Pápež Zefyrinus (198/9–217): 15. pápež, montanizmus a adopcionizmus
Pápež Zefyrinus (198/9–217) – 15. pápež, kontroverzie okolo montanizmu a adopcionizmu, slabé vedenie, spory o Kristovu božskosť; sviatok 26. augusta.
Pápež Zefyrinus (asi 198/9–217 po Kr.) bol pätnásty pápež, oficiálny titul je rímsky biskup Katolíckej cirkvi. Pôsobil približne osemnásť rokov. Tradičné pramene ho opisujú ako jednoduchého človeka s obmedzeným vzdelaním, ktorý sa podľa niektorých kroník veľmi spoliehal na svojho diakona Kallista (neskôr pápeža Kalixta I.). Práve vzťah k diakonovi a neskôr k jeho nástupcovi bol jedným z dôvodov, prečo ho kritici považovali za menej rozhodného vodcu cirkvi.
Život a pontifikát
Zefyrinus bol biskupom Ríma v prelomovom období, keď sa raná cirkev vyrovnávala s vnútornými náukovými sporeniami a s organizáciou kresťanských spoločenstvá. Jeho pontifikát trval od konca 2. storočia až do začiatku 3. storočia; po jeho smrti sa stal rímskym biskupom práve jeho spomenutý diakon Kalixtus. Z dostupných historických záznamov je známe len málo detailov o jeho osobnom živote a konkrétnych administratívnych krokoch – hlavné správy o ňom poskytujú predovšetkým jeho protivníci, čo komplikuje objektívne hodnotenie jeho pôsobenia.
Hlavné teologické spory počas jeho pontifikátu
Za vlády Zefyrina sa v cirkvi rozmohli viaceré náuky, ktoré vyvolávali ostré reakcie. Medzi najvýraznejšie patria:
- Montanizmus – hnutie pôvodom z Frýgie (vedené prorokom Montanom a dvoma prorokyňami, Priskou a Maximillou), ktoré kládlo dôraz na novoproslovené zjavenia a prorocké dary, prísnejšiu morálku a očakávanie blízkeho konca sveta. Montanisti boli pre niektorých kresťanov heterodoxní najmä kvôli zdôrazňovaniu prorockých zjavení nad súhrnným autoritatívnym učením cirkvi; historické pramene však neuvádzajú, že by montanizmus štandardne popieral božskú podstatu Ježiša Krista.
- Adopcionizmus (tzv. dynamický monarchianizmus) – teologický názor, podľa ktorého bol Ježiš v istom zmysle „prijatom“ za Syna (napríklad pri krste) a jeho oslávenie alebo božskosť bola udelená alebo nadaná. Tento postoj stál v opozícii voči progresívne formovanému chápaní Kristovej božskej osoby, ktoré sa v cirkvi formovalo v priebehu 2. a 3. storočia.
- Modalizmus / monarchianizmus – ďalšia príbuzná problematika: určití učitelia (napr. Theodotus z Byzantia, Noetus) učili, že Otec a Syn nie sú odlišné osoby, ale len rôzne prejavy jednej Božej osoby; tento názor bol priamo napádajúci neskoršiu trinitárnu formuláciu. Práve s touto formou monarchianizmu mal Zefyrinus podľa kritikov málo ili žiadneho účinného boja.
Hlavným odporcom Zefyrina, ktorý nás informuje o týchto sporoách, bol teológ Hippolytus, ktorý ho ostro kritizoval za toleranciu niektorých herezí a za to, že údajne nevyviedol z cirkvi modalistických učiteľov. Hippolytus vyčítal Zefyrinovi, že miesto razantného potierania bludov uprednostnil zmierlivejší, menej konfrontačný prístup. Treba však dodať, že naše poznanie tejto epoché pochádza prevažne z prameňov, ktorých autori boli politicky alebo teologicky proti Zefyrinovi, a preto môže byť skreslené.
Kritika, obrana a historický kontext
Hippolytus a ďalší kritici Zefyrina zdôrazňovali jeho slabšiu pozíciu pri riešení heréz a obvinili ho z nejednoznačného postoja voči modalizmu. Na druhej strane sú historici, ktorí upozorňujú, že v období raných cirkevných konfliktov nemusel byť jednostranný, „tvrdý“ postoj vždy konštruktívny – konsolidácia učenia, formovanie autorít a budovanie jednotnej disciplíny vyžadovali často diplomatické riešenia a čas. Zefyrinova vláda teda môže byť interpretovaná buď ako znakom slabosti, alebo ako snaha udržať jednotu v ťažkom a zložito sa rozvíjajúcom spoločenstve.
Smrť, nástupca a spomienka
Zefyrinus zomrel v roku 217 a jeho nástupcom sa stal práve Kallista (Kalixtus I.). Podľa tradície má svoj sviatočný deň – jeho spomienka sa slávi 26. augusta. Bol pochovaný medzi rímskymi kresťanskými katakombami; presné miesto a podrobnosti o jeho pohrebe vychádzajú z raných kresťanských záznamov.
Dedičstvo
Zefyrinus zostal v historických prameňoch najmä ako postava spojená s náukovými sporami raného kresťanstva a ako objekt kritiky zo strany tých, ktorí uprednostňovali prísnejšiu obranu ortodoxie. Jeho pontifikát ukazuje, ako rozmanité a komplikované boli formovanie dogiem a cirkevných noriem v prvých storočiach. Súčasní historici často hodnotia jeho pôsobenie s väčšou mierou odstupu a snažia sa zohľadniť nedostatok neutrálnych prameňov i politický a sociálny kontext doby.
Hlavnými zdrojmi pre poznanie tejto epochy sú práce raných cirkevných autorov, najmä kritické svedectvá Hippolytusa a záznamy, ktoré sa dochovali v dielach cirkevných historikov. Preto zostáva obraz Zefyrina čiastočne nejasný a otvorený ďalšiemu skúmaniu.
Odkaz
1. ↑ Richard P. McBrien, Životy pápežov: Petra až po Jána Pavla II, (San Francisco:Harper San Francisco, 1997), s. 42
2. ↑ Richard P. McBrien, Životy pápežov: Peter až Ján Pavol II, (San Francisco:Harper San Francisco, 1997), s. 42, 43
3. ↑ Richard P. McBrien, Životy pápežov: Petra až po Jána Pavla II, (San Francisco:Harper San Francisco, 1997), s. 43
| · v · t · e | ||||||||
| ||||||||
| aBenedikt IX. sa v "Zozname pápežov" objavuje trikrát... bNeexistuje Ján XX ani Benedikt X |
Otázky a odpovede
Otázka: Kto bol pápež Zefyrín?
Odpoveď: Pápež Zefyrinus bol pätnástym pápežom Katolíckej cirkvi, ktorý pôsobil približne v rokoch 198/9-217 n. l. Je známy aj ako rímsky biskup.
Otázka: Aké boli niektoré učenia montanizmu a adopcionizmu?
Odpoveď: Montanizmus a adopcionizmus učili, že Ježiš Kristus bol svätou osobou, ale nie Božím synom, čo bolo v rozpore s učením Katolíckej cirkvi.
Otázka: Ako sa teológovia pozerali na pápeža Zefryna?
Odpoveď: Teológovia v tom čase považovali pápeža Zefryna za slabocha, pretože nepodnikol prísne kroky proti týmto skupinám, ktoré hlásali veci, ktoré boli v rozpore s učením Katolíckej cirkvi.
Otázka: Kto sa stal pápežom po pápežovi Zefyrínovi?
Odpoveď: Po pápežovi Zefyrínovi sa stal pápežom jeho diakon Kallistus.
Otázka: Ako dlho bol pápežom?
Odpoveď: Ako pápež slúžil sedemnásť rokov.
Otázka: Bol považovaný za vzdelaného človeka?
Odpoveď: Nie, bol považovaný za nevzdelaného človeka, ktorý sa vo veľkej miere spoliehal na svojho diakona Kallista, ktorý mu dával rady a usmernenia.
Otázka: Kedy sa slávi jeho sviatok?
Odpoveď: Jeho sviatok sa každoročne slávi 26. augusta.
Prehľadať