Čínsko-japonský slovník

Čínske výpožičky v japončine vs. francúzske a latinské výpožičky v angličtine

Uvádza sa, že približne 60-70 % japonských slov pochádza z čínštiny. Podobne ako francúzština a latinčina v angličtine, aj v japončine sa čínske výpožičky používajú na tvorbu formálnej slovnej zásoby a technických termínov. Napríklad, zatiaľ čo pôvodné anglické slová sú "moon" a "horse", latinské termíny "luna" a "equus" sa používajú na vytvorenie technických termínov, ako napríklad "lunárny kalendár", kalendár, ktorý je založený na Mesiaci, a "konská veda", štúdium koní. Podobne pôvodný japonský výraz pre koňa je uma (kandži: 馬, hiragana: うま), zatiaľ čo čínsky výraz je ba (kandži:馬, hiragana: ば), ktorý sa používa v termínoch ako baša (kandži:(kandži:馬車, hiragana: ばしゃ, význam: konský povoz), jōba (kandži:乗馬, hiragana: じょうば, význam: jazda na koni) a gunba (kandži:軍馬, hiragana: ぐんば, význam: bojový kôň).

Väčšina čínskych výpožičiek sú podstatné mená a často sa skladajú z viac ako jedného kandži (čínske znaky používané v japončine). Väčšina kandži má dva rôzne druhy výslovnosti, on'jomi (výslovnosť kandži prevzatých z čínštiny) a kun'jomi (pôvodná výslovnosť japonských slov, ktoré používajú kandži). Slová Yamato kotoba používajú kanji'yomi. Zatiaľ čo Japonci zvyčajne používajú kun'jomi pre slová zložené len z jedného kandži, ako napríklad 火 (on'jomi: ka, význam: oheň), ktoré sa vyslovuje hi, a 山 (on'jomi: san, -zan, význam: Keď spojíte tieto dve kandži, 火山, slovo sa nebude vyslovovať podľa ich kun'yomi ako hiyama, ale podľa ich on'yomi ako kazan, čo v zloženom slove oheň + hora znamená "sopka".

Čínsko-japonské časti reči

Hoci väčšina čínskych výpožičiek v japončine sú podstatné mená, môžu sa z nich vytvoriť aj slovesá, prídavné mená a príslovky. Zatiaľ čo väčšina japonských slovies sú pôvodné japonské slová, z čínskych výpožičiek možno vytvoriť slovesá pomocou tvaru -suru. Napríklad čínska výpožička kinshi (kandži: 禁止, hiragana:きんし) je podstatné meno, ktoré znamená "zákaz" alebo "zákaz", ale ak pridáte zaň -suru, ako je to v kinshi-suru (kandži a hiragana: (iba hiragana: きんしする), stane sa z neho sloveso, ktoré znamená "zakazovať" alebo "zakazovať". Aj prídavné mená sa môžu tvoriť od podstatných mien pridaním prípony -teki (的). Napríklad, zatiaľ čo slovo šikaku (kandži: 視覚, hiragana: しかく) je podstatné meno, ktoré znamená "zrak" alebo "zmysel pre videnie", pridaním prípony -teki sa z neho stane slovo šikaku-teki (kandži:視覚的, hiragana: しかくてき), čo je prídavné meno, ktoré znamená "vizuálny".

Čínsko-japonský slovník vynájdený v Japonsku

Aj keď kandži je čínsky vynález, Japonci sami vytvorili mnoho slov založených na čínštine, ktoré boli prevzaté do čínštiny. Tieto slová sa nazývajú wasei-kango (kandži: 和製漢語, hiragana: わせいかんご), čo znamená "čínske slová vytvorené v Japonsku". Mnohé z týchto slov opisujú veci, ktoré sú jedinečné pre Japonsko, napríklad Shintō (kandži:神道, hiragana: しんとう), dōjō (kandži:道場, hiragana:どうじょう), Bushidō (kanji:武士道, hiragana:ぶしどう), matcha (kanji:抹茶, hiragana:まっちゃ) a seppuku (kanji:切腹, hiragana:せっぷく).

Keďže Japonsko bolo prvou východoázijskou krajinou, ktorá sa modernizovala, Japonci boli prvými ľuďmi vo východnej Ázii, ktorí sa zoznámili s novými technológiami a študijnými odbormi, a preto ako prví vytvorili čínske názvy pre takéto veci, ako napríklad telefón (denwa, kandži:電話, hiragana: でんわ), veda (kagaku, kandži:科学, hiragana:かがく) a filozofia (tetsugaku, kandži:哲学, hiragana: てつがく) a každý z týchto pojmov bol do čínštiny prevzatý ako diànhuà, kēxué a zhéxué v rovnakom poradí. Tento jav sa nazýva reborrowing.