Šalamúnov chrám: Prvý jeruzalemský chrám v Biblii — história a význam

Podľa svetských historikov mal byť chrám dokončený okolo roku 960 pred Kristom. Babylončania ho zničili v roku 587 alebo 586 pred Kr. Rabínska literatúra uvádza, že chrám stál 410 rokov. Podľa diela Seder Olam Rabbah, napísaného v druhom storočí nášho letopočtu, bol chrám postavený v roku 832 pred Kristom a zničený v roku 433 pred Kristom (3338 AM). To je o 165 rokov neskôr ako svetské odhady.

Doteraz sa nenašli žiadne jednoznačné archeologické dôkazy o Šalamúnovom chráme a jediné informácie o prvom chráme v Jeruzaleme sa nachádzajú v biblických knihách Jozue, Sudcov, 1 - 2 Samuelove a 1 - 2 Kráľovské.

Prípravy na stavbu chrámu

Kráľ Dávid chcel najprv postaviť chrám pre Boha, ale podľa Biblie mu Boh prostredníctvom proroka Nátana povedal: "Nemáš stavať dom môjmu menu, lebo si bojovník a prelieval si krv." Vybral si však Šalamúna, aby chrám postavil. Pred svojou smrťou dal Dávid svojmu synovi Šalamúnovi plány na stavbu chrámu a pokyny pre kňazov a levitov a všetky práce spojené so službou v chráme. Dal Šalamúnovi aj svoje vlastné peniaze, aby pomohol chrám postaviť, a požiadal ľud, aby pomohol peňažnými darmi.

Kráľ Šalamún poslal posolstvo týrskemu kráľovi Chíramovi, ktorý sa priatelil s jeho otcom Dávidom a poslal mu veľa dreva na stavbu paláca. V tomto posolstve Šalamún povedal, že chce postaviť chrám pre Pána, a požiadal Híráma, aby mu poslal drevo. Chíram povedal, že to urobí, ak Šalamún dá jedlo za cenu dreva a práce, ktorú ľudia vykonajú. Hiram teda dal Šalamúnovi všetky cédrové a borovicové polená, ktoré chcel, a Šalamún dal Hiramovi pšenicu pre svoju rodinu a dvadsaťtisíc vaní (asi 115 000 galónov alebo 434 000 litrov) olivového oleja. Kráľ Chíram drevo vyrúbal a poslal ho na pltiach na miesto zvané Joppe. Odtiaľ mohli drevo dopraviť do Jeruzalema.

Stavba chrámu

Podľa Biblie: "V 480. roku po vyjdení Izraelitov z Egypta, vo štvrtom roku Šalamúnovho kraľovania nad Izraelom, v... druhom mesiaci, začal stavať Hospodinov chrám." (1 Kr 6,1) Kráľ Šalamún priviedol Churama-Abiho, ktorého matka bola vdova z kmeňa Neftali (jeden z kmeňov Izraela) a otec bol muž z Týru a človek, ktorý bol remeselníkom v bronze. Huram bol veľmi dobrý vo všetkých druhoch práce. V 2 Par 2,7 sa píše, že bol "... zručný v práci so zlatom a striebrom, s bronzom a železom, s purpurovou, karmazínovou a modrou priadzou". Bol obzvlášť dobrý v práci s bronzom. Keď bola všetka práca, ktorú kráľ Šalamún vykonal pre chrám, hotová, priniesol veci, ktoré jeho otec Dávid dal Bohu, a uložil ich do chrámových pokladníc. A tak "v jedenástom roku, v ôsmom mesiaci Bul, bol chrám dokončený vo všetkých detailoch podľa jeho špecifikácií". (1 Kráľ 6,38)

Zasvätenie chrámu

Keď bol chrám dokončený, kráľ Šalamún priniesol do chrámu archu Pánovej zmluvy a prinútil všetok izraelský ľud, aby tam prišiel, a obetovali toľko oviec a dobytka, "že sa to nedalo zaznamenať ani spočítať". Potom chrám naplnil oblak - tak ako sa Boh ukázal na svätostánku na vrchu Sinaj, tak sa teraz ukázal v chráme v oblaku. Potom kráľ Šalamún chválil Boha. Predniesol modlitbu zasvätenia (odovzdania Bohu) pred izraelským ľudom. Prosil Boha, aby dodržal svoj sľub kráľovi Dávidovi, že nechá synov kráľa Dávida vládnuť naveky (čo sa podľa kresťanstva stane skutočnosťou, keď Ježiš, syn Dávidov, zomrie za ľudstvo); potom dodal: "Ale bude Boh naozaj prebývať na zemi? Nebesá, ani to najvyššie nebo ťa nemôže obsiahnuť. O čo menej tento chrám, ktorý som postavil!" - pripomínajúc ľuďom, že Boh nie je viazaný na chrám a nemôže byť obsiahnutý, hoci sa rozhodol prísť a prebývať s izraelským ľudom osobitným spôsobom. Potom prosil Boha, aby odpovedal izraelskému ľudu, keď sa modlí smerom k chrámu alebo pri ňom; aby ho vypočul z neba, keď niekto zhreší, alebo keď k Izraelu prídu nepriatelia, alebo keď je v krajine sucho či hlad, "... nech príde akákoľvek pohroma alebo choroba a keď sa modlí alebo prosí (o niečo žiada, žiada) ktokoľvek z tvojho izraelského ľudu..., vtedy vypočuj z neba, svojho príbytku. Odpusť a konaj; nalož s každým človekom podľa všetkého, čo robí, lebo ty poznáš jeho srdce (lebo ty jediný poznáš srdcia všetkých ľudí), aby sa ťa báli po celý čas, čo budú žiť v krajine, ktorú si dal našim otcom" (1 Kr 8, 38 - 40). Potom sa Šalamún postavil, požehnal izraelský ľud a priniesol Bohu obety: "dvadsaťtisíc kusov dobytka a stodvadsaťtisíc oviec a kôz. Tak kráľ a všetci Izraeliti zasvätili chrám Hospodinov" (1 Kr 8, 63, NZ).

Boh prichádza k Šalamúnovi

Podľa Biblie, keď Šalamún dokončil stavbu chrámu, zjavil sa mu Boh a povedal: "Počul som modlitbu a prosbu, ktorú si predniesol predo mnou... Moje oči a moje srdce budú vždy tam [pri chráme, ktorý si postavil]." Boh však Šalamúna upozornil aj na dôležitosť dodržiavania Božej zmluvy (zasľúbenia), aby sa tešil z jej požehnania, a nie z jej prekliatia. Bolo to potrebné, pretože Boh dal Šalamúnovi moc a bohatstvo, ktoré mnohokrát spôsobili, že ľudia zabudli na sľub, ktorý s nimi Boh dal.

Šalamún dal tiež Chíramovi, kráľovi Týru, 20 miest v Galilei, pretože mu Chíram dal všetok céder, borovicu a zlato, ktoré potreboval. Ale Chíramovi sa nepáčili mestá, ktoré mu dal Šalamún, a povedal: "Čo je to za mestá, ktoré si mi dal, môj brat?" Šalamún mu odpovedal: "To sú tie mestá, ktoré som dostal. (1 Kráľ 9,13, NIV) Nazval ich Krajina Cabul (čo znie ako hebrejský výraz pre ničomníkov). Pravdepodobne sa Šalamún zadĺžil u Híráma viac, ako si spočiatku myslel, a tak dal mestá Chírámovi, kráľovi Týru, na znak toho, že mu neskôr zaplatí. V 2 Par 8, 1 - 2 sa píše, že neskôr, keď Šalamún zbohatol - možno kvôli výprave do Ofíru (1 Kr 9, 26 - 28; 10 - 11) alebo návšteve kráľovnej zo Sáby.

Šalamúnov chrám sa nachádzal vedľa kráľovského paláca. Pôdorys bol ako väčšina západosemitských typov pôdorysov. Raný príklad poschodia rozdeleného na ulam, hekal a debir (portikus, hlavná sála a vnútorná svätyňa) sa našiel v sýrskej Eble (asi 2300 pred n. l.) a oveľa neskôr, ale skôr v čase Šalamúna, v Tell Tainat v povodí rieky Orontes (asi 900 pred n. l.). Podobne ako Šalamúnov chrám má tri oddelenia má dva stĺpy pri vchode (v Šalamúnovom paláci sa nazývajú Jakin a Boaz) a nachádza sa vedľa kráľovského paláca.

Archa Božej zmluvy bola umiestnená vo vnútornej svätyni - v najsvätejšej sieni, ktorá bola asi 30 stôp (asi 9 metrov) dlhá, široká a vysoká, pokrytá čistým zlatom. Šalamún použil v chráme veľa zlata: bolo to pravdepodobne preto, že žiarivé zlato symbolizovalo Božiu slávu a jeho nebeský chrám (Zjv 21, 10 - 11. 18 - 21). Vo vnútri chrámu boli vyrezávaní cherubíni, palmy a kvety. To pripomína rajskú záhradu, v ktorej už ľudia nemohli žiť kvôli svojmu hriechu. Chrám bol symbolom toho, že Izraeliti sa mohli prostredníctvom chrámu vrátiť do raja.

Niektoré dnešné objavy sú ozvenou slov z 1. knihy kráľov 6-7.

Pohyblivé bronzové umývadlo

Z archeologických vykopávok na Cypre pochádza niečo veľmi podobné pohyblivému umývadlu na kolieskach, ktoré sa používalo na nádvorí chrámu.

Stôl na chlieb prítomnosti

V Megide sa našiel kamenný oltár so štyrmi rohmi na rohoch. Ukazuje dobrú predstavu o tom, ako vyzeral zlatý oltár v chráme. Stôl na chlieb prítomnosti bol tiež vyrobený zo zlata. Chlieb prítomnosti (dvanásť chlebov, jeden za každý izraelský kmeň) symbolizoval nepretržitú obetu Bohu, ktorou Izrael dával najavo, že dáva Bohu to, čo si zaslúžil svojou prácou, a že všetko, čo Izrael dostal, bolo Božím požehnaním.

Stojan na lampy

V chráme bolo desať svietnikov, päť na každej strane svätyne(1 Kráľ 7,49). Takéto lampy sa našli na mnohých miestach v Palestíne vrátane Chazoru a Dótanu.

• Solomon
• David
• Chrám v Jeruzaleme