Čínske výpožičky v japončine (kango) — pôvod, príklady a vplyv
Čínske výpožičky v japončine (kango): pôvod, fonologický vplyv, príklady kandži a gairaigo — história a dopad na slovnú zásobu.
Čínsko-japonský slovník, japonské slová založené na čínštine alebo kango (kandži: 漢語, hiragana: かんご) sú čínske výpožičky v japonskom jazyku. Hoci tieto dva jazyky nie sú geneticky príbuzné — čínština je čínsko-tibetský jazyk, zatiaľ čo japončina je jazykový izolát — čínština mala na japončinu hlboký a dlhodobý vplyv. Ten sa prejavil najmä v písme, slovnej zásobe a aj vo fonológii (spôsobe usporiadania zvukov) a v počte slov v slovnej zásobe.
Pôvod a historické vlny prevzatia
Čínske slová prenikali do japončiny v niekoľkých vlnách, najmä prostredníctvom kontaktov s Kórejským poloostrovom a priamych kultúrnych väzieb s Čínou. Najvýznamnejšie obdobia sú rané prijatie čínskeho písma a buddhistických termínov v 5.–8. storočí, rozsiahle prijímanie odborných a správnych výrazov počas obdobia Tang a neskôr intenzívna tvorba novotvarov v období Meidži (19. storočie) pri modernizácii Japonska. Čínsky pôvod má veľká časť slovnej zásoby — od pojmov náboženských, administratívnych a filozofických až po technické a vedecké termíny v modernej japončine.
Vplyv na písmo a čítania
Najvýraznejším dôsledkom kontaktu s čínštinou bolo zavedenie čínskeho písma, kandži, ktoré umožnilo zapisovať japonské pojmy a zároveň prenášať veľké množstvo čínskych slov doslovne alebo adaptovane. S kandži sa vyvinuli aj rôzne spôsoby čítania jedného znaku: on'yomi (čítania odvodené z čínskych výslovností) a kun'yomi (japonské pôvodné čítanie priradené významu znaku). Rôzne on'yomi (napr. go-on, kan-on, tō-on) odrážajú rôzne historické vlny, počas ktorých boli čínske výslovnosti do japončiny prijaté.
Fonologické dôsledky v japončine
Pred príchodom čínskych slov mali japonské slová prevažne otvorené slabiky (končiace na samohlásku), napríklad katana (kandži: 刀, hiragana: かたな) alebo šinobi (kandži a hiragana: 忍び, hiragana: しのび). V dôsledku zapožičaní sa do japončiny dostali aj tvary so uzavretými slabikami (slabiky končiace na spoluhlásku alebo na moraický nosový zvuk ん), príklady sú slová ako san (三, さん) alebo udon (饂飩, うどん). Zapožičanie tiež prinieslo dlhé samohlásky a gemináty (dlhé spoluhlásky), napríklad nō (能, のう) a gakkō (学校, がっこう). Tieto zmeny obohatili japonský fonologický systém a ovplyvnili morfologiu, pretože japonské moraické členenie (mora) sa stalo dôležitejším pri rytme a prízvuku.
Typy kango a ich používanie
Kango sa často používajú v zloženinách (熟語, jukugo) a sú základom pre mnohé odborné termíny. Mnohé z týchto slov sú viac formálne alebo technické v porovnaní s yamato kotoba (kandži: 大和言葉, hiragana: やまとことば), známe tiež ako wago (kandži: 和語), ktoré označujú pôvodné japonské slová. Vedľa týchto dvoch hlavných skupín existuje gairaigo (kandži: 外来語, hiragana: がいらいご) — výpožičky z iných jazykov (najmä z angličtiny po 2. svetovej vojne). Každá z týchto troch skupín má svoj štýlový a registerový rozmer: kango často znejú formálnejšie, wago je vnímane ako „domáce“ a gairaigo dáva pocit modernity alebo cudzieho pôvodu.
Praktické dôsledky a príklady
Kango je dôležité pri tvorbe abstraktných a akademických termínov (napr. slová z oblasti politiky, vedy alebo práva sú často kango). Ďalším javom je, že jedno významové pole môže mať paralelné výrazy z rôznych zdrojov — napríklad jeden bežný, domáci výraz (wago), a vedľa neho formálnejší výrazy pôvodom z čínštiny (kango). To umožňuje jemnejšie štýlové odstupňovanie v japonskom jazyku.
Záver
Čínske výpožičky (kango) sú kľúčovou súčasťou japonského lexikónu a písma. Ich historické prijatie zmenilo nielen slovník, ale aj písomnú a zvukovú podobu japončiny. Poznať rozdiel medzi wago, kango a gairaigo pomáha lepšie porozumieť štýlu, registrovému použitiu a etymológii japonských slov.
Čínske výpožičky v japončine vs. francúzske a latinské výpožičky v angličtine
Uvádza sa, že približne 60-70 % japonských slov pochádza z čínštiny. Podobne ako francúzština a latinčina v angličtine, aj v japončine sa čínske výpožičky používajú na tvorbu formálnej slovnej zásoby a technických termínov. Napríklad, zatiaľ čo pôvodné anglické slová sú "moon" a "horse", latinské termíny "luna" a "equus" sa používajú na vytvorenie technických termínov, ako napríklad "lunárny kalendár", kalendár, ktorý je založený na Mesiaci, a "konská veda", štúdium koní. Podobne pôvodný japonský výraz pre koňa je uma (kandži: 馬, hiragana: うま), zatiaľ čo čínsky výraz je ba (kandži:馬, hiragana: ば), ktorý sa používa v termínoch ako baša (kandži:(kandži:馬車, hiragana: ばしゃ, význam: konský povoz), jōba (kandži:乗馬, hiragana: じょうば, význam: jazda na koni) a gunba (kandži:軍馬, hiragana: ぐんば, význam: bojový kôň).
Väčšina čínskych výpožičiek sú podstatné mená a často sa skladajú z viac ako jedného kandži (čínske znaky používané v japončine). Väčšina kandži má dva rôzne druhy výslovnosti, on'jomi (výslovnosť kandži prevzatých z čínštiny) a kun'jomi (pôvodná výslovnosť japonských slov, ktoré používajú kandži). Slová Yamato kotoba používajú kanji'yomi. Zatiaľ čo Japonci zvyčajne používajú kun'jomi pre slová zložené len z jedného kandži, ako napríklad 火 (on'jomi: ka, význam: oheň), ktoré sa vyslovuje hi, a 山 (on'jomi: san, -zan, význam: Keď spojíte tieto dve kandži, 火山, slovo sa nebude vyslovovať podľa ich kun'yomi ako hiyama, ale podľa ich on'yomi ako kazan, čo v zloženom slove oheň + hora znamená "sopka".
Čínsko-japonské časti reči
Hoci väčšina čínskych výpožičiek v japončine sú podstatné mená, môžu sa z nich vytvoriť aj slovesá, prídavné mená a príslovky. Zatiaľ čo väčšina japonských slovies sú pôvodné japonské slová, z čínskych výpožičiek možno vytvoriť slovesá pomocou tvaru -suru. Napríklad čínska výpožička kinshi (kandži: 禁止, hiragana:きんし) je podstatné meno, ktoré znamená "zákaz" alebo "zákaz", ale ak pridáte zaň -suru, ako je to v kinshi-suru (kandži a hiragana: (iba hiragana: きんしする), stane sa z neho sloveso, ktoré znamená "zakazovať" alebo "zakazovať". Aj prídavné mená sa môžu tvoriť od podstatných mien pridaním prípony -teki (的). Napríklad, zatiaľ čo slovo šikaku (kandži: 視覚, hiragana: しかく) je podstatné meno, ktoré znamená "zrak" alebo "zmysel pre videnie", pridaním prípony -teki sa z neho stane slovo šikaku-teki (kandži:視覚的, hiragana: しかくてき), čo je prídavné meno, ktoré znamená "vizuálny".
Čínsko-japonský slovník vynájdený v Japonsku
Aj keď kandži je čínsky vynález, Japonci sami vytvorili mnoho slov založených na čínštine, ktoré boli prevzaté do čínštiny. Tieto slová sa nazývajú wasei-kango (kandži: 和製漢語, hiragana: わせいかんご), čo znamená "čínske slová vytvorené v Japonsku". Mnohé z týchto slov opisujú veci, ktoré sú jedinečné pre Japonsko, napríklad Shintō (kandži:神道, hiragana: しんとう), dōjō (kandži:道場, hiragana:どうじょう), Bushidō (kanji:武士道, hiragana:ぶしどう), matcha (kanji:抹茶, hiragana:まっちゃ) a seppuku (kanji:切腹, hiragana:せっぷく).
Keďže Japonsko bolo prvou východoázijskou krajinou, ktorá sa modernizovala, Japonci boli prvými ľuďmi vo východnej Ázii, ktorí sa zoznámili s novými technológiami a študijnými odbormi, a preto ako prví vytvorili čínske názvy pre takéto veci, ako napríklad telefón (denwa, kandži:電話, hiragana: でんわ), veda (kagaku, kandži:科学, hiragana:かがく) a filozofia (tetsugaku, kandži:哲学, hiragana: てつがく) a každý z týchto pojmov bol do čínštiny prevzatý ako diànhuà, kēxué a zhéxué v rovnakom poradí. Tento jav sa nazýva reborrowing.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to sinojaponský slovník?
Odpoveď: Čínsko-japonská slovná zásoba sa vzťahuje na čínske výpožičky v japonskom jazyku.
Otázka: Ako spolu súvisia čínština a japončina?
Odpoveď: Čínština je čínsko-tibetský jazyk, zatiaľ čo japončina je izolovaný jazyk, čo znamená, že s ňou nie sú príbuzné žiadne známe jazyky.
Otázka: Aký vplyv mala čínština na japončinu?
Odpoveď: Čínština mala na japončinu veľký vplyv a ovplyvnila mnohé jej časti vrátane fonológie (spôsobu usporiadania zvukov) a slovnej zásoby.
Otázka: Ako ovplyvnilo zavedenie čínskych slov do japončiny slabiky?
Odpoveď: Zavedenie čínskych slov do japončiny umožnilo, aby slová mali uzavreté slabiky (slabiky končiace na spoluhlásku), dlhé samohlásky a dlhé spoluhlásky. Predtým mali slabiky v japonských slovách len otvorené slabiky (slová, ktoré sa končia samohláskou).
Otázka: Aké sú tri hlavné zdroje japonských slov?
Odpoveď: Tri hlavné zdroje japonských slov sú čínsko-japonská slovná zásoba, yamato kotoba (známa aj ako wago) alebo pôvodné japonské slová a gairaigo alebo výpožičky prevzaté z iných jazykov ako čínština (najmä z angličtiny od obdobia po druhej svetovej vojne).
Otázka: Čo znamená "wago"?
Odpoveď: Wago je iný výraz pre yamato kotoba, ktorý označuje pôvodné japonské slová.
Prehľadať