Abbot Howard "Abbie" Hoffman (30. novembra 1936 – 12. apríla 1989) bol významný americký americký sociálny a politický aktivista, známy ako jeden z najvýraznejších predstaviteľov protivojnového hnutia a protikultúrnej revolty 60. a 70. rokov 20. storočia. Bol spoluzakladateľom radikálnej, humornými a provokatívnymi akciami charakterizovanej skupiny Youth International Party (známej ako "Yippies") a stal sa symbolom protestného štýlu, ktorý kombinoval politické posolstvo s divadlom a performanciou.
Raný život a politické formovanie
Hoffman sa narodil a vyrastal v meste Worcester v štáte Massachusetts. Bol vychovaný v židovskej viere, neskôr sa však verejne označoval za ateistu. Už v mladosti sa začal angažovať v politike a postupne sa pridal k širšiemu protivojnovému a občianskoprávnemu hnutiu, kde si získal povesť provokatéra, rétora a organizátora divadelných protestov.
Yippies, protesty a metóda "spektáklu"
Spolu s Jerrym Rubinom vytvoril Hoffman stratégiu politického aktivizmu, ktorá využívala satiru, happeningy a médiami dobre zachytené akcie na prilákanie pozornosti verejnosti. Yippies cielene provokovali, aby odhalili a kritizovali spoločenské a politické problémy — od rasizmu a chudoby po americkú vojenskú intervenciu vo Vietname. Medzi známe akcie patrili futuistické a symbolické pokusy "zaklínať" inštitúcie, organizovanie parodických kampaní či nabádanie k občianskej neposlušnosti.
Proces "chicagskej osmičky" a 1968 Democratic National Convention
Spolu s Jerrym Rubinom, Davidom Dellingerom, Tomom Haydenom, Renniem Davisom, Johnom Froinesom, Lee Weinerom a Bobbym Sealom bol jedným z "chicagskej osmičky", ktorá bola zatknutá za demonštráciu na Národnom zhromaždení Demokratickej strany v roku 1968. Proces proti nim, často označovaný ako proces Chicagskej sedmičky/osemčky, sa stal mediálnou senzáciou a symbolom konfliktu medzi štátnou mocou a protivojnovým hnutím. Obžaloby zahŕňali obvinenia z vyvolávania nepokojov; počas súdneho pojednávania došlo k napätiu medzi sudcom a obhajobou a mnohé rozhodnutia neskôr napadli odvolacie súdy.
Woodstock a ďalšie známe incidenty
Na Woodstocku v roku 1969 Hoffman vbehol na pódium a prerušil vystúpenie skupiny The Who. Snažil sa vystúpiť proti uväzneniu Johna Sinclaira zo Strany bielych panterov. Pete Townshend si medzi skladbami upravoval zosilňovač a otočil sa, aby Hoffmana videl. Townshend Hoffmanovi nadával a pokúsil sa ho zhodiť z pódia. Tento i podobné incidenty ukazujú Hoffmanov prístup — vyhľadávať dramatické okamihy, ktoré pritiahnu pozornosť médií a verejnosti k politickým témam.
Knihy a kultúrny vplyv
Hoffman napísal niekoľko kníh, z ktorých najznámejšia je kontroverzná príručka "Steal This Book" (1971), ktorá mala provokatívne a provizórne návody na obchádzanie spoločenských noriem a štandardných ekonomických vzorcov. Knihy a jeho verejné vystúpenia upevnili jeho postavenie kultúrnej ikony hnutia za slobodu prejavu a protestného umenia. Jeho štýl, kombinujúci humor so silným politickým presvedčením, ovplyvnil neskoršie generácie aktivistov a umelecké formy protestu.
Právne problémy, zdravotné ťažkosti a smrť
Bol zatknutý po odsúdení za predaj kokaínu. Jeho stále sa opakujúce právne problémy vrátane obvinení z drogovej trestnej činnosti výrazne zasiahli do jeho osobného i verejného života a zmiernili jeho aktivistickú činnosť v 70. a 80. rokoch. V roku 1980 mu bola diagnostikovaná bipolárna porucha. Po dlhodobých ťažkostiach so zdravím a so zákonom zomrel 12. apríla 1989 — podľa lekárskej správy spáchal samovraždu predávkovaním fenobarbitalom a alkoholom. Jeho smrť vyvolala diskusiu o duševnom zdraví, liečbe a tlaku, ktorý na verejne známe osobnosti vyvíja život v centre kontroverzií.
Odchod a odkaz
Abbie Hoffman zostáva zapamätaný ako jeden z najcharizmatickejších hlasov americkej protikultúrnej vlny. Aj keď jeho metódy často rozdeľovali názory — niektorí ho považovali za hrdinu a majstra politickej komunikácie, iní za provokatéra, ktorý poškodzoval vážnosť protestov — jeho schopnosť spojiť politické posolstvo s médiami a umeleckou performanciou mala trvalý vplyv na podobu politického aktivizmu. Jeho diela, publicistické texty a spomienky sú dodnes predmetom štúdií o spoločenských hnutiach, médiách a kultúrnej politike 20. storočia.