Prehľad

Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, neformálne nazývaná Nobelova cena za ekonómiu, sa udeľuje každý rok za významné príspevky v oblasti ekonómie a príbuzných disciplín. Hoci nejde o cenu ustanovenú v testamentárnom odkaze Alfreda Nobela, laureáti sa zúčastňujú rovnakého slávnostného ceremoniálu v Štokholme a prevzatie diplomu, medaily a peňažnej odmeny sa koná 10. decembra. Viac informácií o povaze ceny poskytuje Cena za ekonómiu.

História a ustanovenie

Cenu zriadila švédska centrálna banka Sveriges Riksbank v polovici 20. storočia ako výraz uznania pre ekonomický výskum. Spájanie mena Alfreda Nobela s touto cenou má skôr ceremoniálny charakter; oficiálne rozhodovanie a administráciu zabezpečuje kráľovská akadémia vied v Štokholme, pričom spojitosť s osobou Alfreda Nobela je symbolická.

Nominácie a výber

Nominácie sú spravidla dôverné a prebiehajú podľa pravidiel stanovených Kráľovskou švédskou akadémiou vied. Kandidátov navrhujú pozvané osobnosti z akademického prostredia, predchádzajúci laureáti a ďalší odborníci. Výber ďalej zahŕňa hodnotenie vedeckej kvality, trvácnosti príspevku a jeho vplyvu na rozvoj disciplíny. Proces oficiálne koordinuje príslušné hodnotiace oddelenie akadémie.

Kritériá, udelenie a ceremoniál

Cenu dostávajú autori alebo tímy, ktorých práce priniesli dôležité metodologické objavy, teoretické presahy alebo empirické štúdie rozšírujúce porozumenie ekonomickým javom. Laureáti preberajú diplom, zlatú medailu a odmenu počas štátnej slávnosti v Štokholme; udelenie a jeho priebeh sú súčasťou celonárodného programu, ktorý sa viaže k výročiu smrti Alfreda Nobela a samotný ceremoniál sa koná v deň pomenovaný štokholmský ceremoniál s oficiálnou udeľovacou slávnosťou.

Význam a kritika

Ocenenie je považované za najprestížnejšie v ekonomickej komunite a jeho nositelia často ovplyvňujú akademickú agendu i verejnú politiku. Súčasne sa však cena stretáva s kritikou: spochybňujú sa hranice medzi ekonómiou a inými spoločenskými vedami, výber niekedy uprednostní určité metodologické smery a diskusie sa vedú o tom, či by sa mali oceňovať kolektívne alebo multidisciplinárne prístupy. Porovnania s tradičnými kategóriami Nobelových cien v fyzike, chémií, fyziológii alebo medicíne a literatúre zvyčajne otvorene reflektujú tieto polemiky.

Vybrané známe mená a ich prínosy

Medzi známe laureáty patria ekonómovia, ktorých práce ovplyvnili teóriu aj prax: napríklad prínosy v oblasti makroekonomickej teórie, monetárnej politiky, teórie spotreby, teórií rastu a rozvoja, teórie hier, štúdií verejných politík, experimentálnej a behaviorálnej ekonómie. Mená ako Paul Samuelson, Milton Friedman, Amartya Sen, Elinor Ostrom, Robert Aumann, Angus Deaton či Esther Duflo predstavujú len ukážku rôznorodosti tém, za ktoré oceneniia získali.

Dôsledky pre vedu, politiku a spoločnosť

Ocenenie často zvyšuje viditeľnosť určitých oblastí výskumu, prispieva k získavaniu finančných prostriedkov a ovplyvňuje univerzitné i vládne priority. Výsledkom môže byť silnejší dôraz na politiky založené na dôkazoch a väčšia interakcia medzi akademikmi a tvorcami verejnej politiky. Zároveň môže dôjsť k polarizácii medzi školami myslenia, keďže prestíž často posilňuje dominantné paradigmy.

Zdroje a doplnenie

Tento text poskytuje súhrnný prehľad charakteru ceny, jej histórie, kritérií a významu. Kompletné a aktuálne mená laureátov, podrobné životopisy a špecifické zdôvodnenia udelenia jednotlivých ocenení nájdete v oficiálnych katalógoch a archívoch, ktoré sú dostupné prostredníctvom príslušných inštitúcií a publikácií. Pre ďalšie informácie o kontexte a udelení ceny použite oficiálne stránky a dokumenty uvedené v zdrojoch článku: oficiálne informácie o cene, Sveriges Riksbank, Alfred Nobel, ceremoniál v Štokholme, udeľovacia slávnosť, fyzika, chémia, fyziológia alebo medicína, literatúra.

  • Udeľuje: Kráľovská švédska akadémia vied.
  • Ceremoniál: 10. december, Štokholm.
  • Pôvod: zriadené Sveriges Riksbank mimo pôvodného Nobelovho testamentu.