Hviezdice alebo morské hviezdy sú ostnatokožce z triedy Asteroidea. p35
Všetky žijú v oceáne, na morskom dne. Mnohé hviezdice žijú v hlbokej vody, iné v plytkej. Niektoré žijú v prílivovej zóne, medzi odlivom a prílivom. Majú päť alebo viac ramien a môžu byť pomerne veľké. Slnečnicová morská hviezdica (Pycnopodia helianthoides) je najväčšia: v dospelosti má rozpätie ramien asi jeden meter. Je o niečo väčšia ako známa hviezdica tŕňová koruna, ktorá žije na koralových polypoch.
Hoci sú hviezdice bezstavovce, majú určitý druh kostry. Telo hviezdice je zložené z uhličitanov vápenatých, tzv. kostičiek. Tie tvoria endoskelet, ktorý má rôzne podoby, ako sú tŕne a zrnká.
Majú primitívny nervový systém, ale nie mozog. Takisto nemajú krv, namiesto toho používajú morskú vodu na pumpovanie vecí okolo svojho tela.
Existuje viac ako 1500 rôznych druhov morských hviezdic. Väčšina morských hviezdic sú dravce. Živia sa mušľami, lastúrami a inými lastúrnikmi. Príležitostne lovia aj malé ryby.
Stavba tela a kostra
Typická hviezdica má centrálny disk a od neho vychádzajú ramien (zvyčajne 5, u niektorých druhov ich môže byť viac). Ich telo je pokryté endoskeletom z drobných vápenatých kostičiek (ossicles), ktoré môžu tvoriť ploché doštičky, tŕne alebo zrniečka. Medzi kostičkami sú tenké kožné výbežky – papuly alebo dermálne pľúcka – ktoré pomáhajú pri dýchaní.
Vodný cievny (ambulakrárny) systém a pohyb
Hviezdice sa pohybujú pomocou tzv. tubulárnych nôh (ambulakrárnych podia). Tieto „nožičky“ sú poháňané vodným cievnym systémom: morska voda vstupuje cez madreporit, prechádza kanálikmi do ampúl a odtiaľ do paličiek – nožičiek. Otvorením a uzatvorením ampúl hviezdica mení tlak a nožičky sa vyťahujú alebo zasúvajú, čo umožňuje prilipnutie a ťahanie po podklade. Pomocou prísavných destičiek na koncoch nožičiek dokážu hviezdice pevne uchopiť korisť a „ťahať“ otvorené mušle.
Nervový systém a zmysly
Majú jednoduchý nervový systém tvorený okružným nervovým gangliom (nervovým kruhom) v strede a radiálnymi nervami v ramenách. Nie majú centrálny mozog, ale sú schopné koordinovaného pohybu. Na koncoch ramien sa nachádzajú svetlocitlivé škvrny (ocelli), ktoré vnímajú intenzitu svetla, a chemoreceptory, ktoré pomáhajú pri vyhľadávaní potravy.
Potrava a spôsob kŕmenia
Väčšina hviezdic je dravcov alebo mrchožrúti. Medzi bežnú korisť patria mušle, lastúry a iné lastúrniky, ktoré hviezdica otvorí pomocou silného prichytenia tubulárnymi nohami a pomalého ťahania ramien. Mnohé druhy vyklopia svoj žalúdok (kardiálny žalúdok) cez ústny otvor a vylúčia tráviace enzýmy priamo na korisť – trávenie prebieha čiastočne externě, a následne sú trávené čiastočky nasávané späť do tela. Niektoré druhy lovia aj malé ryby, koraly alebo organické zvyšky.
Rozmnožovanie a vývin
Väčšina hviezdic sa rozmnožuje pohlavne – sú oddeleného pohlavia a uvoľňujú vajíčka a spermie do vody (planktonické oplodnenie). Zo zygoty sa vyvíjajú voľne plávajúce larvy (napr. bipinnaria, brachiolaria), ktoré prežívajú v planktone niekoľko dní až týždňov, kým sa premienia na mláďatá a usadia sa na dne. Niektoré druhy dokážu aj nepohlavnú reprodukciu – rozdelením tela (fissúra) alebo odpojením ramena, ktoré sa zregeneruje na novú jedinca.
Regenerácia a zvláštne schopnosti
Hviezdice majú výraznú schopnosť regenerácie: dokážu dorastať stratené ramená, a u niektorých druhov sa z jednej odtrhnutej časti s časťou centrálneho disku môže vyvinúť celý nový jedinec. Táto vlastnosť má význam pri prežití po útoku predátora alebo pri rozmnožovaní niektorých druhov.
Dýchanie, obeh a vylučovanie
Dýchanie prebieha cez papuly a kožné výbežky a čiastočne aj cez tubulárne nohy. Namiesto krvi majú hviezdice koelomickú tekutinu, ktorá rozvádza živiny a plyny. Vodný cievny systém tiež pomáha pri rozvode živín a vnútornom transporte tekutín.
Habitat, rozšírenie a ekologická úloha
Hviezdice obývajú všetky moria, od prílivovej zóny až po veľké hĺbky oceánu. Existuje viac ako 1500 druhov s rôznou veľkosťou a ekológiou. Niektoré druhy sú ekosystémovými kľúčovými druhmi — regulujú populácie mušlí či kôrovcov a ovplyvňujú štruktúru spoločenstiev. Na druhej strane niektoré druhy, napr. hviezdica tŕňová koruna, sú významnými predátormi koralov a pri premnožení môžu spôsobiť rozpad koralových útesov.
Predátori, choroby a ohrozenia
Predátormi hviezdic sú napríklad ryby, kraby, morskí vtáci a niektoré väčšie bezstavovce. V posledných desaťročiach postihla mnohé populácie hviezdic epidémiá, napr. „sea star wasting disease“, ktoré spôsobili masívny úbytok niektorých druhov, vrátane slnečnicových hviezdic v Tichom oceáne. Ďalšie hrozby zahŕňajú zmeny teploty vody, znečistenie a stratu biotopov.
Vzťah k človeku
Hviezdice majú vedecký význam pri štúdiu regenerácie a vývoja. Niektoré druhy sú predmetom akvaristiky, iné zase spôsobujú škody na koralových útesoch alebo vo vymedzených oblastiach hospodárskych rýb (napr. konzumácia mušlí). Ochrana a monitorovanie populácií je dôležité pri zachovaní morských spoločenstiev.
Zhrnutie: Morské hviezdice (Asteroidea) sú rozmanité ostnatokožce s unikátnou stavbou tela, vodným cievnym systémom, schopnosťou regenerácie a dôležitou úlohou v morských ekosystémoch. Napriek primitívnemu nervovému systému a absencii krvi preukazujú zložité správanie pri love, obrane a rozmnožovaní.
