Édouard Manet

Život

Školenie

Édouard Manet sa narodil 23. januára 1832 v Paríži v bohatej rodine. Keď vyrastal, strýko ho podporoval v maľovaní a kreslení, ale otec chcel, aby vstúpil do námorníctva. Nakoniec mu bolo umožnené vyučiť sa za maliara. Manet pracoval v rokoch 1850 až 1856 v ateliéri akademického maliara Thomasa Coutura, ktorý maľoval veľké historické obrazy. Vo voľnom čase kopíroval starých majstrov v Louvri.

Počas štúdia navštívil Nemecko, Taliansko a Holandsko, kde si pozrel obrazy renesančných a barokových majstrov, ako bol Frans Hals, a španielskych maliarov, ako Diego Velázquez a Goya.

V roku 1856 si Manet otvoril vlastný ateliér. Jedným z najznámejších francúzskych maliarov tej doby bol Gustave Courbet, ktorý maľoval v štýle známom ako realizmus. Courbet sa vo svojich obrazoch snažil zobraziť život chudobných pracujúcich ľudí na farmách a dedinách. Manet začal maľovať žobrákov, spevákov a ľudí v kaviarňach. Jeho štýl sa nepodobal Courbetovmu, pretože používal veľké ťahy štetcom bez väčších detailov. Courbetove obrazy boli tmavé a pochmúrne, pretože všetky svoje plátna natieral hnedou farbou predtým, ako na ne umiestnil postavy. Manetove obrazy boli jasnejšie a svetlejšie, s množstvom bielej farby a často malými časťami namaľovanými jasne modrou a červenou farbou.

V roku 1863 sa Manet oženil so Suzanne Leenhoffovou, ktorú jeho otec zamestnal ako učiteľku klavíra pre Maneta a jeho mladšieho brata Eugena. Suzanne mala jedenásťročného syna Leona Koellu Leenhoffa, ktorý často pózoval ako model pre Manetove obrazy.

Impresionizmus

Akadémia v Paríži každoročne organizovala veľkú výstavu (umeleckú prehliadku) s názvom Salon de Paris. V roku 1863 Manet na túto výstavu zaradil obraz s názvom Obed na tráve ("Le déjeuner sur l'herbe"). Porotcovia Salónu odmietli toto dielo zavesiť do galérie, pretože zobrazovalo nahú ženu sediacu na tráve s dvoma oblečenými mužmi. Keby obraz zobrazoval starogrécku mytológiu, nebol by to problém, ale títo muži mali na sebe obyčajné obleky a šaty a klobúk ženy ležali na tráve. Možno to bola prostitútka. Sudcovia uviedli, že obraz bol neslušný (veľmi hrubý).

V tom čase existovala skupina mladých umelcov, ktorí maľovali najmä krajiny. Boli to Claude Monet, Pierre-Auguste Renoir, Alfred Sisley, Frédéric Bazille, Camille Pissarro, Paul Cézanne a Armand Guillaumin. Monet a jeho priatelia mali tiež svoje obrazy odmietnuté. Boli nahnevaní a stretli sa s Manetom, aby to prediskutovali. Cisár Napoleon III. povolil ďalšiu výstavu s názvom Salon des Refuses, na ktorej boli vystavené všetky "odmietnuté" obrazy. Mnohí ľudia si túto výstavu išli pozrieť a čoskoro zistili, že v umení vzniklo nové "hnutie", úplne odlišné od štýlu, na ktorý boli zvyknutí.

V roku 1874 usporiadalo tridsať impresionistických umelcov svoju prvú výstavu. Medzi hlavných umelcov, ktorí sa nazývajú "impresionisti", patria Claude Monet, Auguste Renoir, Paul Cézanne, Camille Pissarro, Alfred Sisley, Edgar Degas a Berthe Morisot. Manet sa spriatelil s Berthe Morisot, ktorá sa neskôr vydala za jeho brata Eugena Maneta. Manet podporoval Morisotovú v jej maľovaní. Morisotová zasa povzbudzovala Maneta, aby maľoval v exteriéri tak, ako to robil Monet a ostatní impresionistickí maliari. Monet namaľoval niektoré krajiny, morské scenérie a mestské výjavy v impresionistickom štýle. Väčšina jeho obrazov je však "figurálna" (sú to obrazy ľudí).

Manetove obrazy zvyčajne zobrazujú ľudí, ktorí žijú svoj bežný život. Zobrazujú ľudí doma a v práci alebo vonku, ako sa zabávajú. Jeden obraz je však veľmi odlišný. Je to hrozná scéna zobrazujúca popravu mexického cisára Maximiliána popravnou čatou.

Manet zomrel na syfilis v Paríži vo veku 51 rokov a je pochovaný na cintoríne Passy v meste.

Bar v divadle Folies-Bergère, 1882, jeden z posledných Manetových obrazov

Galéria