Azerbajdžanská demokratická republika (ADR; azerbajdžansky: Azərbaycan Demokratik Respublikası) známa aj ako Azerbajdžanská ľudová republika (azerbajdžansky: Azərbaycan Xalq Cümhuriyyəti) bola prvým úspešným pokusom o vytvorenie demokratickej a sekulárnej republiky v moslimskom svete (pred Tureckou republikou). ADR bola založená 28. mája 1918 po rozpade Ruského impéria, ktorý sa začal ruskou revolúciou v roku 1917, azerbajdžanskou národnou radou v Tiflisu v Gruzínsku. Jeho hranice tvorili na severe Rusko, na severozápade Gruzínska demokratická republika, na západe Arménska demokratická republika a na juhu Perzská ríša (Irán). Mala 2,86 milióna obyvateľov. Gandža bola dočasným hlavným mestom republiky, keďže Baku, ktoré je de iure hlavným mestom, bolo pod kontrolou boľševikov.
Vznik a historický kontext
Vznik ADR bol výsledkom zložitých udalostí na Kaukaze po páde Ruského impéria. Po februárovej a októbrovej revolúcii v Rusku vznikali na území bývalého impéria rôzne národné rady a krátkodobé štátne útvary. Azerbajdžanská národná rada vyhlásila samostatnosť 28. mája 1918 na základe snahy o zabezpečenie politickej samostatnosti a ochranu miestnych záujmov — najmä kontrolu nad bohatými ropnými políami v okolí Baku. V priebehu tohto obdobia sa na území republiky odohrali aj násilné etnické konflikty (známe napr. ako udalosti z marca 1918), ktoré ovplyvnili vnútornú politiku a demografiu regionu.
Politický systém a vnútorné reformy
Podľa ADR bol štátnym zriadením parlamentný systém, v ktorom bol najvyššou politickou inštitúciou štátnej moci parlament, nazývaný Milli Majlis (Národné zhromaždenie Azerbajdžanu), volený na základe všeobecného, slobodného a pomerného zastúpenia, a pred ktorým bola zodpovedná Rada ministrov. Jeho prvým predsedom vlády sa stal Fatali Chán Chojski. Okrem politickej strany Musavat, ktorá mala v parlamente väčšinu, získali v parlamente kreslá aj ďalšie politické strany Ehrar, Ittihad, moslimskí sociálni demokrati, ako aj zástupcovia arménskej (21 zo 120 kresiel), ruskej, poľskej, židovskej a nemeckej menšiny. Niektorí poslanci podporovali panislamistické a panturecké ideológie, čo odrážalo pestrosť politických názorov v novovzniknutom štáte.
Medzi najvýznamnejšie reformy a rozhodnutia parlamentu patrilo udelenie volebného práva ženám — Azerbajdžan sa tak stal prvým moslimským štátom, ktorý ženám priznal rovnaké politické práva ako mužom. Tento krok bol v mnohých ohľadoch progresívnejší aj v porovnaní s niektorými západnými štátmi tej doby. ADR tiež presadzovala rozvoj sekulárneho školstva, moderných inštitúcií a verejnej správy; významným krokom bolo založenie Baku State University v roku 1919, prvej univerzity moderného typu v krajine.
Ekonomika, ropa a kultúra
Ekonomika ADR bola silne závislá od ropného priemyslu okolo Baku, ktorý bol jedným z najdôležitejších svetových centier ťažby ropy začiatkom 20. storočia. Kontrola nad ložiskami a rafinériami mala strategický význam a pritiahla pozornosť zahraničných mocností i miestnych politických aktérov. Vďaka príjmom z ropy sa vláda snažila podporovať modernizačné projekty v školstve, zdravotníctve a infraštruktúre.
Kultúrne a národné obrodenie počas existencie ADR posilnilo používanie a rozvoj azerbajdžanského jazyka a literatúry, podporovalo umelecký život a zakladať sa začali moderné vzdelávacie a vedecké inštitúcie.
Ozbrojené sily a zahraničná politika
ADR vytvorila vlastné ozbrojené sily, ktoré sa podieľali na obrane hraníc a na udalostiach v regióne vrátane boja o Baku. V tom čase boli na Kaukaze aktívne veľmoci — Osmanská ríša, Británia, Nemecko a neskôr Sovietsky Rusko — a ich zásahy, diplomatické i vojenské, výrazne ovplyvňovali osud republiky. Situácia v Baku bola obzvlášť komplikovaná: mesto prešlo v krátkom období niekoľkými režimami (vrátane boľševickej kontroly), neskôr bolo vybojované silami spojenými s Osmanskou ríšou a azerbajdžanskými jednotkami počas bitky o Baku v septembri 1918.
Pád ADR a dedičstvo
Dňa 28. apríla 1920 vstúpili na územie Azerbajdžanu jednotky Červenej armády a vláda ADR bola zvrhnutá. Na území vznikla Azerbajdžanská sovietska socialistická republika, ktorá sa neskôr stala súčasťou ZSSR. Mnohí predstavitelia ADR odišli do exilu; snahy o obnovenie nezávislosti pokračovali v emigrácii i v politike medzi vojnami.
Aj napriek krátkemu trvaniu mala ADR trvalý vplyv na národné povedomie a štátne symboly Azerbajdžanu. Trikolóra s mesiacom a osemcípolou hviezdou, použitá ADR, bola v roku 1991 znovu prijatá modernou Republikou Azerbajdžan. Deň vyhlásenia ADR, 28. máj, je dnes v súčasnom Azerbajdžane oslavovaný ako Deň nezávislosti a obdobie ADR je vnímané ako dôležitá etappa v procese moderného štátotvorby.
Celkový význam ADR spočíval vo vytvorení modelu sekulárnej, parlamentnej a modernizačne orientovanej štátnej formy v moslimskom prostredí a v pokuse o vybudovanie inštitúcií, ktoré sa stali základom neskorších národných a politických tradícií v Azerbajdžane.