Krstný otec je americký film Francisa Forda Coppolu z roku 1972. Je natočený podľa rovnomenného románu Maria Puza a v hlavných úlohách sa v ňom predstavili Marlon Brando a Al Pacino. Dej filmu sa odohráva v rokoch 1945 až 1955.
Film sa rýchlo stal ikonou kinematografie a je považovaný za jeden z najlepších filmov o mafii. Okrem toho ho mnohí označili za najlepší film všetkých čias; objavuje sa aj na mnohých podobných zoznamoch, vrátane AFI's100 Years... 100 filmov (kde sa umiestnil na treťom mieste). Film bol zároveň obrovským komerčným úspechom a zásadne ovplyvnil nielen žáner mafiánskych filmov, ale aj populárnu kultúru — jeho dialógy, postavy a motívy sú často citované a parafrázované.
Dej
Krstný otec sleduje príbeh sicílsko‑americkej rodiny Corleoneovcov vedených Vito Corleoneom, ktorého stvárnil Marlon Brando. Dej začína na svadbe Connie Corleoneovej a rozvíja sa cez vnútorné spory, zrážky s konkurenčnými rodinami a vnútornú premenú Vitoovho najmladšieho syna Michaela (Al Pacino). Po pokuse o atentát na Vita sa Michael zapletie do násilia — usporiada vraždy zapojených osôb, utečie na Sicíliu, kde sa ožení, a po návrate do Ameriky postupne prevezme kontrolu nad rodinným podnikaním. Film ukazuje, ako sa Michael mení z pôvodne nezainteresovaného outsidera na neústupného a nemilosrdného hlavu rodiny.
Obsadenie a tvorba
Okrem Branda a Pacina vo filme účinkujú významné herecké mená, medzi nimi James Caan, Robert Duvall, Diane Keaton, Talia Shire, John Cazale a Richard S. Castellano. Scenár adaptovali sám Mario Puzo a Francis Ford Coppola; produkciu mali na starosti viacerí producenti, medzi nimi Albert S. Ruddy. Hudbu k filmu zložil Nino Rota, ktorý vytvoril zapamätateľný motív spojovaný s Corleoneovcami. Kameramanom bol Gordon Willis, ktorého fotografický štýl s tlmenými tónmi a kontrastným osvetlením prispel k výraznej estetike filmu (bol prezývaný aj „The Prince of Darkness“ pre svoju prácu so svetlom a tieňmi).
Produkcia nebola bez problémov — štúdio spočiatku pochybovalo o niektorých castingových rozhodnutiach a Coppola musel čeliť tlakom pri výbere hereckého obsadenia aj pri rozpočtových otázkach. Napriek tomu sa výsledok stal kritickým a komerčným triumfom a upevnil reputáciu Coppolu ako jedného z najvýznamnejších režisérov svojej generácie.
Ocenenia a vplyv
Krstný otec získal tri Oscary: cenu za najlepší film, cenu pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe (Marlon Brando — cenu odmietol a poslal na galavečer Sacheen Littlefeather, aby vysvetlila jeho rozhodnutie protestovať voči zaobchádzaniu Hollywoodu s rodom indiánskych komunít) a cenu za najlepší adaptovaný scenár (Francis Ford Coppola a Mario Puzo). Film pomohol upevniť pozíciu pokračovania Krstný otec - časť II, ktoré vyšlo v roku 1974 a získalo ďalšieho Oscara za najlepší film; bolo to jediné pokračovanie, ktorému sa to podarilo až do roku 2003, keď tento úspech zopakoval Pán prsteňov: Návrat kráľa. Tretí film z trilógie Krstný otec, Krstný otec III. časť, vyšiel v roku 1990 a podľa mnohých kritikov nedosahoval kvality prvých dvoch dielov.
Film bol v roku 1990 zaradený do Národného registra filmov (United States National Film Registry) pre svoju „kultúrnu, historickú a estetickú významnosť“. Jeho vplyv sa prejavuje v nespočetných odkazoch v literatúre, televízii, hudbe aj ďalších filmoch; mnohé postavy, scény a citáty (napr. „Urobím mu ponuku, ktorú nemôže odmietnuť“ — „I'm gonna make him an offer he can't refuse“) sa stali súčasťou globálnej kultúrnej pamäti.
Dedičstvo
Krstný otec sa považuje nielen za vrcholný titul žánru mafiánskeho filmu, ale aj za jeden z najvplyvnejších filmov 20. storočia. Je analyzovaný v akademických štúdiách, filmových kurzoch a publikáciách venovaných réžii, scenáru a filmovej estetike. Jeho úspech odštartoval aj väčší záujem o adaptácie románov, komplexné rodinné ságy a postavy so zložitými morálnymi dilemami v rámci komerčného filmu.
Pre divákov aj filmových tvorcov zostáva Krstný otec štandardom pre kombináciu hereckých výkonov, réžie, scenára a zvukovej stopy — dielom, ktoré dokáže spojiť osobný rodinný príbeh s epickým rozsahom historického a spoločenského kontextu.