Dvanásty dodatok k Ústave Spojených štátov amerických

Text

Voliči sa stretávajú vo svojich štátoch a hlasovaním volia prezidenta a viceprezidenta, z ktorých aspoň jeden nesmie byť obyvateľom toho istého štátu ako oni; na hlasovacích lístkoch uvedú osobu, za ktorú hlasovali ako za prezidenta, a na osobitných hlasovacích lístkoch uvedú osobu, za ktorú hlasovali ako za viceprezidenta, a vyhotovia osobitné zoznamy všetkých osôb, za ktoré hlasovali ako za prezidenta, a všetkých osôb, za ktoré hlasovali ako za viceprezidenta, ako aj počet hlasov pre každú z nich, ktoré podpíšu a potvrdia a zapečatené zašlú do sídla vlády Spojených štátov, adresované predsedovi Senátu; -- predseda Senátu v prítomnosti Senátu a Snemovne reprezentantov otvorí všetky osvedčenia a potom sa spočítajú hlasy; -- osoba, ktorá má najväčší počet hlasov za prezidenta, sa stane prezidentom, ak tento počet predstavuje väčšinu z celkového počtu vymenovaných voličov; a ak žiadna osoba nemá takúto väčšinu, potom z osôb, ktoré majú najvyšší počet hlasov nepresahujúci tri na zozname osôb volených za prezidenta, Snemovňa reprezentantov ihneď zvolí prezidenta hlasovaním. Pri voľbe prezidenta sa však hlasuje podľa štátov, pričom zastúpenie každého štátu má jeden hlas; kvórum na tento účel tvorí člen alebo členovia z dvoch tretín štátov a na voľbu je potrebná väčšina všetkých štátov. [A ak Snemovňa reprezentantov nezvolí prezidenta vždy, keď im prislúcha právo voľby, pred štvrtým marcovým dňom nasledujúceho roka, potom funkciu prezidenta vykonáva viceprezident, rovnako ako v prípade smrti alebo inej ústavnej nespôsobilosti prezidenta. --]* Viceprezidentom sa stane osoba, ktorá má najväčší počet hlasov ako viceprezident, ak tento počet predstavuje väčšinu z celkového počtu vymenovaných voliteľov, a ak žiadna osoba nemá väčšinu, potom z dvoch najvyšších čísel na zozname volí viceprezidenta Senát; kvórum na tento účel tvoria dve tretiny z celkového počtu senátorov a na voľbu je potrebná väčšina z celkového počtu. Na funkciu viceprezidenta Spojených štátov však nemôže byť zvolená osoba, ktorá podľa ústavy nemá nárok na funkciu prezidenta.

Pozadie

Ústavodarný konvent v roku 1787 prerokoval niekoľko rôznych návrhov na voľbu prezidenta. Niektorí chceli, aby prezidenta vyberal Kongres. Iné návrhy zahŕňali voľbu zákonodarnými zbormi štátov, guvernérmi štátov alebo výborom Kongresu. Ku koncu konventu bola táto otázka odovzdaná výboru nazvanému Výbor jedenástich pre zostávajúce záležitosti. Tí navrhli systém nazvaný Electoral College (kolégium voliteľov). Tento plán bol prijatý a bol pridaný k ústave.

V roku 1789 kolégium voliteľov jednomyseľne zvolilo Georgea Washingtona za prvého prezidenta. Ten bol opätovne zvolený v roku 1792. V oboch prípadoch bol jediným prezidentom, ktorý získal všetky hlasy voliteľov. Vo voľbách v roku 1796 Washington odmietol kandidovať. Jeho viceprezident John Adams a jeho protikandidát Thomas Pinckney kandidovali na prezidenta, resp. viceprezidenta. Alexander Hamilton sa snažil využiť svoj vplyv, aby Pinckney získal viac hlasov, a tak sa Adams stal opäť viceprezidentom. Tento plán však nevyšiel, keď Thomas Jefferson získal viac hlasov ako Pinckney, ale Adams získal viac hlasov voličov. Tým sa Adams stal prezidentom a Jefferson viceprezidentom.

Prezidentské voľby v roku 1800 ukázali hlboké problémy systému volebného kolégia. Jefferson opäť kandidoval proti Adamsovi. Obaja mali svojich protikandidátov. Pinckney bol opäť Adamsovým protikandidátom za Federalistickú stranu. Aaron Burr bol Jeffersonovým protikandidátom za Demokraticko-republikánsku stranu. Jefferson a Burr získali rovnaký počet hlasov, čím vznikla remíza medzi dvoma kandidátmi z rovnakej politickej strany. Podľa ústavy mala o tejto záležitosti rozhodnúť Snemovňa reprezentantov. V Snemovni reprezentantov sa obaja opäť zhodli v počte 35 hlasov. Až v 36. hlasovaní sa patová situácia prelomila a Jefferson bol zvolený za prezidenta.

Riešením tohto problému sa stal dvanásty dodatok. Kongres ho navrhol 9. decembra 1803. O tri dni neskôr bol predložený štátom na ratifikáciu. Ratifikovalo ho štrnásť zo sedemnástich štátov (v tom čase) a dodatok bol pridaný k ústave 25. septembra 1804.

Ustanovenia

Volebné kolégium zostalo v podstate rovnaké aj podľa dvanásteho dodatku. Zmenil sa však proces voľby prezidenta a viceprezidenta. Podľa dvanásteho dodatku musí volič hlasovať oddelene pre prezidenta a viceprezidenta. Ak nikto nezíska väčšinu hlasov, proces zostáva rovnaký ako predtým; rozhoduje Snemovňa reprezentantov.