Hồ Chí Minh — život, politická kariéra a odkaz vietnamského lídra
Hồ Chí Minh — život, kariéra a odkaz: fascinujúci prehľad jeho boja za nezávislosť, politických víťazstiev a trvalého vplyvu na moderný Vietnam.
Hồ Chí Minh, rodným menom Nguyễn (bežné vietnamské priezvisko) Sinh Cung, (19. mája 1890 - 2. septembra 1969) bol vodca (v rokoch 1945 - 1955 predseda vlády a v rokoch 1945 - 1969 prezident) Vietnamskej demokratickej republiky (neskôr Vietnamskej socialistickej republiky).
Prezident Hồ Chí Minh bol ako vietnamský Robert Walpole. Svoj život zasvätil nezávislosti a slobode vietnamského ľudu. Vietnam viedol cez desaťročia vojny proti zahraničnej invázii až k nezávislosti, ktorá prišla niekoľko rokov po jeho smrti.
Život a rané roky
Hồ Chí Minh sa narodil v provincii Nghệ An v severnom Vietname v rodine učiteľa. Už v mladosti odišiel za prácou do zahraničia, pracoval na lodiach a pobýval v rôznych krajinách Európy a Ázie. Počas pobytu vo Francúzsku a neskôr v Moskve sa zoznámil s myšlienkami sociálizmu a komunizmu a stal sa aktívnym účastníkom medzinárodného antikolonialneho hnutia. Po niekoľkých rokoch politickej činnosti v zahraničí sa vrátil do Vietnamského ozbrojeného boja za nezávislosť a stal sa jednou z kľúčových osobností vietnamského národnooslobodzovacieho hnutia.
Politická kariéra
Po vyhlásení nezávislosti 2. septembra 1945 viedol novovzniknutú Vietnamskú demokratickú republiku ako predseda vlády a neskôr ako prezident. Bol zakladateľom a vedúcou osobnosťou Komunistickej strany Vietnamska (strana bola organizovaná pod rôznymi názvami v priebehu 20. rokov až 30. rokov 20. storočia) a koordinoval politickú a vojenskú strategiu v boji proti francúzskej koloniálnej nadvláde v Prvej indočínskej vojne (1946–1954). Víťazstvo pri Điện Biên Phủ v roku 1954 a následné ženevské dohody viedli k dočasnému rozdeleniu krajiny na sever a juh.
Po rozdelení Vietnamska zostal Hồ Chí Minh symbolom severovietnamskej štátnosti a revolučného hnutia. Hoci postupne odovzdával niektoré výkonné právomoci ďalším vedúcim predstaviteľom, až do svojej smrti v roku 1969 ostal hlavným symbolom a morálnym lídrom komunistického severu počas konfliktu, ktorý sa presunul do ďalšej fázy — vojny vo Vietname (1955–1975).
Myšlienky, písomnosti a verejný obraz
Hồ Chí Minh kombinoval vietnamský národný sentiment s marxisticko‑leninskými ideami. Je autorom politických článkov, prejavov a niekoľkých literárnych diel. V komunistickom Vietname sa stal predmetom intenzívneho uctievania — vznikol silný kult osobnosti, ktorým sa posilňovala jednota strany a spoločnosti pri budovaní socialistického štátu a boji proti zahraničnému nepriateľovi.
Kontroverzie a kritika
Jeho pôsobenie nie je bez kritiky. Niektoré politické kampane, najmä zemepisné reformy a represe v 50. rokoch, sprevádzali násilné čistky a súdne procesy, ktoré mali za následok obete medzi civilným obyvateľstvom. Historici a komentátori preto hodnotia jeho odkaz komplexne — ako spojenie boja za oslobodenie a budovanie nového politického systému, ktorý mal aj svoje tragické a represívne stránky.
Smrť a dedičstvo
Hồ Chí Minh zomrel 2. septembra 1969. Jeho telo bolo balsamované a uložené v mauzóleu v Hanoji, ktoré sa stalo miestom úcty pre mnohých Vietnamcov i návštevníkov zo zahraničia. Mesto Saigon bolo v roku 1976 premenované na Ho Chi Minh City na jeho počesť. Jeho odkaz zostáva silným symbolom vietnamskej nezávislosti a stáročného odporu proti kolonializmu a cudzej nadvláde.
Zhrnutie
- Dátum narodenia: 19. mája 1890
- Dátum smrti: 2. septembra 1969
- Funkcie: predseda vlády (1945–1955), prezident (1945–1969)
- Význam: vedúca osobnosť vietnamského národnooslobodzovacieho hnutia, symbol odporu proti kolonializmu a budovateľ socialistického štátu, zároveň kontroverzná postava z dôvodu represívnych politik.
Životopis
Raný život
"Hồ Chí Minh", čo znamená "Hồ s vôľou svetla", nebolo jeho skutočné meno. Toto meno prijal približne v čase augustovej revolúcie v roku 1945. Keď sa narodil, volal sa Nguyễn Sinh Cung. V desiatich rokoch si podľa konfuciánskej tradície zmenil meno na Nguyễn Tất Thành. Neskôr používal mnoho "pseudonymov" (falošných mien). Okrem "Hồ Chí Minh" bolo jeho najznámejšie meno pravdepodobne Nguyễn Ái Quốc, čo znamená "Nguyễn (zďaleka najbežnejšie vietnamské priezvisko), ktorý miluje svoju krajinu". Vietnamci ho bežne nazývajú Bác Hồ (strýko Hồ).
Nguyễn študoval v rokoch 1919-23 v Paríži. Počas týchto štyroch rokov začal sledovať komunizmus a začal veriť, že Vietnam - vtedy francúzska kolónia - by mal byť nezávislý. Počas tohto obdobia napísal list, ktorý bol ignorovaný, prezidentovi Spojených štátov Woodrowovi Wilsonovi, v ktorom žiadal o vojenskú pomoc USA, aby pomohli zvrhnúť francúzskych koloniálnych vládcov. Vstúpil do Francúzskej komunistickej strany a ako člen ázijskej pobočky Kominterny začal pravidelne navštevovať Moskvu.
Vytvorenie nezávislého Vietnamu (vojna s Francúzskom)
Hồ viedol revolúciu proti francúzskym vládcom Vietnamu v rokoch 1945-1954. Po zvrhnutí Francúzov bol v severnej polovici krajiny nastolený komunistický režim podporovaný Sovietskym zväzom a Čínou, pričom on sám viedol krajinu ako prezident aj predseda vlády. V južnej polovici krajiny bola vytvorená nekomunistická vláda podporovaná Spojenými štátmi, pretože Spojené štáty nechceli, aby bol celý Vietnam komunistický. Dôvodom bol fakt, že Spojené štáty v tom čase viedli studenú vojnu.
| Vietnamský názov | |
| Vietnamci | Hồ Chí Minh |
| 胡志明 | |
| Vietnamské rodné meno | |
| Vietnamci | Nguyễn Sinh Cung |
| 阮生恭 | |
Vietnamská vojna (so Spojenými štátmi)
Keď Južný Vietnam a Amerika nedodržali svoj sľub, že zorganizujú voľby a zjednotia obe polovice do jednej krajiny, Hồ viedol Vietnam do vojenského a politického boja, aby dostal ryžové polia na juhu pod svoju komunistickú vládu. Nasledovali dve desaťročia vojny, v ktorej zomreli milióny Vietnamcov. Spojené štáty podporovali Južný Vietnam vojenskou pomocou, zatiaľ čo Sovietsky zväz (vedený Nikitom Chruščovom a neskôr Leonidom Brežnevom) a Čínska ľudová republika (vedená Mao Ce-tungom) naďalej podporovali vojnové úsilie Severného Vietnamu.
Severný Vietnam nakoniec vyhral vojnu niekoľko rokov po smrti Hồ Chí Minha.
Smrť a dedičstvo
Hồ Chí Minh, ktorý trpel cukrovkou a mal problémy so srdcom, zomrel 2. septembra 1969 ráno na infarkt.
Vo svojej poslednej vôli uviedol, že si želá, aby bol spopolnený a jeho popol pochovaný na kopcoch na severe, v strede a na juhu Vietnamu. Po jeho smrti však jeho stúpenci nabalzamovali jeho telo a uložili ho do hrobky, mauzólea, kde je dodnes uctievaný.
V roku 1976 víťazný komunistický Sever po vzore Sovietskeho zväzu premenoval hlavné mesto nekomunistického Juhu, Saigon, na Ho Či Minovo mesto na počesť svojho vodcu.
| Kontrola úradu |
|
Výzva Hồ Či Mina prezidentovi USA Harrymu Trumanovi z roku 1946, v ktorej žiada Trumana o pomoc v boji proti Francúzom.
Otázky a odpovede
Otázka: Kto bol Hồ Chي Minh?
Odpoveď: Hồ Chي Minh bol vodcom Vietnamskej demokratickej republiky a Vietnamskej socialistickej republiky.
Otázka: Aké bolo jeho rodné meno?
Odpoveď: Jeho rodné meno bolo Nguyễn Sinh Cung.
Otázka: Kedy sa narodil?
Odpoveď: Narodil sa 19. mája 1890.
Otázka: Kedy zomrel?
Odpoveď: Zomrel 2. septembra 1969.
Otázka: Aký typ vlády viedol?
Odpoveď: Viedol Vietnamskú demokratickú republiku aj Vietnamskú socialistickú republiku.
Prehľadať