Corwinov dodatok (1861): navrhovaný ústavný článok USA chránil otroctvo

Corwinov dodatok je navrhovaný dodatok k Ústave Spojených štátov, ktorý mal za cieľ právne ochrániť niektoré „domáce inštitúcie“ štátov pred zásahmi federálneho zákonodarca. Kongres ho schválil 2. marca 1861 a poslal ho na ratifikáciu zákonodarným zborom jednotlivých štátov. V Senáte ho predložil senátor William H. Seward z New Yorku, v Snemovni reprezentantov ho predložil zástupca Thomas Corwin z Ohia.

Dodatok bol súčasťou série návrhov, ktoré sa v Kongrese objavili v snahe upokojiť napätie medzi Severom a Juhom a pritiahnuť späť odštiepenecké štáty do Únie, respektíve presvedčiť pohraničné otrokárske štáty, aby zostali. Jeho zámerom bolo zabrániť, aby budúce dodatky alebo federálne zákony autorizovali Kongres „zasahovať“ do vnútorných pomerov štátov — medzi ktorými v roku 1861 patrilo aj otroctvo). Text dodatku explicitne vylučoval, aby „žiadny dodatok bol urobený k Ústave, ktorý by zmocnil alebo dal Kongresu právomoc zrušiť alebo zasahovať v rámci ktoréhokoľvek štátu do jeho domácich inštitúcií...“

Dodatok schválili obe komory Kongresu, ale nedosiahol potrebný počet ratifikácií jednotlivých štátov a nikdy sa nestal súčasťou Ústavy. Jeho prijatie už v marci 1861 neprinútilo odštiepenecké štáty, aby zrušili secesiu, a nepredchádzalo vypuknutiu Americkej občianskej vojny. Prezident Abraham Lincoln mu nepriamo prisľúbil ústretovosť vo svojich prvých prejavoch a listoch, no zároveň zdôrazňoval, že nebude podporovať rozšírenie otroctva do nových území a že problém bude nakoniec vyriešený politickými a vojenskými okolnosťami.

Po skončení občianskej vojny sa význam Corwinovho dodatku úplne zmenil: ratifikácia 13. dodatku Ústavy, ktorý otroctvo zrušil, odstránila predmetnú ochranu otroctva a učinila návrh irelevantným. Technicky bol Corwinov dodatok poslaný štátom na ratifikáciu bez časového obmedzenia, čo znamená, že formálne mohol zostať „otvorený“ pre ratifikáciu, avšak v praxi sa považuje za mŕtvy dokument bez právneho účinku.

Dnes sa Corwinov dodatok vnímá ako historický príklad posledných ústretových opatrení zo strany federálnej vlády pred vypuknutím vojny a ako ukážka toho, aké silné boli v tom čase spory okolo otroctva, štátnej suverenity a hraníc federálnej moci.