Politika v oblasti jadrovej energie

Politika v oblasti jadrovej energie je národná a medzinárodná politika týkajúca sa niektorých alebo všetkých aspektov jadrovej energie, ako je ťažba jadrového paliva, ťažba a spracovanie jadrového paliva z rudy, výroba elektrickej energie pomocou jadrovej energie, obohacovanie a skladovanie vyhoreného jadrového paliva a prepracovanie jadrového paliva. Keďže jadrová energia a technológie jadrových zbraní sú úzko prepojené, vojenské ašpirácie môžu pôsobiť ako faktor pri rozhodovaní o energetickej politike. Obavy zo šírenia jadrových zbraní ovplyvňujú niektoré medzinárodné politiky v oblasti jadrovej energie.

Využívanie jadrovej energie je obmedzené na relatívne malý počet krajín na svete. V roku 2007 prevádzkovalo jadrové elektrárne len 31 krajín, čo je 16 % zo 191 členských štátov OSN. Krajiny, ktoré sa najviac spoliehajú na jadrovú energiu, boli Francúzsko (75 % elektrickej energie sa vyrába v jadrových elektrárňach), Litva, Belgicko, Bulharsko, Slovensko a Švédsko, Ukrajina a Južná Kórea. Najväčším výrobcom jadrovej kapacity boli USA s 28 % celosvetovej kapacity, nasledované Francúzskom (18 %) a Japonskom (12 %). V roku 2000 bolo na celom svete 438 komerčných jadrových výrobných jednotiek s celkovou kapacitou približne 351 gigawattov.

Po jadrovej katastrofe vo Fukušime v marci 2011 Nemecko natrvalo odstavilo osem zo svojich 17 reaktorov.]] Taliansko hlasovalo za zachovanie svojej krajiny bez jadrovej energie. Švajčiarsko a Španielsko zakázali výstavbu nových reaktorov. Od roku 2013 sa proti jadrovej energii naďalej stavajú krajiny ako Austrália, Dánsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Izrael, Malajzia, Nový Zéland, Nórsko, Rakúsko a Taliansko. Nemecko a Švajčiarsko sa postupne vzdávajú jadrovej energie. Na celom svete sa v posledných rokoch viac jadrových reaktorov zatvorilo ako otvorilo.

Reaktor č. 4 jadrovej elektrárne Černobyľ, obklopujúci sarkofág a pamätník, 2009.Zoom
Reaktor č. 4 jadrovej elektrárne Černobyľ, obklopujúci sarkofág a pamätník, 2009.

Osem nemeckých jadrových reaktorov (Biblis A a B, Brunsbuettel, Isar 1, Kruemmel, Neckarwestheim 1, Philippsburg 1 a Unterweser) bolo 6. augusta 2011 po japonskej jadrovej katastrofe vo Fukušime natrvalo odstavených.Zoom
Osem nemeckých jadrových reaktorov (Biblis A a B, Brunsbuettel, Isar 1, Kruemmel, Neckarwestheim 1, Philippsburg 1 a Unterweser) bolo 6. augusta 2011 po japonskej jadrovej katastrofe vo Fukušime natrvalo odstavených.

Politika v oblasti jadrovej energie podľa krajín

Prehľad

Po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima Daiči v roku 2011 prehodnocujú svoje programy v oblasti jadrovej energie Čína, Nemecko, Švajčiarsko, Izrael, Malajzia, Thajsko, Spojené kráľovstvo a Filipíny. Indonézia a Vietnam stále plánujú výstavbu jadrových elektrární. Krajiny ako Austrália, Rakúsko, Dánsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Portugalsko, Izrael, Malajzia, Nový Zéland, Severná Kórea a Nórsko sú naďalej proti jadrovej energii.

Austrália

Austrália nevyrába žiadnu jadrovú energiu. Plány na preskúmanie toho, či by krajina mala rozvíjať jadrovú energiu, boli zrušené po tom, ako bol v roku 2007 zvolený za premiéra Kevin Rudd, ktorý bol proti tomuto kroku.

Fínsko

Od roku 2006 má fínsky program jadrovej energie štyri jadrové reaktory. Prvý z nich bol uvedený do prevádzky v roku 1977. V súčasnosti zabezpečujú 27 % fínskej elektrickej energie.

Tretí reaktor v Olkiluoto bude nový európsky tlakový reaktor. Jeho spustenie je naplánované na rok 2011 a bude mať výkon 1600 MWe.

Výstavba elektrárne Olkiluoto 3 sa začala v auguste 2005. O dva a pol roka neskôr projekt "mešká viac ako dva roky a prekročil rozpočet najmenej o 50 %, pričom strata poskytovateľa sa odhaduje na 1,5 miliardy EUR".

Francúzsko

Po ropnej kríze na začiatku 70. rokov sa francúzska vláda v roku 1974 rozhodla dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie, a to predovšetkým výstavbou jadrových elektrární. Francúzsko dnes vyrába približne 78,1 % svojej elektrickej energie prostredníctvom jadrovej energie. Keďže Francúzsko vyrába celkový prebytok elektrickej energie, vyváža energiu vyrobenú z jadrovej energie. Časť z nej ide do krajín, ktoré sú zdanlivo proti využívaniu jadrovej energie, ako napríklad Nemecko. Predstavenstvo spoločnosti Electricité de France (Électricité de France alebo EDF) schválilo výstavbu európskeho tlakového reaktora s výkonom 1630 MWe vo Flamanville v Normandii. Očakáva sa, že výstavba sa začne koncom roka 2007 a dokončená bude v roku 2012.

V 70. rokoch 20. storočia vzniklo vo Francúzsku protijadrové hnutie pozostávajúce z občianskych skupín a politických akčných výborov. Uskutočnilo sa mnoho veľkých protijadrových protestov a demonštrácií. V poslednom čase sa uskutočnili cielené kampane, najmä zo strany Greenpeace, a organizácia Sortir du nucléaire (Francúzsko) vyzvala na oficiálnu bezpečnostnú kontrolu zariadení Areva.

Nemecko

V roku 2000 nemecká vláda zložená z koalície, ktorej súčasťou bola aj strana Aliancia 90/Zelení, oficiálne oznámila svoj zámer postupne ukončiť využívanie jadrovej energie v Nemecku. Jürgen Trittin, minister životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti, dosiahol dohodu s energetickými spoločnosťami o postupnom odstavení devätnástich jadrových elektrární v krajine a ukončení civilného využívania jadrovej energie do roku 2020. Legislatíva bola prijatá v zákone o ukončení jadrovej energetiky. Elektrárne v Stade a Obrigheime boli vypnuté 14. novembra 2003, resp. 11. mája 2005. Demontáž elektrární sa má začať v roku 2007. Zákon o ukončení jadrovej energetiky však nezakázal elektrárne na obohacovanie uránu - jedna z nich v Gronau dostala povolenie na predĺženie prevádzky. Objavili sa obavy o bezpečnosť vyraďovania, najmä pokiaľ ide o prepravu jadrového odpadu. V roku 2005 vyhrala nemecké spolkové voľby Angela Merkelová so stranou CDU. Následne oznámila, že bude opätovne rokovať s energetickými spoločnosťami o termíne odstavenia jadrových elektrární. V rámci jej paktu s SPD, s ktorou CDU tvorí koalíciu, sa však politika postupného odstavovania zatiaľ zachovala.

V novembri 2008 dorazila zásielka rádioaktívneho odpadu z nemeckých jadrových elektrární do úložiska neďaleko Gorlebenu po tom, čo ju zdržali veľké protesty jadrových aktivistov. Na protestoch sa zúčastnilo viac ako 15 000 ľudí, ktorí blokovali kamióny demonštráciami v sede a blokovali trasu traktormi. Demonštrácie boli čiastočne reakciou na výzvy konzervatívcov na prehodnotenie plánovaného postupného odstavovania jadrových elektrární.

Japonsko

Japonsko má v prevádzke 55 reaktorov s celkovým výkonom 47 577 MWe (49 580 MWe brutto), 2 reaktory (2 285 MWe) sú vo výstavbe a 12 reaktorov (16 045 MWe) je plánovaných. Jadrová energia sa na celkovej výrobe elektrickej energie v Japonsku podieľa približne 30 %, a to z kapacity 47,5 GWe (netto). V roku 2009 sa plánuje zvýšiť tento podiel na 37 % a v roku 2014 na 41 %.

16. júla 2007 zasiahlo región, v ktorom sa nachádza jadrová elektráreň Kashiwazaki-Kariwa spoločnosti Tokyo Electric, silné zemetrasenie. Táto elektráreň so siedmimi blokmi je najväčšou samostatnou jadrovou elektrárňou na svete. Všetky reaktory boli odstavené a očakáva sa, že zostanú zatvorené na overenie škôd a opravy najmenej jeden rok.

Počas jadrovej katastrofy vo Fukušime došlo 11. marca 2011 k zlyhaniu chladiacich systémov v jadrovej elektrárniFukušimaDaiči v Japonsku a bol vyhlásený stav jadrovej núdze. Išlo o prvý prípad vyhlásenia jadrového núdzového stavu v Japonsku a 140 000 obyvateľov v okruhu 20 km od elektrárne bolo vysťahovaných. Výbuchy a požiar mali za následok nebezpečnú úroveň radiácie, čo viedlo ku kolapsu na burze a panickým nákupom v supermarketoch.

Spojené štáty americké

Elektráreň Shippingport bola prvou komerčnou jadrovou elektrárňou postavenou v Spojených štátoch v roku 1958. Po náraste jadrovej energie v 60. rokoch 20. storočia Komisia pre atómovú energiu predpokladala, že do roku 2000 bude v Spojených štátoch v prevádzke viac ako 1 000 reaktorov. Koncom 70. rokov sa však ukázalo, že jadrová energetika nebude rásť ani zďaleka tak výrazne, a viac ako 120 objednávok na reaktory bolo nakoniec zrušených.

Od roku 2007 je v Spojených štátoch v prevádzke 104 (69 tlakovodných reaktorov a 35 vriacich reaktorov) komerčných jadrových výrobných jednotiek, ktoré vyrábajú celkovo 97 400 megawattov (elektrickej energie), čo predstavuje približne 20 % celkovej spotreby elektrickej energie v krajine. Spojené štáty sú najväčším dodávateľom komerčnej jadrovej energie na svete.

Havária na ostrove Three Mile Island bola najvážnejšou haváriou, ktorú zažil americký jadrový priemysel. K ďalším nehodám patria nehody v jadrovej elektrárni Davis-Besse, ktorá bola podľa Komisie pre jadrový dozor zdrojom dvoch z piatich najnebezpečnejších jadrových udalostí v Spojených štátoch od roku 1979.

Niekoľko amerických jadrových elektrární bolo zatvorených oveľa skôr, ako bola ich projektovaná životnosť, vrátane Rancho Seco v roku 1989 v Kalifornii, San Onofre Unit 1 v roku 1992 v Kalifornii (bloky 2 a 3 sú stále v prevádzke), Zion Nuclear Power Station v roku 1998 v Illinois a Trojan Nuclear Power Plant v roku 1992 v Oregone. Jadrová elektráreň Humboldt Bay v Kalifornii bola zatvorená v roku 1976, 13 rokov po tom, ako geológovia zistili, že bola postavená na zlomu (zlom Little Salmon). Jadrová elektráreň Shoreham nikdy nebola v komerčnej prevádzke, pretože sa nepodarilo dohodnúť na schválenom havarijnom evakuačnom pláne v dôsledku politickej klímy po haváriách v Three Mile Island a Černobyle.

Mnohým elektrárňam bola nedávno predĺžená životnosť licencie o 20 rokov.

Protest proti jadrovému odpadu v blízkosti strediska na ukladanie jadrového odpadu v Gorlebene v severnom Nemecku, 2008.Zoom
Protest proti jadrovému odpadu v blízkosti strediska na ukladanie jadrového odpadu v Gorlebene v severnom Nemecku, 2008.

Demonštrácia proti jadrovým testom vo francúzskom Lyone.Zoom
Demonštrácia proti jadrovým testom vo francúzskom Lyone.

Olkiluoto 3 vo výstavbe v roku 2009. Ide o prvý projekt EPR, ale problémy s realizáciou a dohľadom spôsobili nákladné oneskorenia, ktoré viedli k vyšetrovaniu fínskeho jadrového dozoru STUK. V decembri 2012 spoločnosť Areva odhadla, že celkové náklady na výstavbu reaktora budú približne 8,5 miliardy eur, čo je takmer trojnásobok pôvodnej ceny dodávky vo výške 3 miliardy eur.Zoom
Olkiluoto 3 vo výstavbe v roku 2009. Ide o prvý projekt EPR, ale problémy s realizáciou a dohľadom spôsobili nákladné oneskorenia, ktoré viedli k vyšetrovaniu fínskeho jadrového dozoru STUK. V decembri 2012 spoločnosť Areva odhadla, že celkové náklady na výstavbu reaktora budú približne 8,5 miliardy eur, čo je takmer trojnásobok pôvodnej ceny dodávky vo výške 3 miliardy eur.

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to politika v oblasti jadrovej energie?


Odpoveď: Politika v oblasti jadrovej energie je národná a medzinárodná politika týkajúca sa niektorých alebo všetkých aspektov jadrovej energie, ako je ťažba jadrového paliva, ťažba a spracovanie jadrového paliva z rudy, výroba elektrickej energie pomocou jadrovej energie, obohacovanie a skladovanie vyhoreného jadrového paliva a prepracovanie jadrového paliva.

Otázka: Ako ovplyvňujú rozhodnutia v oblasti energetickej politiky vojenské ambície?


Odpoveď: Keďže jadrová energia a technológie jadrových zbraní sú úzko prepojené, vojenské ašpirácie môžu pôsobiť ako faktor pri rozhodovaní o energetickej politike. Strach zo šírenia jadrových zbraní ovplyvňuje niektoré medzinárodné politiky v oblasti jadrovej energie.

Otázka: Koľko krajín využíva jadrové elektrárne?


Odpoveď: V roku 2007 prevádzkovalo jadrové elektrárne len 31 krajín, čo je 16 % zo 191 členských štátov OSN.

Otázka: Ktoré krajiny sa najviac spoliehajú na jadrovú energiu?


Odpoveď: Krajiny, ktoré sa najviac spoliehajú na jadrovú energiu, boli Francúzsko (so 75 % elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach), Litva, Belgicko, Bulharsko Slovensko a Švédsko Ukrajina a Južná Kórea.

Otázka: Kto je najväčším výrobcom jadrovej kapacity?


Odpoveď: Najväčším výrobcom jadrovej kapacity boli USA s 28 % celosvetovej kapacity, nasledované Francúzskom (18 %) a Japonskom (12 %).

Otázka: Čo sa stalo s Nemeckom po havárii vo Fukušime v roku 2011?


Odpoveď: Po havárii v japonskej Fukušime v marci 2011 Nemecko natrvalo odstavilo osem zo svojich 17 reaktorov.

Otázka: Ktoré krajiny zakázali výstavbu nových reaktorov ?


Odpoveď: Švajčiarsko a Španielsko zakázali výstavbu nových reaktorov.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3