AlegsaOnline.com

12. dodatok Ústavy USA: voľba prezidenta a viceprezidenta

Prehľad 12. dodatku Ústavy USA: história, ratifikácia a zmena systému voľby prezidenta a viceprezidenta — ako funguje súčasný elektorský proces a jeho dopady.

Autor: Leandro Alegsa

04-02-2026

Dvanásty dodatok (dodatok XII) k Ústave Spojených štátov bol navrhnutý v Kongrese 9. decembra 1803. Ratifikovali ho zákonodarné zbory jednotlivých štátov 15. júna 1804. Stanovil nové postupy voľby prezidenta a viceprezidenta. Pred týmto dodatkom mal každý člen Zboru voliteľov jeden hlas. Prezidentom sa stal kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov. Kandidát, ktorý získal ďalší najvyšší počet hlasov, sa stal viceprezidentom. Dvanástym dodatkom sa tento proces zmenil na súčasný systém, podľa ktorého sa jeden hlas odovzdáva prezidentovi a jeden viceprezidentovi.

Pozadie a dôvod prijatia

Priame podnety na zmenu vyvolala sporná voľba v roku 1800, keď medzi kandidátmi Thomasa Jeffersona a Aarona Burra vznikla nerozhodná remíza v Zbore voliteľov. Pôvodný systém podľa Ústavy z roku 1787 predpokladal, že každý voliteľ odovzdá dva hlasy za prezidenta (bez rozlíšenia funkcií); ten, kto získal druhý najvyšší počet hlasov, sa stal viceprezidentom. Vzostup politických strán a taktické hlasovanie však spôsobili, že tento mechanizmus prestával dobre fungovať a mohol viesť k politickým krízam, preto Kongres navrhol zmenu.

Hlavné ustanovenia dodatku

Oddelené hlasy: Volitelia majú odovzdať samostatné hlasy — jeden za prezidenta a jeden za viceprezidenta.
Kvorum a väčšina: Prezidentom sa stáva kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voliteľov; podobné pravidlo platí pre viceprezidenta.
Kontingentné voľby (ak nie je väčšina): Ak žiadny kandidát na prezidenta nezíska nadpolovičnú väčšinu, rozhoduje o prezidentovi Zbor reprezentantov z kandidátov, ktorí získali najvyšší počet hlasov (pôvodne vrátane až troch najvyšších). Každý štát v Zbore má jeden hlas.
Voľba viceprezidenta pri nejasnostiach: Ak žiadny kandidát pre viceprezidenta nezíska nadpolovičnú väčšinu, rozhoduje o viceprezidente Senát z dvoch kandidátov s najvyšším počtom voliteľských hlasov; na zvolenie je potrebná väčšina prítomných senátorov.
Pobyt kandidáta v štáte: Volitelia musia voliť tak, aby aspoň jeden z ich hlasov bol za osobu, ktorá nie je obyvateľom toho istého štátu ako oni (tým sa predišlo regionálnym konfliktom podľa pôvodného textu Ústavy).

Kontingentné voľby a postupy

Dvanásty dodatok presne upravil postup, podľa ktorého sa v prípade, že žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu, rozhoduje Zbor reprezentantov (pre prezidenta) a Senát (pre viceprezidenta). Zbor volí prezidenta spomedzi trojice kandidátov s najvyšším počtom voliteľských hlasov, pričom hlasovanie v Zbore prebieha po štátoch (každý štát má jeden hlas). Senát naopak volí viceprezidenta zo dvoch kandidátov s najvyšším počtom hlasov.

Dôsledky a význam v politike

Vytvorenie „tiketov“: Dodatok upevnil prax, že politické strany predstavujú kandidáta na prezidenta spolu s kandidátom na viceprezidenta ako spoločný tiket, čím sa minimalizovalo riziko remízy medzi spolustraníkmi.
Zníženie počtu remíz: Oddelené hlasovanie pre prezidenta a viceprezidenta výrazne znížilo pravdepodobnosť vzniku rovnosti hlasov medzi kandidátmi z tej istej strany.
Nadčasovosť: Hoci dodatok odstránil množstvo najzjavnejších nedostatkov pôvodného systému, deja pokrývajú situácie, kedy žiadny kandidát nezíska väčšinu a rozhodovanie prechádza do Kongresu — tento mechanizmus zostal relevantný aj neskôr (napr. voľby v roku 1824).

Historické príklady

Voľby 1800: kríza, ktorá viedla k navrhnutiu Dvanásteho dodatku (remíza medzi Jeffersonom a Burrom, rozhodnutie v Zbore po 36 kolách).
Voľby 1804: prvé prezidentské voľby uskutočnené po prijatí dodatku — systém oddeleného hlasovania sa ujal a zamedzil opakovaniu situácie z roku 1800.
Voľby 1824: hoci mali byť problémy zmenšené, ani po dodatku nezískal žiadny kandidát nadpolovičnú väčšinu; Zbor reprezentantov rozhodol o víťazovi (John Quincy Adams) — ukážka, že kontingentné voľby zostali dôležitým mechanizmom.

Súčasné otázky

Dnešná debata okolo voľby prezidenta a viceprezidenta sa často sústreďuje aj na zmeny v správaní voliteľov (tzv. faithless electors) a na právomoci štátov upraviť spôsob prideľovania svojich voliteľských hlasov. Mnohé štáty prijali zákony viažuce voliteľov na výsledok hlasovania v štáte, čo ďalej znižuje pravdepodobnosť, že volitelia odchýlia svoje hlasy od kandidátov výsledku v štáte.

Zhrnutie

Dvanásty dodatok Ústavy USA predstavuje dôležitú reformu systému prezidentských volieb, ktorá reagovala na praktické problémy vznikajúce s nástupom politických strán. Zavedením oddeleného hlasovania pre prezidenta a viceprezidenta a upravením postupov pre prípady bez väčšiny znížil riziko politických kríz a upevnil mechanizmy ústavného fungovania výberu hlavy štátu a zástupcu hlavy štátu.

Text

Voliči sa stretávajú vo svojich štátoch a hlasovaním volia prezidenta a viceprezidenta, z ktorých aspoň jeden nesmie byť obyvateľom toho istého štátu ako oni; na hlasovacích lístkoch uvedú osobu, za ktorú hlasovali ako za prezidenta, a na osobitných hlasovacích lístkoch uvedú osobu, za ktorú hlasovali ako za viceprezidenta, a vyhotovia osobitné zoznamy všetkých osôb, za ktoré hlasovali ako za prezidenta, a všetkých osôb, za ktoré hlasovali ako za viceprezidenta, ako aj počet hlasov pre každú z nich, ktoré podpíšu a potvrdia a zapečatené zašlú do sídla vlády Spojených štátov, adresované predsedovi Senátu; -- predseda Senátu v prítomnosti Senátu a Snemovne reprezentantov otvorí všetky osvedčenia a potom sa spočítajú hlasy; -- osoba, ktorá má najväčší počet hlasov za prezidenta, sa stane prezidentom, ak tento počet predstavuje väčšinu z celkového počtu vymenovaných voličov; a ak žiadna osoba nemá takúto väčšinu, potom z osôb, ktoré majú najvyšší počet hlasov nepresahujúci tri na zozname osôb volených za prezidenta, Snemovňa reprezentantov ihneď zvolí prezidenta hlasovaním. Pri voľbe prezidenta sa však hlasuje podľa štátov, pričom zastúpenie každého štátu má jeden hlas; kvórum na tento účel tvorí člen alebo členovia z dvoch tretín štátov a na voľbu je potrebná väčšina všetkých štátov. [A ak Snemovňa reprezentantov nezvolí prezidenta vždy, keď im prislúcha právo voľby, pred štvrtým marcovým dňom nasledujúceho roka, potom funkciu prezidenta vykonáva viceprezident, rovnako ako v prípade smrti alebo inej ústavnej nespôsobilosti prezidenta. --]* Viceprezidentom sa stane osoba, ktorá má najväčší počet hlasov ako viceprezident, ak tento počet predstavuje väčšinu z celkového počtu vymenovaných voliteľov, a ak žiadna osoba nemá väčšinu, potom z dvoch najvyšších čísel na zozname volí viceprezidenta Senát; kvórum na tento účel tvoria dve tretiny z celkového počtu senátorov a na voľbu je potrebná väčšina z celkového počtu. Na funkciu viceprezidenta Spojených štátov však nemôže byť zvolená osoba, ktorá podľa ústavy nemá nárok na funkciu prezidenta.

Pozadie

Ústavodarný konvent v roku 1787 prerokoval niekoľko rôznych návrhov na voľbu prezidenta. Niektorí chceli, aby prezidenta vyberal Kongres. Iné návrhy zahŕňali voľbu zákonodarnými zbormi štátov, guvernérmi štátov alebo výborom Kongresu. Ku koncu konventu bola táto otázka odovzdaná výboru nazvanému Výbor jedenástich pre zostávajúce záležitosti. Tí navrhli systém nazvaný Electoral College (kolégium voliteľov). Tento plán bol prijatý a bol pridaný k ústave.

V roku 1789 kolégium voliteľov jednomyseľne zvolilo Georgea Washingtona za prvého prezidenta. Ten bol opätovne zvolený v roku 1792. V oboch prípadoch bol jediným prezidentom, ktorý získal všetky hlasy voliteľov. Vo voľbách v roku 1796 Washington odmietol kandidovať. Jeho viceprezident John Adams a jeho protikandidát Thomas Pinckney kandidovali na prezidenta, resp. viceprezidenta. Alexander Hamilton sa snažil využiť svoj vplyv, aby Pinckney získal viac hlasov, a tak sa Adams stal opäť viceprezidentom. Tento plán však nevyšiel, keď Thomas Jefferson získal viac hlasov ako Pinckney, ale Adams získal viac hlasov voličov. Tým sa Adams stal prezidentom a Jefferson viceprezidentom.

Prezidentské voľby v roku 1800 ukázali hlboké problémy systému volebného kolégia. Jefferson opäť kandidoval proti Adamsovi. Obaja mali svojich protikandidátov. Pinckney bol opäť Adamsovým protikandidátom za Federalistickú stranu. Aaron Burr bol Jeffersonovým protikandidátom za Demokraticko-republikánsku stranu. Jefferson a Burr získali rovnaký počet hlasov, čím vznikla remíza medzi dvoma kandidátmi z rovnakej politickej strany. Podľa ústavy mala o tejto záležitosti rozhodnúť Snemovňa reprezentantov. V Snemovni reprezentantov sa obaja opäť zhodli v počte 35 hlasov. Až v 36. hlasovaní sa patová situácia prelomila a Jefferson bol zvolený za prezidenta.

Riešením tohto problému sa stal dvanásty dodatok. Kongres ho navrhol 9. decembra 1803. O tri dni neskôr bol predložený štátom na ratifikáciu. Ratifikovalo ho štrnásť zo sedemnástich štátov (v tom čase) a dodatok bol pridaný k ústave 25. septembra 1804.

Ustanovenia

Volebné kolégium zostalo v podstate rovnaké aj podľa dvanásteho dodatku. Zmenil sa však proces voľby prezidenta a viceprezidenta. Podľa dvanásteho dodatku musí volič hlasovať oddelene pre prezidenta a viceprezidenta. Ak nikto nezíska väčšinu hlasov, proces zostáva rovnaký ako predtým; rozhoduje Snemovňa reprezentantov.

Otázky a odpovede

Otázka: Kedy bol v Kongrese navrhnutý dvanásty dodatok?

Odpoveď: Dvanásty dodatok bol navrhnutý v Kongrese 9. decembra 1803.

Otázka: Kedy bol dvanásty dodatok ratifikovaný zákonodarnými zbormi jednotlivých štátov?

Odpoveď: Dvanásty dodatok bol ratifikovaný zákonodarnými zbormi štátov 15. júna 1804.

Otázka: Čo stanovil dvanásty dodatok?

Odpoveď: Dvanásty dodatok stanovil nové postupy voľby prezidenta a viceprezidenta.

Otázka: Aký bol predchádzajúci spôsob voľby prezidenta a viceprezidenta?

Odpoveď: Pred dvanástym dodatkom odovzdával každý člen Zboru voliteľov jeden hlas. Prezidentom sa stal kandidát, ktorý získal najväčší počet hlasov. Kandidát, ktorý získal ďalší najvyšší počet hlasov, sa stal viceprezidentom.

Otázka: Čo zahŕňa súčasný systém voľby prezidenta a viceprezidenta?

Odpoveď: Súčasný systém voľby predsedu a podpredsedu zahŕňa jeden hlas pre predsedu a jeden pre podpredsedu.

Otázka: Akú hlavnú zmenu priniesol dvanásty dodatok?

Odpoveď: Hlavnou zmenou, ktorú priniesol dvanásty dodatok, bol postup voľby prezidenta a viceprezidenta.

Otázka: Prečo sa dvanásty dodatok považoval za nevyhnutný?

Odpoveď: Dvanásty dodatok sa považoval za nevyhnutný na riešenie problémov s predchádzajúcim spôsobom voľby prezidenta a viceprezidenta, ktorý niekedy viedol k nezhodám a konfliktom.