Calvinov cyklus (známy aj ako Bensonov-Calvinov cyklus) je súbor chemických reakcií, ktoré prebiehajú v chloroplastoch počas fotosyntézy. Tento cyklus je nezávislý od svetla v tom zmysle, že priamo nepotrebuje fotóny, avšak vyžaduje energiu vo forme ATP a redukčné činidlo NADPH vytvorené v svetelných reakciách (po zachytení energie zo slnečného svetla).

Calvinov cyklus je pomenovaný po Melvinovi C. Calvinovi, ktorý za jeho objav v roku 1961 získal Nobelovu cenu za chémiu. Calvin a jeho kolegovia Andrew Benson a James Bassham vykonali túto prácu na Kalifornskej univerzite v Berkeley.

Základný význam a výsledok

Hlavným cieľom cyklu je fixácia CO2 - premena anorganického oxidu uhličitého na organické molekuly, ktoré rastlina môže využiť na tvorbu cukrov a ďalších zlúčenín. Calvinov cyklus je centrálnou časťou procesu, ktorým rastliny, riasy a niektoré baktérie viažu uhlík do biomasy a tým ovplyvňujú globálny uhlíkový cyklus.

Tri hlavné fázy Calvinovho cyklu

  • Karboxylácia: CO2 sa viaže na ribulózu-1,5-bisfosfát (RuBP, 5C) katalyzovanou enzýmom RuBisCO (ribulóza-1,5-bisfosfát karboxyláza/oxygenáza). Vznikajú dve molekuly 3-fosfoglycerátu (3-PGA, 3C).
  • Redukcia: 3-PGA sa najprv fosforyluje ATP (tvorba 1,3-bisfosfoglycerátu) a potom redukuje NADPH na glyceraldehyd-3-fosfát (G3P alebo triozafosfát). G3P je trojuhlíkový cukor, ktorý môže byť použitý na syntézu sacharidov alebo iných zlúčenín.
  • Regenerácia: Väčšina G3P sa reorganizuje cez sériu reakcií (transketolázy, aldolázy a ďalšie enzýmy) späť na RuBP, aby cyklus mohol pokračovať. Táto fáza spotrebuje ďalšie ATP.

Hlavné enzýmy

Medzi kľúčové enzýmy patria:

  • RuBisCO – najrozšírenejší proteín na Zemi, katalyzuje karboxyláciu (a bohužiaľ aj oxygenáciu) RuBP.
  • Fosfoglycerátkináza a glyceraldehyd-3-fosfát dehydrogenáza – zaisťujú prechod 3-PGA na G3P pomocou ATP a NADPH.
  • Fosforibulokináza – regeneruje RuBP z ribulózafosfátov za spotreby ATP.
  • Ďalšie enzýmy zapojené do prenosu uhlíkov: transketoláza, transaldoláza, aldoláza, sedoheptulózabifosfatázová a fruktózo-1,6-bisfosfatázová aktivita atď.

Energetická bilancia a stechiometria (typické hodnoty)

V praxi sa často uvádza, že na vznik jednej molekuly G3P (3C) z CO2 cyklus spotrebuje približne 3 CO2, 9 ATP a 6 NADPH. Pre vytvorenie jednej molekuly glukózy (6C) je teda potrebné fixovať 6 CO2 a spotrebovať približne 18 ATP a 12 NADPH. Hodnoty môžu závisieť od druhu organizmu a podmienok.

Regulácia a prepojenie so svetelnými reakciami

Calvinov cyklus je regulovaný viacerými mechanizmami:

  • Redoxná regulácia – niektoré enzýmy sa aktivujú prostredníctvom systému ferredoxín–thioredoxín v svetle; to vysvetľuje, prečo sú procesy „nezávislé od svetla“ len čiastočne a v praxi prebiehajú najefektívnejšie, keď sú dostupné produkty svetelných reakcií (ATP, NADPH).
  • Zmeny pH a koncentrácie Mg2+ v stromálnom priestore počas svetelných reakcií ovplyvňujú aktivitu enzýmov.
  • Dostupnosť CO2 a pomer CO2:O2 ovplyvňuje aktivitu RuBisCO.

Fotorespirácia a adaptácie rastlín

RuBisCO má dvojitú aktivitu – karboxyláciu aj oxygenáciu. Pri oxygenázii dochádza k fotorespirácii, pri ktorej sa spotrebúva O2 a stráca sa časť fixovaného uhlíka, čo znižuje účinnosť fotosyntézy, najmä pri vyšších teplotách a nízkom CO2. Aby sa tomu rastliny vyhli, vyvinuli sa adaptácie:

  • C3 rastliny – klasický Calvinov cyklus ako hlavný spôsob fixácie CO2.
  • C4 rastliny – predfixácia CO2 v bunkách obklopujúcich zväzky cév (tvorba oxaloacetátu), čo zvyšuje lokálnu koncentráciu CO2 pri RuBisCO a znižuje fotorespiráciu.
  • CAM rastliny – fixujú CO2 v noci (zachovanie vody) a uvoľňujú ho do Calvinovho cyklu cez deň.

Význam pre ekológiu a hospodárstvo

Calvinov cyklus je základným mechanizmom, ktorým sa anorganický uhlík premieňa na organický. Bez neho by neexistovali sacharidy, biomasu a potravné reťazce podporujúce život na Zemi. Pochopenie tohto cyklu je tiež kľúčové pre poľnohospodárstvo a snahy o zvyšovanie fotosyntetickej účinnosti plodín či znižovanie emisií CO2.

Calvinov cyklus tak predstavuje centrálny biochemický proces viazania uhlíka, prepojený so svetelnými reakciami fotosyntézy a s mnohými regulačnými mechanizmami, ktoré optimalizujú využitie energie a redukčných ekvivalentov v buňke.