Negri v Bielom dome — rasistická báseň a jej historický kontext
Stručný prehľad o rasistickej piesni/básni „Negri v Bielom dome“: pôvod, obsah, reakcie verejnosti a význam v kontexte segregácie a rasizmu v USA začiatku 20. storočia.
„Negri v Bielom dome“ je slovenský preklad známej rasistickej básne, ktorá sa v angličtine objavila pod názvom originálneho titulku. Text sa prvýkrát uverejňoval v rôznych amerických novinách v rokoch 1901–1903 a znovu vyplával na povrch v roku 1929. Báseň využíva urážlivý jazyk a karikatúru, aby vyjadrila odpor časti spoločnosti voči spoločenskému styku medzi belochmi a afroameričanmi v najvyšších politických kruhoch.
Galéria obrázkov
5 ObrázkyCharakteristika textu
Báseň má tradičnú formu: pozostáva zo štrnástich strof, pričom každá strofa obsahuje štyri riadky a rým sa opakuje na druhom a štvrtom riadku. V texte sa opakovane objavuje rasistický výraz, ktorý slúžil na zosmiešnenie a dehumanizáciu. Autor pôvodného textu nie je potvrdený; dielo sa šírilo anonymne prostredníctvom tlače a ulíc. Literárna kvalita je menej dôležitá než jej spoločenský a politický význam ako prejavu rasizmu.
Historický kontext a udalosti
Báseň súvisela s dvoma významnými epizódami: prvou bola návšteva významného afroamerického vodcu a pedagóga Booker T. Washingtona na večeri v Bielom dome, ktorú pozval prezident Theodore Roosevelt. Druhá významnejšia vlna pozornosti vypukla v roku 1929, keď prvá dáma pozvala na čaj manželku afroamerického kongresmana Oscara DePriesta, čo vyvolalo prudkú negatívnu reakciu predovšetkým v južných štátoch. Tieto udalosti ilustrujú napätie medzi snahami o politickú inklúziu a pevnými rasovými bariérami v spoločnosti tej doby.
Reakcie, význam a dlhodobý dosah
Reakcie na báseň a na samotné návštevy Afroameričanov v Bielom dome boli rozdelené. Mnoho bielych občanov, osobitne v segreagovaných oblastiach, vnímalo takéto kontakty ako porušenie spoločenských pravidiel a prejav ohrozenia rasového poriadku. Z druhej strany kritici a historici dnes túto báseň vnímajú ako dokument preukazujúci rasistické nálady a stratégiu verejného ponižovania menšín. Text sa stal príkladom toho, ako tlač a populárne kultúrne výtvory môžu šíriť nenávisť a upevňovať predsudky.
Dôležité poznámky a fakty
- Autor básne nie je známy a text koloval anonymne v tlači a listinných kópiách (časové zaťaženie).
- Báseň bola opakovane publikovaná v rôznych periodikách a tým sa jej dosah znásoboval (mediatizácia).
- Udalosti spojené s textom zdôrazňujú rozdiel medzi oficiálnou politikou a postojmi verejnosti (sociálno-politický kontext).
- Rok 1929 priniesol obnovený záujem o text po pozvaní manželky kongresmana do Bielého domu (lokácia udalosti).
- Text dnes slúži v odborných štúdiách ako príklad rasovej rétoriky a cenzúrnych dilem (etické otázky).
- Významné osoby spojené s príbehom sa dočkali rôznych reakcií verejnosti a médií (reprezentácia osobností).
Pre súčasného čitateľa je dôležité vnímať tento text ako historický dokument, nie ako literárne hodnotné dielo: odhaľuje predstavy a strachy časti americkej spoločnosti z prelomu 19. a 20. storočia. Diskusia okolo tohto materiálu sa dotýka otázok rasovej rovnosti, slobody tlače, politickej symboliky a toho, ako sa spoločnosť vyrovnáva s prítomnosťou menšín v mocenských priestoroch.
Súvisiace témy a zdroje
- Analýzy rasistickej literatúry
- História amerických novín
- Primárne publikácie a dobové výstrižky
- Politika a osobnosti éry
- Oscar DePriest a jeho pôsobenie
- Rola prvej dámy v protokole
- Spôsoby šírenia anonymných textov
- Život a činnosť Booker T. Washingtona
- Reakcie na medzinárodnej a domácej úrovni
- Časová os udalostí
- Sociálno-politické dopady segregácie
- Biely dom ako symbol
- Etické a právne otázky
História
Incident Bookera T. Washingtona
Booker T. Washington bol Afroameričan narodený v otroctve. Oslobodili ho v roku 1865 a stal sa pedagógom a národným vodcom Afroameričanov. Dňa 16. októbra 1901 prezident Theodore Roosevelt pozval Washingtona na večeru so svojou rodinou do Bieleho domu. Bola to pracovná večera, Rooseveltovým zámerom bolo vymenovať Washingtona za svojho poradcu v rasových otázkach. Bol tam aj rodinný priateľ z Colorada Philip Stewart. Reportér z agentúry AP Wire sa prezidenta opýtal na jeho vymenovania, ktoré sa chystal oznámiť na druhý deň. Príbeh, ktorý sa objavil v televízii AP, však znel: "Booker T. Washington z Tuskegee v Alabale včera večer večeral s prezidentom." Medzi mnohými belochmi to vyvolalo určitý šok. Prezident Spojených štátov si sadol na večeru s černochom, navyše bývalým otrokom. Afroameričania už predtým navštívili Biely dom, ale nikdy neboli pozvaní na večeru. Washington predtým večeral s prezidentom McKinleym, čo v tom čase tiež vyvolalo rozruch. Tentoraz boli segregacionalisti v americkom Kongrese pobúrení. Senátor "Pitchfork" Bill Tillman z Južnej Karolíny povedal: "Táto akcia si vyžiada, aby sme na Juhu zabili tisíc negrov, kým sa opäť naučia, kde je ich miesto."
Potom sa niekto rozhodol napísať báseň "Negri v Bielom dome". Nikto nevie, kto bol jej autorom.
Incident s DePriestom
O mnoho rokov neskôr, v roku 1929, pozvala prvá dáma Lou Hooverová, manželka prezidenta Herberta Hoovera, manželku kongresmana Jessie DePriestovú na čaj. Bola to černoška vydatá za Oscara DePriesta, prvého Afroameričana, ktorý bol zvolený do Kongresu za štát Illinois. Ľudí to tiež rozrušilo. Báseň sa kvôli tomuto incidentu objavila znova. Južanské noviny a rasistickí kritici reagovali obvyklým rozhorčením a protestnými listami. Hovorca Bieleho domu zdôraznil, že prezident a jeho manželka si len plnili svoje ústavné povinnosti. Ako príklad možno uviesť, že prezident Grover Cleveland hostil Fredericka Douglassa a jeho manželku Päťkrát sa prezident Woodrow Wilson stretol v Bielom dome s černošským ministrom z Haiti Solonom Menosom.
Politici sa postavili na jednu stranu. Senátor Coleman Blease z Južnej Karolíny vložil báseň do uznesenia Senátu. Rezolúcia s básňou bola zamietnutá a odstránená zo záznamov Kongresu. Hlasovanie sa uskutočnilo na základe protestov senátorov Waltera Edgea (z New Jersey) a Hirama Binghama (z Connecticutu). Senátor Bingham označil báseň za "neslušný, obscénny doggerelový verš", ktorý "pohoršuje státisíce našich spoluobčanov a je urážkou Deklarácie nezávislosti a našej ústavy". Senátor Baise potom súhlasil so stiahnutím rezolúcie, ktorú povedal ako láskavosť k senátorovi Binghamovi, a nie k černošskej rase.
Otázky a odpovede
Otázka: Ako sa volá báseň "Niggers in the White House"?
Odpoveď: Báseň "Niggers in the White House" je rasistická báseň, ktorá sa prvýkrát objavila v amerických novinách v rokoch 1901 až 1903.
Otázka: Prečo bola báseň napísaná?
Odpoveď: Báseň bola napísaná, pretože sa autorovi nepáčila účasť afroamerického politického vodcu Bookera T. Washingtona na večeri v Bielom dome, na ktorú dostal pozvanie od bieleho prezidenta USA Theodora Roosevelta.
Otázka: Kedy sa báseň objavila znova?
Odpoveď: Báseň sa znovu objavila v roku 1929 po tom, ako sa manželka afroamerického kongresmana Oscara DePriesta zúčastnila na čaji pre manželky kongresmanov v Bielom dome, na ktorý dostala pozvanie od prvej dámy Lou Hooverovej.
Otázka: Prečo návštevy Afroameričanov v Bielom dome neboli mnohými bielymi ľuďmi dobre prijaté?
Odpoveď: Mnohí belosi, najmä na juhu Spojených štátov, zastávali názor, že Afroameričania by sa nemali zapájať do vládnych záležitostí.
Otázka: Koľko strof obsahuje báseň a koľko veršov je v každej strofe?
Odpoveď: Báseň má štrnásť strof a každá strofa má štyri riadky.
Otázka: Obsahuje báseň nejaké urážlivé výrazy?
Odpoveď: Áno, v básni sa viackrát vyskytuje slovo "negr".
Otázka: Kto je autorom básne "Negri v Bielom dome"?
Odpoveď: Autor básne nie je známy.
Súvisiace články
Autor
AlegsaOnline.com Negri v Bielom dome — rasistická báseň a jej historický kontext Leandro Alegsa
URL: https://sk.alegsaonline.com/art/70120
Zdroje
- theodorerooseveltcenter.org : "Niggers in the White House"
- news.google.com : "Niggers in the White House"
- books.google.com : Lion in the White House: A Life of Theodore Roosevelt
- books.google.com : Nigger: The Strange Career of a Troublesome Word
- whitehousehistory.org : "A Tempest in a Teapot"
