Conquistadori: Španielski dobyvatelia — história, Cortés a Pizarro

Ako a prečo dobyli conquistadori tak veľké územia

• Motívy: hľadanie zlata a striebra, túžba po pôde a otrokoch, osobná ambícia, rozširovanie kresťanstva a nadvláda pre španielsku korunu.
• Vojenské prostriedky: lepšie vyzbrojenie (palné zbrane, kanóny), jazda na koňoch, železné brnenia a taktiky vedené európskymi skúsenosťami v boji.
• Domorodí spojenci: často rozhodujúca bola spolupráca s miestnymi skupinami, ktoré boli nespokojné s dominanciou mocných ríš (Aztékov, Inkov). Conquistadori využívali vnútorné konflikty a pridávali si tisíce domácich bojovníkov.
• Choroby: európske ochorenia (najmä pravé kiahne, ale aj osýpky a ďalšie) spôsobili katastrofický pokles populácie domorodého obyvateľstva, čo výrazne oslabilo schopnosť odporu.

Organizácia kolonizácie a správa

Po vojenských dobývaniach nasledovala administratívna konsolidácia: zriaďovanie mestských sídiel, banských oblastí, systémov pracovníckej povinnosti (encomienda) a neskôr prijatie prísnejších nariadení zo strany koruny (napr. Laws of Burgos, New Laws), ktoré mali regulovať zaobchádzanie s domorodcami. Vznikali viceroyalties (napr. Nové Španielsko, Peru), ktorým delegovala španielska koruna výkon moci. Obchodné toky, najmä ťažba striebra v Potosí a Mexiku, zásadne zmenili ekonomiku Európy aj Ameriky; vznikol tiež dôležitý obchodný spoj cez tzv. Manila galleons medzi Filipínami a Mexikom.

Známí conquistadori a ich činy

• Hernán Cortés (1519–1521) – dobývanie Aztéckej ríše a vytvorenie základu pre Nové Španielsko.
• Francisco Pizarro (1532–1533) – dobytie Inkskej ríše, zajatie a poprava Atahualpu, založenie Limy (1535).
• Ďalší významní dobyvatelia: Vasco Núñez de Balboa (objav Tichého oceánu 1513), Hernando de Soto (prieskum juhovýchodnej časti dnešných USA), Francisco Vásquez de Coronado (prieskum juhozápadu dnešných USA).
• Na Filipínach a v Tichomorí pôsobili expedície, ktoré ich začlenili do španielskej sféry v 16. storočí; jedným z vedúcich bol Miguel López de Legazpi (kolonizácia Filipín).

Dôsledky pre domorodé obyvateľstvo a svet

• Demografická katastrofa: úmrtia v dôsledku chorôb, násilia a vykořisťovania znížili populácie miestnych národov o desiatky percent až do dvoch tretín či viac v niektorých oblastiach.
• Kultúrne a náboženské zmeny: násilné alebo donútené konverzie ku kresťanstvu, zničenie alebo potlačenie miestnych náboženských a kultúrnych praktík, ale aj vznik synkretických foriem náboženstva a kultúry.
• Ekonomické následky: ťažba drahých kovov zásobovala európske trhy, čo menilo globálne obchodné vzorce; vznikla latifundiálna vlastnícka štruktúra a otroctvo či pracovné povinnosti pre domorodcov.
• Právne a morálne debaty: prísľuby a zákony španielskej koruny často kolidovali s realitou; počas 16. storočia prebiehali v Španielsku debaty o právach domorodcov (napríklad Valladolidská debata), ktoré reflektovali morálne dilemy kolonizácie.

Dedičstvo conquistadorov

Conquistadori zanechali dlhodobé následky: etnické miešanie (vznik skupín ako mestici), nové politické hranice, rozšírenie európskych jazykov a náboženstva a fundamentálne zmeny v demografii a ekosystémoch Ameriky. Ich činy sú dnes predmetom historického hodnotenia — sú oslavovaní ako objavitelia a budovatelia koloniálnych štátov, no zároveň kritizovaní za násilie, vykořisťovanie a kultúrne zničenie miestnych spoločností.

Historický obraz conquistadorov je komplexný: zahŕňa hrdinstvo a drzosť ich expedícií, ale aj etické a ľudské náklady, ktoré ich dobývacie kampane spôsobili obyvateľom Nového sveta a Tichomoria.