tankov a upraveného delostrelectva);
  • v krajanskom kontexte prispela k vnímaniu vojny ako vyčerpávajúcej a bez jasného konca, čo formovalo verejnú mienku a pamäť, obzvlášť vo Veľkej Británii;
  • boj pri Somme urýchlil vývoj kombinovaných zbraní a postupné zlepšovanie taktiky, ktoré sa prejavilo neskôr v roku 1918.

Pamäť a pamiatka

Bitka pri Somme zostala v kolektívnej pamäti ako symbol obrovských ľudských obetí a tragických dôsledkov zákopovej vojny. Na návrší Thiepval stojí známy pamätník Thiepval Memorial, ktorý pripomína viac ako 72 000 britských a juhoafrických vojakov nezvestných v tejto oblasti. Mnohé cintoríny a menšie pamätníky v okolí Somme sú miestami spomienok a štúdia tejto etapy 1. svetovej vojny.

Záver

O tejto katastrofe boli napísané celé knihy, ale stále nie je jasné, prečo k nej došlo v podrobnostiach velenia a rozhodovania. Bitka však jasne ilustruje, že v prvej svetovej vojne rozhodovala hlavne účinnosť obranných zbraní, logistika a delostrelecká prevaha. Pre historikov a vojenských teoretikov ostáva Somme dôležitou lekciou o cene neefektívne koordinovaných ofenzív a o tom, ako technológie a taktiky postupne menia tvár modernej vojny.