Hizballáh (arabsky: حزب الله, čo znamená Strana Boha) je islamská politická strana a polovojenská organizácia v Libanone. Vznikla v Libanone v roku 1982 počas libanonskej občianskej vojny ako koalícia šiitských hnutí a ozbrojených skupín inšpirovaných Islamskou revolúciou v Iráne a podporovaných Iránskymi revolučnými gardami. Počas svojej histórie prešla od miestneho ozbrojeného hnutia k zložitej organizácii, ktorá má politické, sociálne i vojenské zložky. Vodcom Hizballáhu je v súčasnosti Hasan Nasralláh, ktorý vedie organizáciu od roku 1992 po smrti predchádzajúceho vodcu.
História a vznik
Hizballáh vznikol v kontexte invázie Izraela do Libanonu v roku 1982 a postupného posilňovania šiitskej komunity v juhu krajiny. Zakladajúce skupiny čerpali ideové a materiálne vplyvy z Iránu, pričom organizácia sa rýchlo etablovala v obytných štvrtiach, v armáde a medzi utečeneckými tábormi. V 90. rokoch sa Hizballáh transformoval aj na politickú silu s účastiou v libanonskom parlamente a v neskorších vládach.
Ideológia a ciele
Hlavným cieľom Hizballáhu počas občianskej vojny bolo bojovať proti západným vplyvom a vytvoriť v Libanone islamský štát, respektíve presadzovať silnejšiu úlohu islamského práva a šiitských záujmov v politickom systéme. Jej členmi sú prevažne šiitskí moslimovia, ktorí tvoria významnú náboženskú a politickú komunitu v Libanone. Organizácia zároveň podporuje arabský nacionalizmus a vyhlasuje podporu palestínskemu hnutiu, pričom deklaruje, že chce slobodu pre palestínsky ľud v Palestíne. Z tohto dôvodu je Hizballáh presvedčený, že štát Izrael by nemal existovať, a aktívne sa stavia proti izraelskej prítomnosti a politike v regióne.
Vojenská aktivita a konflikty
V priebehu rokov viedla milícia Hizballáh partizánsku vojnu proti izraelskej armáde pozdĺž hranice na juhu Libanonu. Po stiahnutí izraelských síl z juhu Libanonu v roku 2000 získal Hizballáh značný vplyv v tejto oblasti a prezentoval sa ako silná sila odporu. V roku 2006 konflikt s Izraelom prerástol do rozsiahlej vojny, ktorá spôsobila ťažké škody a obete na oboch stranách. Hizballáh často útočí na izraelské vojenské pozície odpaľovaním rakiet cez severnú hranicu Izraela; zároveň izraelská armáda opakovane zasahovala ciele Hizballáhu v Libanone.
Okrem priamej konfrontácie s Izraelom sa Hizballáh zapojil aj do regionálnych konfliktov, najmä do občianskej vojny v Sýrii, kde od začiatku roku 2012 poskytuje vojenskú podporu režimu prezidenta Basára al-Asada. Jeho zapojenie v Sýrii zintenzívnilo obvinenia o exporte konfliktu a prehĺbilo napätie so sunnitskými skupinami v regióne.
Politická a sociálna pôsobnosť v Libanone
Hizballáh nie je len ozbrojenou skupinou: má rozsiahlu politickú a sociálnu infraštruktúru. Zúčastňuje sa parlamentných volieb, má svojich zástupcov v parlamente a v niektorých obdobiach sa podieľal aj na vládnej moci. Organizácia prevádzkuje sieť škol, nemocníc, sociálnych služieb a ekonomických projektov, ktoré zvyšujú jej popularitu a vplyv medzi šiitskými komunitami. Tento systém klientelizmu a poskytovania služieb jej zabezpečil významnú podporu v mnohých regiónoch Libanonu.
Medzinárodné vzťahy a podpora
Hizballáh podporujú Sýria, Irán, Rusko, Libanon a Irak. Irán predstavuje najdôležitejšieho spojenca a poskytovateľa finančnej, politickej a vojenskej podpory (zbraní, výcviku a technickej pomoci). Sýria bola tradičným logistickým a politickým partnerom, najmä počas vojny a obsadzovania Libanonu a neskôr pri preprave vybavenia.
Kontroverzie a právna klasifikácia
Hizballáh vyvoláva značné kontroverzie doma i v zahraničí. Niektoré štáty a medzinárodné organizácie považujú jeho ozbrojené krídlo alebo celú organizáciu za teroristickú. Zároveň je Hizballáh akterom mnohých obvinení z vykonávania útokov na civilistov, únosov a politického nátlaku. Kritici tiež poukazujú na porušovanie suverenity Libanonu a na destabilizujúci vplyv služieb ozbrojených skupín mimo štátnej kontroly.
Súčasnosť a perspektívy
Dnes je Hizballáh významným aktérom libanonskej politiky a regionálnej bezpečnosti. Má vplyv na rozhodovanie v Bejrúte, disponuje vlastnými ozbrojenými kapacitami a ostáva súčasťou širšieho „osi“ spojeného s Iránom a Sýriou. Budúcnosť jeho úlohy v Libanone závisí od vnútorných politických zmien, regionálnych geostrategických posunov a reakcií medzinárodného spoločenstva. Odhady počtu členov a bojovníkov sa líšia; zatiaľ čo presné čísla nie sú verejne overiteľné, odborné analýzy hovoria o značnom, dobre vycvičenom a vyzbrojenom aparáte, schopnom viesť konvenčnú i asymetrickú vojnu.
Hizballáh zostáva predmetom intenzívnych diskusií: pre svojich priaznivcov je obranca libanonskej suverenity a ochránca komunitných záujmov, pre oponentov predstavuje ozbrojenú milíciu, ktorá ohrozuje vnútornú stabilitu Libanonu a regionálny mier.