John Maynard Keynes, 1. barón Keynes, CB (5. júna 1883 - 21. apríla 1946) bol britský ekonóm. Jeho myšlienky, nazývané keynesiánska ekonómia, mali veľký vplyv na modernú ekonomickú a politickú teóriu. Jeho myšlienky mali veľký vplyv aj na daňovú a hospodársku politiku mnohých vlád. Tvrdil, že vlády by mali používať daňové a bankové opatrenia na zastavenie účinkov hospodárskych recesií, depresií a konjunktúr. Je jedným z otcov modernej teoretickej makroekonómie.

Život

Keynes sa narodil v Cambridge v intelektuálnej rodine a študoval v Eton College a neskôr na King’s College v Cambridge, kde sa neskôr stal profesorom. Pred a počas prvej svetovej vojny pracoval v rôznych štátnych inštitúciách vrátane India Office a neskôr v Britskom ministerstve financií. Bol aktívny v medzinárodnej politike po prvej svetovej vojne a svoju kritiku Versailleskej zmluvy zhrnul v knihe The Economic Consequences of the Peace (1919). Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na príprave povojnového ekonomického poriadku a bol jedným z účastníkov konferencie v Bretton Woods.

Hlavné diela a myšlienky

Najvýznamnejším Keynesovým dielom je The General Theory of Employment, Interest and Money (1936), v ktorom prepracoval základy makroekonómie. Medzi jeho kľúčové myšlienky patria:

  • Agregátny dopyt ako rozhodujúci faktor pre úroveň zamestnanosti a produkcie — nedostatočný dopyt môže viesť k dlhodobému nezamestnaniu.
  • Fiskálna politika — vlády by mali pri poklese dopytu stimulovať ekonomiku prostredníctvom verejných výdavkov a daňových úprav (tzv. proticyklická politika).
  • Multiplikátor — verejné výdavky môžu mať násobný účinok na celkový dôchodok a zamestnanosť.
  • Preferencia likvidity a teória úroku — úroková miera odráža kompenzáciu za zdržiavanie peňažných zostatkov a preferenciu likvidity.
  • Myšlienka, že trhy nie vždy vedú k plnému zamestnaniu bez zásahov štátu; zohrávať úlohu môže neistota a nedokonalé očakávania.

Vplyv na hospodársku politiku

Keynesove názory mali priamy dosah na politiku v období po druhej svetovej vojne, keď mnohé vlády prijali politiky zamerané na plnú zamestnanosť, sociálny štát a regulačné nástroje na stabilizáciu hospodárskeho cyklu. Keynesova teória poskytla intelektuálny základ pre povojnový ekonomický konsenzus, známy ako keynesiánsky konsenzus.

Kritika a neskorší vývoj

Keynesova teória čelila kritike zo strany iných ekonomických škôl — napríklad monetaristov (Milton Friedman) a ekonómov presadzujúcich zásahy trhu (F. A. Hayek). V 1970. rokoch s nástupom stagflácie sa ukázali obmedzenia tradičných keynesiánskych modelov a to viedlo k rozvoju nových prístupov (nová klasická a nová keynesiánska ekonomika). Napriek tomu zostávajú Keynesove myšlienky o potrebe aktívnej hospodárskej politiky relevantné najmä v obdobiach recesie.

Dedičstvo

Keynes je považovaný za jedného z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia. Okrem teoretického príspevku prispel aj k verejnej politike a medzinárodným ekonomickým inštitúciám. Jeho diela sa stále študujú na univerzitách a jeho argumenty o úlohe štátu v hospodárstve zostávajú predmetom debát medzi ekonómami aj tvorcami politík.

Vybrané diela: The Economic Consequences of the Peace (1919), A Tract on Monetary Reform (1923), A Treatise on Money (1930), The General Theory of Employment, Interest and Money (1936).