Yamato kotoba

Ako písať yamato kotoba

Zvyčajne sú slová s jedným kandži yamato kotoba, napríklad katana (kandži: 刀, hiragana: かたな, význam: meč), sakana (kandži: 魚, hiragana: さかな, význam: ryba), kami (kandži: 紙, hiragana: (kandži: 山, hiragana: やま, význam: hora) te (kandži: 手, hiragana: て, význam: ruka) a oyogu (kandži a hiragana: 泳ぐ, iba hiragana: およぐ, význam: plávať). Väčšina kandži (japonská verzia čínskych znakov) má dva rôzne druhy výslovnosti, on'jomi (výslovnosť kandži prevzatých z čínštiny) a kun'jomi (pôvodná výslovnosť japonských slov, ktoré používajú kandži). Slová Yamato kotoba používajú kanji'yomi kun'yomi.

Keďže on'yomi pochádza z čínskych jednoslabičných slov (slová s jednou slabikou), aj ony samy sú len jednoslabičné a rovnako ako čínske slová môžu mať CV alebo CVC štruktúru. Napríklad on'yomi pre nasledujúce kandži 刀, 魚, 紙, 山, 手 a 泳 sú tō, shi, san, shu a ei. Kun'yomi však môže mať jednu alebo viac slabík a tieto slabiky majú zvyčajne štruktúru CV, ako sú uvedené príklady vyššie.

Keďže japončina používa tri rôzne systémy písania, aj slovo yamato kotoba sa dá napísať niekoľkými rôznymi spôsobmi. Napríklad slovo suši môže byť celé napísané v hiragane ako すし, celé v katakane ako スシ, v kandži ako 鮨 alebo 鮓, alebo v ateji (kandži používané len na zobrazenie výslovnosti slova, nie jeho významu) ako 寿司 alebo 壽司.

Kanji zvyčajne zobrazuje základný význam slova. Hoci sa podstatné mená zvyčajne píšu len pomocou kandži, môžu sa písať aj v kana, ak ide o veľmi časté slová, ako napríklad suši, alebo ak ich kandži nie je dobre známe, nie je súčasťou kandži jōyō (štandardný zoznam 1 945 kandži, ktoré by mali poznať všetci dospelí Japonci) alebo je príliš ťažké zapamätať si, ako sa píšu, ako napríklad bara, ktorej kandži je 薔薇, ale zvyčajne sa píše len ako ばら v hiragane alebo ako バラ v katakane.

Japonci tiež vymysleli mnoho vlastných kandži na pomenovanie vecí, ktoré sa nachádzajú v Japonsku, ale nie v Číne (zvyčajne rastliny a zvieratá). Tieto znaky sa nazývajú kokuji (kandži: 国字, hiragana: こくじ), čo znamená "národné znaky", alebo wasei-kanji (kandži: 和製漢字, hiragana: わせいかんじ), čo znamená "japonské čínske znaky". Medzi kókudži patria názvy rýb, ako napríklad iwaši (kandži: 鰯, hiragana: いわし, význam: sardinka), tara (kandži: 鱈, hiragana: たら, význam: treska) a kisu (kandži: 鱚, hiragana: きす, význam: (kandži: 樫, hiragana: かし, význam: vždyzelený dub), sugi (kandži: 椙, hiragana: (kandži: 椛, hiragana: かば/もみじ, význam: breza/javor). Väčšina kandži má len kun'jomi, pretože ide o yamato kotoba, ale niektoré kandži majú aj on'jomi, ako napríklad 働 (on'jomi: dō どう, kun'jomi: hatara(ku) はたら(く), význam: práca), a niektoré majú len on'jomi, ako napríklad 腺 (on'jomi: sen せん, význam: žľaza).

Yamato kotoba časti reči

Ostatné obsahové slová, ako sú slovesá, prídavné mená a príslovky, sa zvyčajne píšu kombináciou kandži a hiragany, pričom koreň slova sa píše kandži a ohybné morfémy (časti slova, ktoré nemenia hlavný význam koreňa slova) sa píšu hiraganou. Napríklad pôvodné japonské sloveso s významom "plávať" je oyogu v jednoduchej podobe, kde sa píše ako 泳ぐ v kandži a hiragane. Kandži 泳 ukazuje význam slovesa, zatiaľ čo ぐ (gu) ako v oyo-gu ukazuje, že slovo je v jednoduchej podobe. Zdvorilý tvar "plávať" je oyogimasu, ktorý sa v kandži a hiragane píše ako 泳ぎます. Opäť má rovnaké kandži, ale končí inými slabikami ぎます (gi-ma-su) ako v oyo-gimasu, aby sa ukázalo, že slovo je v zdvorilostnom tvare. Rodné japonské prídavné mená sa zvyčajne končia slabikou い (-i), ako napríklad slovo hayai (kandži a hiragana: 速い, len hiragana: はやい, význam: rýchly), takai (kandži a hiragana: 高い, len hiragana: たかい, význam: vysoký, vysoký) a ookii (kandži a hiragana: (kandži a hiragana: 大きい, len hiragana: おおきい, význam: veľký alebo veľký), zatiaľ čo pôvodné japonské príslovky sú jednoducho prídavné mená, ktoré končia na く (-ku), a nie na い, ako napríklad hayaku (kandži a hiragana: 速く, len hiragana: はやく, význam: rýchlo).

Podstatné mená založené na prídavných menách sa končia slabikou さ (-sa), ako napríklad hayasa (kandži a hiragana: 速さ, iba hiragana: はやさ, význam: rýchlosť), takasa (kandži a hiragana: (kandži a hiragana: 高さ, len hiragana: たかさ, význam: výška) a ookisa (kandži a hiragana: 大きさ, len hiragana: おおきさ, význam: veľkosť/veľkosť).

Niekedy sa podstatné mená v japončine môžu písať s viacerými kandži. Zvyčajne ide o vlastné podstatné mená, ako sú rodinné mená alebo názvy miest. Japonské rodinné mená sú zvyčajne yamato kotoba, napríklad Tanaka (kandži: 田中, hiragana: たなか), Yamamoto (kandži: 山本, hiragana: やまもと) a Kobayashi (kandži: 小林, hiragana: こばやし). Väčšina japonských názvov miest je tiež yamoto kotoba, ako napríklad Ōsaka (kandži: 大阪, hiragana: おおさか), Ehime (kandži: 愛媛, hiragana: えひめ) a Hirošima (kandži: (kandži: 広島, hiragana: ひろしま), hoci existuje aj množstvo japonských miest s názvami založenými na čínskom jazyku, ako napríklad Tōkyō (kandži: 東京, hiragana: とうきょう), Mt. Fuji alebo Fuji-san (kandži: 富士山, hiragana:ふじさん) a Honšú (kandži: 本州, hiragana: ほんしゅう).

Zatiaľ čo kardinálne čísla (čísla na meranie vecí) v japončine sú zvyčajne založené na čínskych slovách, väčšina ordinálnych čísel (čísla na usporiadanie vecí) a dokonca aj niektoré slová na meranie používajú pôvodné japonské slová. V nasledujúcej tabuľke sú na ľavej strane čínsko-japonské číslovky (japonské číslovky založené na čínskych slovách) a na pravej strane pôvodné japonské číslovky.