Behaviorizmus

Behaviorizmus je prístup k štúdiu správania založený len na tom, čo možno priamo vidieť. Behavioristi sa zameriavajú na vzťahy medzi podnetmi a reakciami.

Neviditeľné vlastnosti, ako sú stavy mysle (akýkoľvek stav, ktorý sa výrazne líši od normálneho bdelého stavu, napr. v dôsledku strachu alebo úzkosti), sa v tomto type štúdie nepoužívali, hoci vieme, že myseľ zohráva úlohu vo všetkých správaniach vyspelých zvierat. Behaviorizmus tvrdí, že správanie možno študovať bez toho, aby sme poznali fyziológiu udalosti, a bez použitia teórií, ako je napríklad teória mysle. Podľa definície možno pozorovať každé správanie.

Behaviorizmus sa opieral aj o ďalšiu myšlienku, že všetko ľudské správanie je naučené. Behavioristi verili, že správanie možno vysvetliť klasickým alebo operantným podmieňovaním. Ide o učenie ako výsledok vplyvov z minulých skúseností. Behavioristi však popierali význam zdedeného správania, inštinktov (vrodených sklonov živého organizmu) alebo zdedených tendencií k správaniu. Neverili alebo ignorovali myšlienku dedičnosti(odovzdávanie vlastností potomkom od rodičov), že niečo môže pochádzať z génov človeka. Išlo o myšlienku prázdnej tabule, že deti sa rodia s čistou, prázdnou mysľou. Myslelo sa, že ľudia pri narodení nemajú duševné skúsenosti ani vedomosti a že všetko sa naučia až potom, keď vyrastú. Moderná evolučná psychológia sa stavia proti predpokladu prázdnej tabule.

Medzi hlavných prispievateľov, vedcov v oblasti behaviorizmu patria C. Lloyd Morgan, Ivan Pavlov, Edward Thorndike, John B. Watson a B. F. Skinner.

Pavlov skúmal klasicképodmieňovanie pomocou psov a ich prirodzenej schopnosti slinenia, teda produkovania vody v ústach. Thorndike a Watson odmietli introspektívne metódy, skúmanie vlastných vedomých myšlienok a pocitov. Chceli obmedziť psychológiu na experimentálne metódy. Skinnerov výskum sa opieral najmä o formovanie správania pomocou pozitívneho posilňovania (odmeny namiesto trestov).

Myšlienky behaviorizmu sa dnes využívajú v kognitívno-behaviorálnej terapii. Kognitívno-behaviorálna terapia môže ľuďom pomôcť vyrovnať sa s úzkosťou a fóbiami, ako aj s niektorými formami závislosti.

Ako vedecká teória bol behaviorizmus do veľkej miery nahradený kognitívnou psychológiou.

Kondicionovanie

K podmieňovaniu dochádza vtedy, keď sa prostredníctvom tréningu dosiahne želané správanie. To sa uskutočňuje spájaním podnetov so špecifickým správaním. Niektoré správania sú prirodzené reflexy, s ktorými sa ľudia (a zvieratá) rodia. Dojčatá sa rodia so zdedenými reflexmi, ktoré im pomáhajú jesť, komunikovať a prežiť. Tieto reflexy sú nepodmienené, dieťa sa ich neučí.

Klasické podmieňovanie

Klasické podmieňovanie (známe aj ako pavlovovsképodmieňovanie) je, keď podmienený podnet vyvolá nepodmienenú reakciu. Tým sa vysvetľuje, ako ľudia získali nové reakcie na rôzne podnety.

Ďalším príkladom nepodmienenej reakcie je, keď človeku fúka vietor do očí a on automaticky žmurká, aby sa mu do nich nedostal prach alebo niečo iné. Ide o vrodený reflex.

Podmieňovanie strachom je, keď sa na vyvolanie strachu použije predtým neutrálny podnet. Jedným z hlavných príkladov je experiment s malým Albertom, ktorý uskutočnili Watson a Rayner. Výskumníci testovali emocionálne reakcie dojčiat. Zistili, že malý Albert reagoval na hlasný hluk a následne podmienil tento hluk vyvolaním strachu, keď videl bieleho potkana. Tento jav sa začal označovať ako "podmienená emocionálna reakcia". Po určitom čase sa malý Albert rozplakal, keď videl bieleho potkana alebo čokoľvek malé a biele, dokonca aj svoje plyšové zvieratko.

Operatívne podmieňovanie

Operatívnepodmieňovanie je známe aj ako inštrumentálne podmieňovanie. Skúmali ho Thorndike a Skinner.

Súvisiace stránky

Otázky a odpovede

Otázka: Čo je to behaviorizmus?


Odpoveď: Behaviorizmus je prístup k štúdiu správania založený len na tom, čo možno priamo vidieť. Zameriava sa na vzťahy medzi podnetmi a reakciami a tvrdí, že správanie možno študovať bez toho, aby sme poznali fyziológiu udalosti alebo používali teórie, napríklad teóriu mysle.

Otázka: Čo si behavioristi mysleli o ľudskom správaní?


Odpoveď: Behavioristi verili, že všetko ľudské správanie sa naučilo prostredníctvom klasického alebo operantného podmieňovania, čo je učenie ako výsledok vplyvov z minulých skúseností. Popierali význam zdedeného správania, inštinktov alebo zdedených sklonov k správaniu.

Otázka: Kto boli hlavní prispievatelia do oblasti behaviorizmu?


Odpoveď: Medzi hlavných prispievateľov do oblasti behaviorizmu patria C. Lloyd Morgan, Ivan Pavlov, Edward Thorndike, John B. Watson a B. F. Skinner.

Otázka: Aký výskum uskutočnil Pavlov?


Odpoveď: Pavlov skúmal klasické podmieňovanie pomocou psov a ich prirodzenej schopnosti slintať, produkovať vodu v ústach.

Otázka: Ako sa Thorndike a Watson pozerali na introspekciu?


Odpoveď: Thorndike a Watson odmietali pohľad na vlastné vedomé myšlienky a pocity ("Introspekcia"). Chceli obmedziť psychológiu na experimentálne metódy.

Otázka: Na aký typ výskumu sa zameral Skinner?


Odpoveď: Skinnerov výskum sa opieral najmä o formovanie správania pomocou pozitívneho posilňovania (odmeny namiesto trestov).

Otázka: Ako moderná evolučná psychológia spochybnila predpoklad o prázdnej tabuľke?


Odpoveď: Moderná evolučná psychológia sa postavila proti predpokladu prázdnej tabule, podľa ktorého sa ľudia rodia s mentálnymi skúsenosťami alebo vedomosťami, a nie s čistou prázdnou mysľou, kde sa všetko musia naučiť, keď vyrastú.

AlegsaOnline.com - 2020 / 2023 - License CC3