Rok 1851 patrí medzi významné roky polovice 19. storočia. Bol poznačený výraznou industrializáciou, rastom medzinárodného obchodu, rozvojom tlače a novými formami verejného vystavovania výsledkov priemyslu a umenia. Celosvetové udalosti tohto roka odrážali napätie medzi rastúcou modernizáciou a politickými zmenami, ktoré následne formovali nasledujúce dekády.

Hlavné udalosti

  • 1. mája 1851 v Londýne otvorila Veľká výstava v Crystal Palace — jedna z prvých svetových priemyselných výstav, ktorá zhromaždila výrobky a technické novinky z mnohých krajín a zvýšila záujem o medzinárodný obchod a priemyselné inovácie.
  • 2. decembra 1851 uskutočnil francúzsky prezident Louis‑Napoleon Bonaparte štátny prevrat, ktorý v nasledujúcich mesiacoch viedol k rozpadu Druhej republiky a k vzniku Druhého cisárstva.
  • V Anglicku a Austrálii sa výrazne rozšírili zlaté horúčky: nálezy zlata v roku 1851 priťahovali prisťahovalcov, urýchľovali osídľovanie a hospodársky rast v kolóniách.

Technika, priemysel a komunikácie

Rok 1851 bol svedkom ďalšieho rozmachu železníc a parnej dopravy, čo uľahčovalo pohyb tovarov aj osôb. Elektronická telegrafia sa rozširovala medzi veľkými mestami a prispievala k rýchlejšej výmene správ. Moderné priemyselné výstavy podporili šírenie nových technológií a štandardizáciu výroby.

Kultúra, literatúra a hudba

V literatúre vyšlo v roku 1851 významné dielo americkej literatúry, román Moby‑Dick od Hermana Melvilla, ktoré neskôr získalo postavenie klasiky. V opernom svete mala v tom istom roku úspešnú premiéru Giuseppe Verdiho Rigoletto, ktorá upevnila jeho postavenie medzi poprednými skladateľmi. V tlači sa viacero periodík rozvíjalo; medzi významnými novinárskymi udalosťami je založenie denníka v New Yorku, ktorý sa čoskoro stal dôležitým zdrojom spravodajstva.

Narodenia a úmrtia

  • Medzi významné úmrtia roku 1851 patrili spisovateľka Mary Shelley a americký románopisec James Fenimore Cooper, obaja osobnosti s výrazným miestom v dejinách literatúry.
  • V tomto období sa aj narodili osobnosti, ktoré neskôr ovplyvnili vedu, politiku a umenie; ich konkrétny vplyv sa prejavil až v ďalších desaťročiach.

Rok 1851 teda spája medzinárodnú prezentáciu priemyslu a umenia s dramatickými politickými zmenami v Európe, so zmenami v migračných prúdoch spôsobenými nálezmi nerastných surovín a s ďalším šírením masovej tlače. Tieto trendy prispeli k zrýchlenej urbanizácii, formovaniu moderných ekonomík a rozširovaniu celosvetových komunikácií, ktoré definovali druhú polovicu 19. storočia.