Octocorallia (často v staršej literatúre označované ako Alcyonaria, v slovenčine bežne "oktokorály") sú podtriedou Anthozoa vo fyláriu Cnidaria. Opisuje sa viac ako 3 000 druhov, ktoré sa vyskytujú v rôznych morských biotopoch od plytkých tropických vôd až po hlbokomorské prostredie.

Definícia a systematika

Oktokorálie majú charakteristickú osemnásobnú symetriu — každý polyp nesie osem radiálne usporiadaných, často perovito rozvetvených chapadiel a osem vnútorných priečok (mesenterií). Väčšina druhov je koloniálna, pričom jednotlivé polypy sú spojené spoločnou tkanivovou vrstvou (koenenchýmou). Medzi hlavné skupiny patria mäkké koraly, morskí vejári (gorgóny) a morské perá (sea pens), pričom niektoré skupiny (napr. modrý koral Heliopora) vytvárajú pevnejšiu kostru.

Stavba a morfológia

Polypy oktokorálií sú zvyčajne malé, s ôsmimi chapadlami, ktoré sú často perovito rozvetvené (pinnate). Kolónia vzniká spojením mnohých polypov v koenenchýme, ktorý môže obsahovať pevné, drobné kalcifikované štruktúry nazývané sclerity — drobné vápenaté iglicovité telieska. Kostru u väčšiny oktokorálií netvorí kontinuálna vápenatá schránka, ako u kamenných koralov; namiesto toho sú oporné prvky často tvorený scleritmi alebo rohovitým proteínovým vláknom (gorgonínom) v gorgónoch. Z tohto dôvodu väčšina oktokorálií nevytvára masívne koralové útesy, hoci existujú výnimky s tuhým kostrovým prvkom.

Výživa a symbiózy

Oktokorálie sú hlavne filtrátory a získavajú potravu zachytávaním drobných organizmov a častíc pomocou chapadiel. Mnohé druhy zároveň tvoria symbiózy s jednobunkovými riasami (napr. zooxanthellae), ktoré fotosyntetizujú a dodávajú kolónii časť organickej hmoty — tento typ symbiózy je častý u plytkovodných tropických druhov a ovplyvňuje ich ekologické preferencie (potreba svetla).

Rozmnožovanie

  • Pohlavné: Oktokorálie sa rozmnožujú pohlavne buď uvoľňovaním vajíčok a spermií do vody (broadcast spawning) alebo vnútorným inkubovaním lariev (brooding). Kolónie môžu byť gonochoristické (oddelené pohlavia) alebo hermafrodity; je bežné nájsť kolónie, kde má väčšina polypov rovnaké pohlavie.
  • Nepohlavné: Reprodukcia nepohlavná prebieha formou pučania, fragmentácie kolónií alebo vytvárania stolónov, čo umožňuje rýchle rozširovanie a regeneráciu po poškodení.

Ekologia, obrana a význam

Oktokorálie sa vyskytujú široko — od koralových plytčín až do hlbokomorských prostredí. Tvoria minerálne a biotické štruktúry, ktoré poskytujú útočisko a podmienky pre mnohé ďalšie organizmy (ryby, bezstavovce). Ako filtrátory prispievajú k cirkulácii organických častíc v morských ekosystémoch.

Mnohé druhy majú účinné obranné mechanizmy: produkciu toxických alebo nechutných chemických látok (sekundárnych metabolitov) a fyzické ochranné prvky (sclerity), ktoré odrádzajú predátorov. Tieto látky sú tiež predmetom farmakologického výskumu pre potenciálne liečivé účinky.

Ohrozenia a ochrana

Aj keď oktokorálie bežne nevytvárajú masívne útesy, sú citlivé na environmentálne zmeny: otepľovanie oceánov spôsobuje vyblednutie symbiotických rias, okysľovanie znižuje schopnosť kalcifikovať sclerity alebo kostrové prvky a ťahanie ťaženie, fyzické poškodenie pri ťažení sietí či zber do akvárií ohrozujú populácie. Ochrana zahŕňa zriadenie morských chránených oblastí, reguláciu zberu a programy na rozmnožovanie v zajatí.

Oktokorálie sú dôležitou súčasťou morských ekosystémov — ich biologická rôznorodosť, ekologické väzby a chemická rôznorodosť robia z tejto skupiny predmet intenzívneho vedeckého záujmu.