Monal je vták rodu Lophophorus z čeľade bažantovitých, Phasianidae. Typovým druhom tohto rodu je monal himalájsky (Lophophorus impejanus).

Všetky dospelé samce majú veľmi atraktívne a lesklé perie rôznych kovových farieb (farby vyzerajúce ako kovové). Samice a mladé samce nemajú perie s mnohými farbami; je červenohnedé s niektorými bielymi časťami.

Ich potravu tvorí hmyz a časti rastlín, ako sú korene, hľuzy, cibule a semená.

Žijú v rododendrónových lesoch vo vysokých nadmorských výškach Himalájí a S'-čchuanu (Čína).

V dôsledku ničenia biotopov a lovu sa už stali pomerne vzácnymi a ohrozenými.

V rámci rodu Lophophorus existujú tri druhy a tri poddruhy:

Opis a pohlavný dimorfizmus

Monaly sú známe príznačným lesklým, často nepriehľadným perím, ktoré mení farbu v závislosti od uhla dopadu svetla. Samce majú výrazný hrebeň a bohaté irizujúce sfarbenie—od zelených a modrých odleskov cez fialové a medené tóny až po škvrny bielej a čiernej na chvoste a krídlach. Samice sú pre väčšinu druhov nenápadnejšie: prevažne červenohnedé až hnedé s bielymi pruhmi alebo škvrnami, čo im poskytuje lepšiu ochranu pri hniezdení na zemi.

Potrava a správanie

Monaly sú pozemné vtáky, väčšinu času trávia hľadaním potravy v pôde a medzi vegetáciou. Ich strava zahŕňa:

  • hmyz a iné bezstavovce (červy, hmyz larválneho stavu),
  • rastlinné časti – korene, hľuzy, cibule, semená, bobule,
  • občas aj malé stavovce či plody dostupné v ich prostredí.

Monaly sú schopné hrabať zobákom do mäkkej pôdy alebo snehu, keď hľadajú hlbšie uložené potravy. Sú zväčša teritoriálne počas obdobia rozmnožovania; niektoré druhy vykazujú sezónne presuny do nižších polôh v období prísnej zimy.

Biotop, rozšírenie a výškové pásma

Preferujú subalpínske a alpínske biotopy: husté rododendrónové porasty, ihličnaté lesy na hranici lesa a pasienky, skalnaté svahy a horské lúky. V Himalájach sa vyskytujú typicky vo výškach približne od 2 000 až do 4 500 metrov nad morom, pričom presné rozšírenie závisí od druhu. Ich areál siaha cez pohoria južnej Ázie — od západnej časti Himalájí cez Nepál, Bhután až po Tibetskú náhornú plošinu a čínske provincie vrátane S'-čchuanu.

Rozmnožovanie

Monaly majú výrazné námluvné výstupy: samce predvádzajú farebné perie a pohyby, aby prilákali samicu. Hniezdia na zemi, často pod krytom hustej vegetácie alebo medzi kameňmi, v plytkej prepadline vystlanej rastlinným materiálom. Samice zvyčajne znášajú malé až stredné množstvo vajec (bežne 2–6), ktoré sama inkubuje. Mláďatá sú precociálne — po vyliahnutí sú schopné nasledovať samicu a hľadať potravu, pričom rodičovskú starostlivosť zaisťuje predovšetkým matka.

Ohrozenie a ochrana

Hlavné hrozby pre monaly sú:

  • zničenie a fragmentácia biotopov v dôsledku rozširovania poľnohospodárskej pôdy, ťažby a rozvoja infraštruktúry,
  • lov a zber vajec a peria,
  • rušenie v kľúčových hniezdnych oblastiach.

Napriek tomu, že niektoré druhy alebo lokálne populácie zostávajú relatívne hojnými, iné sú zraniteľné. Ochranné opatrenia zahŕňajú právnu ochranu, zriadenie chránených území, programy monitorovania populácií a osvetu v miestnych komunitách. Niektoré krajiny tiež monaly právne chránia a obmedzujú lov.

Kultúrny význam

Monaly sú často cenené pre svoje nápadné perie a zohrávajú úlohu v miestnej kultúre a mytológii v horských oblastiach Ázie. Monal himalájsky je napríklad národným vtákom Nepálu a má symbolický význam v regiónoch, kde žije.

Poznámka k druhom

Rod Lophophorus skutočne obsahuje niekoľko druhov (a u niektorých z nich aj rozličné poddruhy). Podrobnejšie taxonomické členenie a presný počet poddruhov sa môže meniť podľa najnovších vedeckých štúdií a revízií. Výskum, mapovanie areálov a genetické štúdie sú dôležité pre presnejšie určenie druhovej diverzity a pre cielenú ochranu týchto atraktívnych horských vtákov.