Teotihuacán – staroveké mesto a civilizácia v Mexiku (1.–5. storočie)

Názov Teotihuacán dali Aztékom hovoriacim náhuatlským jazykom niekoľko storočí po páde mesta. Hoci pôvodný názov mesta nie je známy, možno ho vidieť v nápisoch s hieroglyfmi. V meste sa odohrávali nahuatlské mýty o stvorení. Nauatlský názov,Teotihuacán, sa preto prekladá ako "miesto zrodu bohov". '

Mayovia ho zrejme nazývali puh, ako miesto trstiny. Je to podobné ako v prípade iných stredomexických osád, ktoré prijali názov "Tollan", napríklad Tula-Hidalgo a Cholula. Zdá sa, že Tollan bol všeobecný termín, ktorý sa používal pre veľké osady. Vo vtedajšej koncepcii urbanizmu sa Tollan a ďalšie názvy javili ako metafora. Spájali zväzky trstiny a rákosia, ktoré tvorili súčasť prostredia Mexického údolia, a veľké zhromaždenie ľudí v meste.

Špekulácie o chronológii

O počiatkoch Teotihuacánu vieme stále len veľmi málo. Takým obdobiam, ako je formatívne obdobie, sme tiež nevenovali veľa času. Niektorí sa domnievajú, že toto mesto postavili Toltékovia, ale iní sú presvedčení, že Tehuacán je oveľa starší ako toltécka civilizácia.

Archeológovia Sugiyama a Sarabia nedávno objavili vo výplni Slnečnej pyramídy aj staršie štruktúry a patlašskú keramiku. Štúdie z ich rádiokarbónových analýz preukázali, že stavba pyramídy bola neskoršia, než si mnohí mysleli predtým. Mnohí sa teraz domnievajú, že stavba sa začala približne v rokoch 229 - 330 n. l. Ak sú teraz fázy Patlachique a Tzacualli také neskoré, chronológia Teotihuacánu si bude vyžadovať niekoľko zásadných zmien. Tieto zmeny zatiaľ nikto neuplatnil v chronológii Teotihuacánu, ale je dôležité, aby sa tieto zistenia zaznamenali.

Chronológia

O chronológii Teotihuacánu vieme, že od roku 150-100 pred n. l. sa Teotihuacán rýchlo rozrastal vďaka regionálnej dominancii s Cuicuilom a presídleniu veľkej časti obyvateľstva. Mnohé osady sa presťahovali z vnútrozemia na dno údolia. Urbanizmus Teotihuacánu sa exponenciálne rozrástol počas nasledujúcej fázy Patalachique. V tomto období vidíme aj výstavbu Mesačnej pyramídy, ktorá je jednou z prvých verejných stavieb v meste, ktorá stojí dodnes. Nasledujúca uvedená chronológia predstavuje vývoj a úpadok Teotihuacánu, ktorý je rozdelený do šiestich fáz. Vychádza z keramických odlišností definovaných prostredníctvom skúšobných vykopávok v celom meste.

Chronologická fáza Približné dátumy

Patlachique 100 - 1 pred n. l.

Tzacualli 1-100 n. l.

Miccaotli 100-170 n. l.

Tlamimilolpa 170-350 n. l.

Xolalpan 350-550 n. l.

Metepec 550-650 n. l.

Počas fázy Tzacualli a Miccaotli došlo v Teotihuacáne k rýchlemu rastu populácie. Mnohí sa domnievajú, že to bolo spôsobené premiestňovaním osád v rámci Mexickej panvy po sopečnej činnosti, ktorá zasiahla južné časti panvy. S reorganizáciou tohto obyvateľstva sa začalo vyvíjať obrovské stavebné úsilie na formovanie obradného jadra mesta. Mnohí vyslovili hypotézu, že v tomto období vznikla Ulica mŕtvych, ktorá nahradila skoršie stavby, ktoré sa teraz nachádzajú pod touto oblasťou, a rozsiahla výstavba sa uskutočnila pri Slnečnej pyramíde, Mesačnej pyramíde a komplexe Ciudadela.

Počas obdobia Tlamimilolpa začalo mesto Teotihuacán stavať približne 2 300 obytných komplexov po celom meste. Zahraničné interakcie Teotihuacánu začali ustupovať približne v rokoch 450 - 500 n. l. Úroveň ich ekonomickej a spoločenskej moci sa začala zmenšovať vo fáze Metepec, ako aj počet obyvateľov.

Zrútenie

Spočiatku sa ľudia domnievali, že niekedy v 7. a 3. storočí na Teotihuacán zaútočili a vypálili ho útočníci Toltékovia, ktorí mohli mesto napadnúť. Novšie výskumy ukazujú, že škody spôsobené požiarom a rabovanie sa zrejme obmedzujú na stavby a domy vyššej triedy alebo tých, ktoré sa považovali za elitu. Vďaka týmto dôkazom je pravdepodobnejšie povstanie chudobných ako invázia. Teória invázie tiež nie je taká presná, pretože vykopávky a reštaurátorské práce sa začali pri chrámoch a palácoch. Všetky tieto stavby vykazovali extrémne poškodenie požiarom. Archeológovia potom dospeli k záveru, že celé mesto bolo s najväčšou pravdepodobnosťou vypálené. Zdá sa, že zničenie sa sústredilo na stavby pozdĺž Aleje mŕtvych. Zdá sa, že niektoré sochy boli zničené pomerne metodickým spôsobom. Počet obyvateľov mesta začal klesať približne v 6. storočí. To podporuje hypotézu, že v meste panovali nepokoje. Pokles počtu obyvateľov sa vo všeobecnosti spája so suchom a odlesňovaním. Tie súviseli s klimatickými zmenami, ku ktorým došlo v rokoch 535 - 536 n. l. Zdá sa, že v 6. storočí bolo v meste aj viac kostier mladých ľudí a viac dôkazov o podvýžive. medzi teóriami nie je žiadny rozpor. Zvýšený počet vojnových konfliktov aj vnútorné nepokoje môžu byť tiež dôsledkom všeobecného obdobia sucha a hladu.

Hlavným dôvodom, prečo sa Teotihuacán stal takým mocným a veľkým, bola absencia nepriateľov v okolí. Avšak kvôli sociálno-politickému chaosu, problémom so životným prostredím, z ktorých sa Tehuaticán mohol spamätať, a klesajúcemu počtu obyvateľov sa Teotihuacán stal veľmi slabým, pokiaľ ide o obranu pred vonkajším svetom. Pozíciu Teotihuacánu sa snažili zaujať iné mestá v okolí. Medzi ne patrili Cholula, Xochicalco a Cacaxtla. Snažili sa využiť slabosť Teotihuacánu. Niektorí sa domnievajú, že sa mohli spojiť proti Teotihuacánu, aby znížili jeho vplyv a moc. Umenie a architektúra na týchto miestach ukazujú záujem napodobniť formy Teotihuacánu. Nachádza sa tu ale aj širšia zmes motívov a ikonografie z iných častí Mezoameriky, najmä z mayskej oblasti.

Teotihuacán bol multietnickým mestom s odlišnými štvrťami Zapotekov, Mixtékov, Mayov a zrejme aj Nahuov. Prisťahovalectvo zohralo kľúčovú úlohu pri raste mesta a jeho etnickej rozmanitosti. To potom zahŕňalo etnické barrios. Známe barrio Oaxaca (Zapotékov) a barrio obchodníkov sú naďalej predmetom výskumu prisťahovalcov v Teotihuacáne. Vďaka týmto barriám sme zistili, že sem prichádzali prisťahovalci zo západného Mexika, Oaxacy, nížiny Mexického zálivu a stredného Mexika.

Mesto bolo centrom priemyslu. Žilo tu veľa hrnčiarov, klenotníkov a remeselníkov. V Teotihuacáne sa vyrábalo mnoho obsidiánových artefaktov. Nie sú však známe žiadne staroveké teotihuacánske neideografické texty (alebo je známe, že existovali). Zmienky o meste v nápisoch z mayských miest ukazujú, že teotihuacánska šľachta cestovala k miestnym vládcom, a to až do Hondurasu. Mohla si ich podmaniť. V mayských nápisoch sa spomína osoba, ktorú vedci prezývajú "Sova kopijníkov". Zdá sa, že bol vládcom Teotihuacánu, ktorý vládol viac ako 60 rokov. Svojich príbuzných dosadil za vládcov Tikalu a Uaxactúnu v Guatemale Väčšina toho, čo usudzujeme o kultúre v Teotihuacáne, pochádza z nástenných malieb na tomto mieste a ďalších, ako sú Wagnerove nástenné maľby, ktoré sa nachádzajú v súkromných zbierkach, a z hieroglyfických nápisov, ktoré vytvorili Mayovia a ktoré opisujú ich stretnutia s dobyvateľmi Teotihuacánu.

Náboženstvo

Náboženstvo Teotihuacánu je podobné náboženstvám iných mezoamerických kultúr. Uctievalo sa mnoho rovnakých bohov. Patrí k nim aj Opeřený had a Boh dažďa. Teotihuacán bol známy ako významné náboženské centrum. Kňazi mali s najväčšou pravdepodobnosťou veľkú politickú moc. Podobne ako iné mezoamerické kultúry aj obyvatelia Teotihuacánu praktizovali ľudské obete. Pri vykopávkach pyramíd v Teotihuacáne sa našli ľudské telá a zvieracie obete. Keď sa budovy rozširovali, obete sa pravdepodobne prinášali na posvätenie novej budovy. Obete mohli byť nepriateľskí bojovníci zajatí v bitke. Potom ich priviezli do mesta, aby ich rituálne obetovali a mesto mohlo prosperovať. Niektorí boli sťatí, iným bolo vyňaté srdce, ďalších zabili niekoľkými údermi do hlavy. Niektorí boli dokonca pochovaní zaživa. Zaživa sa pochovávali aj zvieratá, ktoré sa považovali za posvätné a predstavovali mýtické sily a vojenskú moc. Boli však uväznené v klietkach. Medzi nájdenými boli pumy, vlk, orly, sokol, sova a dokonca aj jedovaté hady.

Diéta

Výskumom faunistických a botanických pozostatkov z využívaných bytových komplexov sa zistilo, že v meste sa nachádzali rôzne zdroje stravy. Našli sa kukurica, amarant, fazuľa, tekvica, chilli papričky, paradajky, maguey, huahzontle, purslane, mexický hloh a mexické čerešne. Analýza zvyškov z niektorých keramických nádob tiež preukázala, že časť stravy Teotihuacánu tvorilo pulque, ktoré sa fermentovalo zo šťavy kaktusu maguey. Štúdie faunistických zvyškov v rôznych bytových komplexoch naznačujú, že medzi primárne konzumované živočíšne druhy patrilo niekoľko druhov králikov, jeleň bielochvostý, pes, vodné vtáky, ryby, prepelica, morka, holubica a korytnačka. Zistilo sa tiež, že úlomky vajec týchto zvierat, ako sú prepelice a morky, boli primárnym zdrojom bielkovín. Vzhľadom na konzumáciu jeleňa bielochvostého sa stále polemizuje o tom, či ľudia v Tehuaticane viac lovili alebo sa spoliehali na domáce zvieratá.

Rozloženie lokality

Široká centrálna trieda mesta, nazývaná "Aleja mŕtvych", je lemovaná pôsobivou obradnou architektúrou vrátane obrovskej Pyramídy Slnka (druhej najväčšej v Novom svete po Veľkej pyramíde v Cholule) a Pyramídy Mesiaca. Pozdĺž Aleje mŕtvych sa nachádza množstvo menších platforiem talud-tablero. Aztékovia verili, že sú to hrobky, čo inšpirovalo názov tejto aleje. Teraz je známe, že sú to obradné plošiny, ktoré boli zakončené chrámami. Ďalej po Aleji mŕtvych sa nachádza oblasť známa ako Citadela, v ktorej sa nachádza zničený Chrám opereného hada. Táto oblasť bola veľkým námestím obklopeným chrámami, ktoré tvorili náboženské a politické centrum mesta. Názov "Citadela" jej dali Španieli, ktorí sa domnievali, že ide o pevnosť.

Jedným z jedinečných aspektov usporiadania Teotihuacánu bolo využívanie bytových komplexov. Postupom času sa v celom meste nachádzalo viac ako 2 000 bytových komplexov. V týchto kompostoch nebývala len jedna rodina, ale bývalo v nich viacero rodín. Bývali v nich aj rôzni ľudia vo všetkých aspektoch spoločenských tried. Títo ľudia však neboli posielaní bývať do určitých komún náhodne. Teotihuacán mal systém bývania, ktorý zabezpečoval, aby ľudia a ich rodiny, ktorí mali rovnaké povolanie, bývali aj s inými rodinami s rovnakým povolaním. Chovatelia králikov bývali s chovateľmi králikov a sadrovci bývali s sadrovcami. Bolo však tiež veľmi bežné, že ľudia robili viacero špecializácií. Mnohí vykonávali veľa poľnohospodárskych prác alebo sa špecializovali na nejaký iný druh remeselnej špecializácie. Tieto zväzky poskytovali štandardizovanú formu bývania, ale vo vnútri sa líšili a vyjadrovali statusové, triedne, profesijné a etnické rozdiely medzi rodinami. V každom komplexe mala každá rodina svoj vlastný súbor miestností na varenie, stolovanie, ukladanie vecí a spanie. Mali tiež priestory na vedenie pohrebov a pochovávanie svojich mŕtvych. Patios boli centrami náboženského zasvätenia domácností zameranými na patrónov alebo domáce božstvá.

Pyramídy a pohreby

Mesačná pyramída bola prvou z troch hlavných pyramíd, ktoré boli postavené. Bola postavená v niekoľkých etapách, ktoré mali štvrté rozšírenie v treťom storočí n. l. Našli sa štyri pohrebné komplexy s obetnými obeťami a niekoľkými bohatými predmetmi, ale nezdalo sa, že by išlo o niečo dôležité, napríklad o panovníka alebo niekoho vysokopostaveného v náboženskej alebo politickej sfére.

Pyramída Slnka sa nachádza v blízkosti umelej jaskyne a spája sa s Bohom búrky, časom, astronómiou, Slnkom a Plejádami. Táto pyramída bola väčšinou venovaná investíciám a púti. Vzhľadom na polorozpadnutú plošinu pyramídy bola známa ako oblasť obradov Nového ohňa. Obrady Nového ohňa sa konali len na konci 52-ročného cyklu v čase, keď sa zakladali nové domy, chrámy a mestá a k moci sa dostávali noví vládcovia.

Pyramída s pernatým hadom bola posledným veľkým chrámom, ktorý pribudol na Ulici mŕtvych. Táto pyramída sa spája s vytvorením vodného sveta s posvätným bojom, obetovaním, autoritou a vládnutím. Zasvätenie tohto chrámu zahŕňalo obety obetovaných bojovníkov a niektorí teoretici predpokladajú, že ďalšími obetovanými ľuďmi boli zajatci. Našla sa centrálna hrobka, ktorá však bola v predchádzajúcich obdobiach vyrabovaná. Mnohí sa domnievajú, že táto hrobka bola určená pre niekoho, kto bol vládcom, alebo pre niekoho vysokopostaveného.

Znalosť veľkých ruín Teotihuacánu sa nikdy nestratila. Po páde mesta žili na mieste rôzni squatteri. V aztéckych časoch bolo mesto pútnickým miestom a stotožňovalo sa s mýtom o Tollane, mieste, kde bolo stvorené slnko. Teotihuacán udivoval španielskych conquistadorov v období po dobytí. Dnes je Teotihuacán jednou z najznámejších archeologických atrakcií v Mexiku.

Výkopy a výskumy

Menšie archeologické vykopávky sa uskutočnili v 19. storočí a v roku 1905 sa pod vedením archeológa Leopolda Batresa začali veľké projekty vykopávok a obnovy. Pyramída Slnka bola obnovená pri príležitosti osláv stého výročia mexickej nezávislosti v roku 1910. Veľké programy vykopávok a reštaurovania sa uskutočnili v rokoch 1960 - 1965 a 1980 - 1982. Nedávne projekty na pyramíde Mesiaca a pyramíde Opeřeného hada výrazne rozšírili dôkazy o kultúrnych praktikách. V Teotihuacáne sa nachádzajú múzeá a zrekonštruované stavby.