Frances Burneyová (13. júna 1752 – 6. januára 1840) bola anglická spisovateľka, denníčka a dramatička, známa tiež ako Fanny Burney. Po sobáši prijala meno Madame d'Arblay. Narodila sa v King's Lynn v Anglicku ako dcéra hudobného historika Dr. Charlesa Burneyho (1726–1814) a Esther Sleepe Burneyovej (1725–1762). Vzdelávanie prebiehalo prevažne doma; už ako dieťa písala krátke zápisky, ktoré sama nazývala „scribblings“.
Život a rodina
Rodinné zázemie ju obklopovalo hudbou, literatúrou a spoločenskými kontaktmi, čo ovplyvnilo jej literárny vývoj. V roku 1793 sa vydala za francúzskeho exulanta, generála Alexandra D'Arblayho; v roku 1794 sa im narodil syn Alexander, ich jediný potomok. Popri písaní v rôznych obdobiach pôsobila aj na kráľovskom dvore – v roku 1786 prijala funkciu druhej strážkyne rúcha kráľovnej Charlotte.
Tvorba a hlavné diela
Už prvý publikovaný román Evelina (1778) jej priniesol okamžitý úspech a slávu. Román je písaný v epistolárnom štýle a satiricky i jemne kriticky zobrazuje spoločenské mravy svojej doby. Nasledoval román Cecilia (1782), ktorý získal ešte väčšie uznanie kritiky, a neskôr diela vrátane Kamila, ktoré ďalej rozvinuli motívy morálneho a citového dozrievania mladých žien v spoločnosti plnej konvencií a intríg. Vo svojich dielach často skúmala postavenie žien, otázky cnosti, majetku a spoločenského postupu.
Počas pobytu vo Francúzsku v rokoch 1802–1812 napísala román The Wanderer (Pútnik), ktorý sa dotýka následkov Francúzskej revolúcie a jej dopadu na jednotlivcov. Román vyšiel v roku 1814 a ukazuje Burneyovú ako autorku, ktorá sa nebojí spracovať vážnejšie politické a spoločenské témy.
Denníky, listy a ich historický význam
Okrem beletrie Burneyová písala obsiahle denníky a listy, ktoré obsahujú bohaté a podrobné svedectvo o každodennom živote, spoločenskej etikete, literárnych kruhoch a hudobnom svete neskorého 18. a začiatku 19. storočia. Tieto texty sa stali cenným prameňom pre historikov – poskytujú osobné portréty súdobých osobností, útržky z dvorského prostredia a živý obraz dobových udalostí. Niektoré pasáže denníkov sú aj dôležitým dokumentom medicínskych a sociálnych okolností (Burneyová vo svojich zápiskoch podrobne opísala aj zážitky z liečby a choroby).
Štýl, recepcia a vplyv
Burneyovej próza je charakteristická pozorovaním detailov spoločenského správania, humorom, citlivým psychologickým načrtnutím postáv a morálnou dilemou, ktorá núti postavy k vnútornému rastu. Jej diela si obľúbila aj Jane Austenová a mnohí neskorší spisovatelia ocenili jej schopnosť kombinovať spoločenskú satiru so sympatickými ženskými hrdinkami.
Neskoršie roky a odkaz
Jej posledným významnejším dielom boli vydané spomienky a edície rodinných materiálov, ktoré prispeli k pochopeniu jej života i kontextu doby. Zomrela v Londýne 6. januára 1840 a bola pochovaná v Braithe v blízkosti svojho manžela a syna v Bathu. Dedičstvo Frances Burneyovej spočíva nielen v románoch, ktoré formovali vznik modernej anglickej prózy z ženského hľadiska, ale aj v denníkoch a listoch, ktoré zostávajú neoceniteľným zdrojom pre štúdium kultúry a spoločnosti 18. a začiatku 19. storočia.