Meteorit Murchison – uhlíkatá chondrita bohatá na organiku (1969, Austrália)

Meteorit Murchison (1969, Austrália) – slávna uhlíkatá chondrita bohatá na organické zlúčeniny; unikátne fragmenty a kľúčový dôkaz pre štúdium organiky vo vesmíre.

Meteorit Murchison je pomenovaný podľa miesta pádu: Murchison, Victoria, Austrália. Ide o veľký padajúci meteorit (celková hmotnosť nájdených úlomkov presahuje 100 kg) a jeho pád bol pozorovaný. Klasifikuje sa ako uhlíkatá chondrita triedy CM2, čo znamená, že obsahuje veľké množstvo vody viazané v mineráloch a je veľmi bohatý na organické zlúčeniny. Preto patrí medzi najštudovanejšie meteority – poskytuje cenné informácie o chemickom zložením raného Slnka a o možnom prísune stavebných látok pre vznik života na Zemi.

Pád a nálezy

28. septembra 1969 približne o 9:58 hod. miestneho času bola pozorovaná jasná ohnivá guľa. Predtým, ako zmizla nad obzorom, rozpadla sa na množstvo fragmentov, pričom po pohybe zostal oblak dymu. Asi 30 sekúnd po záblesku boli hlásené otresy a hlasné zvuky. Úlomky boli nájdené na rozsiahlej ploche väčšej ako 13 km² (typické pre tzv. strewn field). Jednotlivé kusy mali hmotnosť od niekoľkých gramov až po niekoľko kilogramov; najväčšie nájdené úlomky vážili až okolo 7 kg. Jeden kus s hmotnosťou 680 g prerazil strechu stodoly a dopadol do sena. Vďaka rýchlemu zberu a dokumentácii mnohých úlomkov sa podarilo získať množstvo dobre uložených vzoriek s minimálnym terestriálnym kontaminovaním.

Zloženie a organické látky

Murchison je známy najmä pre mimoriadne bohatú organickú frakciu. Obsahuje dve hlavné skupiny organiky:

• rozpustné organické zlúčeniny – amino kyseliny (desiatky až stovky rôznych aminokyselín vrátane jednoduchých ako glycín či alanín), karboxylové kyseliny, hydroxykyseliny, alkoholy, polyaromatické uhľovodíky a ďalšie malé molekuly;
• nerozpustná organická hmota – komplexné makromolekulárne organické materiály podobné kerogénu, často s aromatickými aj alifatickými zložkami a so izotopickými anomáliami.

Mnohé aminokyseliny v Murchison-e sú prítomné v racemickej forme (obe enantioméry v približne rovnakom pomere), čo podporuje ich abiotický (nebiologický) pôvod. Zistené sú tiež izotopické odchýlky (obohatenie v ťažších izotopoch, napr. D alebo 15N), ktoré svedčia o medzihviezdnom alebo ranosolar-systemovom pôvode niektorých molekulárnych prekurzorov. V meteorite sa nachádzajú aj prastaré minerály a častice prastelcov (presolar grains), ktoré sú dôležitým svedectvom o procesoch pred vznikom slnečnej sústavy.

Výskum a význam

Vďaka bohatstvu organických látok sa Murchison stal kľúčovým materiálom pri výskume pôvodu organiky vo vesmíre a možnom dovoze organických stavebných blokov na mladú Zem. Štúdie analyzovali štruktúru a zloženie aminokyselín, molekulárne izoméry, izotopové pomery a vzťah medzi rozpustnou a nerozpustnou organikou. Zistenia z Murchison-u podporujú predstavu, že niektoré prebioticky dôležité molekuly mohli vzniknúť v medzihviezdnom priestore alebo v prachovo–plynných diskách a boli následne dodané na planétu meteoritmi a kométami.

Vzorky z Murchison-a sú uložené v múzeách a vedeckých inštitúciách po celom svete a sú predmetom naďalej prebiehajúceho výskumu – nové analytické metódy neustále odhaľujú ďalšie detaily o molekulárnej diverzite a pôvode zložiek tohto meteoritu. Výsledky majú dôležité implikácie pre astrobiológiu, planetárnu chémiu a pre pochopenie chemických podmienok v ranom solárnom systéme.

Hľadajte podľa písmena