Bitka pri Gettysburgu
Bitka pri Gettysburgu (lokálne /ˈɡɛtɨsbɜrɡ/ ( počúvajte), so zvukom ss) sa odohrala 1. - 3. júla 1863. Bitka sa odohrala v meste Gettysburg v Pensylvánii a jeho okolí. Bola to bitka s najväčším počtom obetí v americkej občianskej vojne. Gettysburg sa často nazýva zlomovým bodom vojny. Armáda Potomacu generálmajora Únie Georgea G. Meada zastavila útoky armády Severnej Virgínie generála Konfederácie Roberta E. Leeho. Tým sa skončila Leeho druhá invázia na Sever. Lee začal 4. júla presúvať svojich mužov späť do Virgínie. 46 000 až 51 000 vojakov z oboch armád padlo v trojdňovej bitke za obeť.
V ten istý deň sa skončilo obliehanieVicksburgu, ktoré bolo tiež víťazstvom Únie.
V novembri toho roku bol na Národnom cintoríne v Gettysburgu otvorený cintorín pre tých, ktorí tam zahynuli. Prezident Abraham Lincoln predniesol na slávnostnom otvorení cintorína prejav nazvaný Gettysburgský prejav a vzdal poctu padlým vojakom na oboch stranách.
Pozadie
Leeho armáda vyhrala v máji 1863 dôležitú bitku pri Chancellorsville vo Virgínii. Potom viedol svoju armádu na sever cez údolie Shenandoah. Jeho plánom bolo začať druhú inváziu na Sever (nazývanú Gettysburgská kampaň). Lee mal na mysli niekoľko cieľov. Mal v úmysle dobyť Harrisburg v Pensylvánii, hlavné mesto štátu. Dúfal, že tým uvedie Lincolnovu administratívu do rozpakov a prinúti severných politikov vzdať sa vojny. V tomto momente Lee hral politiku. Vedel, že ak bude v Pensylvánii úspešný, povzbudí to mierové hnutie Severu. Dúfal, že získa zahraničné uznanie pre Konfederáciu. Mohlo by to tiež prinútiť Úniu rokovať o mieri, čo by umožnilo, aby sa konfederačné štáty stali nezávislým štátom. Lee veľmi potreboval zásoby a mal v úmysle získať ich v Pensylvánii. Okrem toho, že Harrisburg bol hlavným mestom štátu, nachádzal sa tu aj Camp Curtin, najväčší výcvikový tábor pre vojakov Únie. Bolo to významné železničné centrum. A čo je ešte dôležitejšie, bol to hlavný zásobovací sklad a tiež tábor pre vojnových zajatcov.
Na severe Lincoln povedal generálmajorovi Josephovi Hookerovi, aby armáda Únie nasledovala Leeho armádu. Hooker sa však veľmi zdráhal ísť za konfederátmi. Lincoln k nemu napokon stratil všetku dôveru. Dňa 28. júna, tri dni pred bitkou pri Gettysburgu, Lincoln vymenoval generála Meada, aby Hookera nahradil. Ak by Konfederácia zvíťazila, konfederačné sily by mali prístup k Filadelfii alebo Baltimore. Viceprezident Alexander Hamilton išiel päť dní pred bitkou pri Gettysburgu za Lincolnom, aby s ním prediskutoval obchod so zajatcami.
1. júla
Ani Lee, ani Meade nemali v úmysle, aby sa pri Gettysburgu odohrala bitka, a ani tam neboli, keď sa bitka začala. Dňa 30. júna 1863 mal konfederačný generál Henry Heth divíziu v Cashtowne v Pensylvánii, Leeho zhromaždisku pred presunom do Harrisburgu. Heth poslal svoju divíziu do neďalekého Gettysburgu, aby hľadala, ako neskôr napísal vo svojej správe, "vojenské zásoby (najmä obuv) a vrátila sa v ten istý deň". Tým sa začal šíriť mýtus, že bitka pri Gettysburgu sa začala kvôli topánkam. Heth to urobil bez toho, aby dopredu vykonal prieskum a zistil, čo sa v Gettysburgu nachádza. Úloha prieskumu patrila konfederačnej kavalérii pod vedením J. E. B. Stuarta. Tí však boli preč už viac ako týždeň. A tak jeho vojaci, slepí k tomu, čo ich čaká, narazili priamo na jazdeckú divíziu Únie, ktorej velil generál John Buford. Tým sa začali boje, hoci Heth a ďalší velitelia mali od Leeho rozkaz nezačínať bitku. Keď však každá strana privolala ďalšie jednotky, stala sa z toho plnohodnotná bitka. Lee tam začal presúvať veľkú časť svojej armády. Jedným z jeho cieľov bolo bojovať proti armáde Únie a zničiť ju. Teraz by to musel urobiť pri Gettysburgu.
Ráno 1. júla okolo 5.30 hod. sa začala bitka. Heth opatrne sondoval dopredu až k bodu asi dve míle západne od Gettysburgu. Bufordova kavaléria zámerne spomaľovala jeho postup. Približne o 10. hodine dorazil I. zbor Únie, ktorému velil generál John F. Reynolds. Rozostavili sa pozdĺž McPhersonovho hrebeňa, aby sa postavili proti Hethovej konfederácii. Počas bojov bol Reynolds zabitý, ale konfederáti boli zahnaní späť. Medzitým obe strany privolali posily. Únia vybudovala obranu mesta, pričom I. zbor bránil západné prístupy a XI. zbor severné. Boky kryla Bufordova kavaléria. Jedna divízia Únie bola držaná v zálohe na cintorínskom hrebeni. Popoludní, keď prišiel Lee, konfederáti ešte stále nevedeli, aká je sila síl Únie, ktorým čelia. Takisto nemali preskúmaný terén. Jedna divízia Ewellovho zboru zaútočila na I. zbor Únie tesne po poludní. Približne o 14. hodine sa Hethova divízia pripojila k Ewellovým jednotkám v útoku na I. zbor. Približne o 15. hodine zaútočila na bok XI. zboru Únie ďalšia Ewellova konfederačná divízia, ktorej velil generál Jubal Early. Do 16.00 h oba úniové zbory ustúpili cez Gettysburg a zaujali pozície na cintorínskom hrebeni. Doteraz Únia stratila približne 9 000 mužov vrátane asi 3 000 zajatých. Konfederanti do tejto chvíle stratili asi 6 500 mužov. Prvý deň bitky bol teda technicky vzaté víťazstvom Konfederácie. Federálne jednotky však držali výsostné územie, keďže stále prichádzali ďalšie posily. Na základe prvého dňa bojov bol Lee presvedčený, že dokáže Meada pri Gettysburgu poraziť.
Neskôr Lee poslal slávny rozkaz konfederačnému generálovi Richardovi S. Ewellovi, aby obsadil cintorínsky hrebeň, "ak to bude možné". Zatiaľ čo Ewell čakal na rozkazy od Leeho, odišiel na koni, aby sa bližšie pozrel na Cemetery Ridge. Na základe toho, čo videl, a zmätočného rozkazu sa rozhodol, že nie je prakticky možné kopec obsadiť a utáboriť sa. Namiesto toho sa rozhodol ponechať útok na nasledujúci deň. Pre Juh to bola prvá veľká chyba bitky. Potomacká armáda by tento deň ukončila s približne 21 900 mužmi pevne rozmiestnenými na Culp's Hill a Cemetery Ridge. Armáda Severnej Virgínie by mala od Bennerovho vrchu po Seminárny hrebeň približne 27 000 mužov.
2. júla
Na druhý deň bitky dorazila väčšina oboch armád. Línia Únie sa držala na vyvýšenine v obrannej formácii, ktorá pripomínala rybí hák. Dňa 2. júla Lee nariadil generálovi Jamesovi Longstreetovi, veliteľovi I. zboru Konfederácie, aby čo najskôr zaútočil na ľavé krídlo Únie. V tom istom čase mal zbor generála A. P. Hilla zaútočiť na stred Únie. Generál Ewell mal podniknúť diverzné útoky a "ak to bude možné", zaútočiť na pravé krídlo armády Únie. Lee sa domnieval, že ak všetko pôjde podľa jeho plánu a línia Únie bude zničená, bitka a možno aj vojna bude na druhý deň vyhraná. Leeho koordinovaný útok si vyžadoval dostať všetku pechotu do pozície a presunúť na jej podporu delostrelectvo. Longstreet mal ísť najďalej a v polovici pochodu si uvedomil, že ich línie Únie môžu vidieť. Vrátili sa späť a museli ísť inou trasou. Longstreet mohol dostať svoj zbor do pozície až okolo 16.00 h, keď začal útok. Jeho útok na líniu Únie trval viac ako tri hodiny, ale nedokázal prelomiť líniu Únie. Hillov zbor nedokázal byť v strede účinný. Ewell nezaútočil na Cemetery Ridge podľa pokynov v Leeho zmätočnom rozkaze, ale dosiahol určitý pokrok pri obsadzovaní Culp's Hill.
Generálmajor Únie Daniel Sickles, politický generál veliaci III. zboru, neuposlúchol Meadove rozkazy a presunul svoje jednotky do broskyňového sadu. Dostal rozkaz zaujať pozíciu na Little Round Top, ktorá by sa spájala s jednotkami Únie na jeho pravej aj ľavej strane. Tým zanechal v línii Únie veľkú dieru. Pochodoval do pozície takmer 1 míľu (1,6 km) pred líniou Únie bez podpory na oboch stranách. V priebehu hodiny bol celý jeho III. zbor takmer zničený Longstreetom. Sickles bol ťažko zranený delovou guľou a prišiel o nohu. Zranenie ho zachránilo pred vojenským súdom. Sicklesova chyba takmer prehrala celú bitku v prospech Únie.
V noci 2. júla dorazila Longstreetova najväčšia divízia pod velením generála Georgea Picketta a bola umiestnená v strede konfederačnej línie. Leeho plánom na nasledujúci deň bolo zaútočiť na pravú aj ľavú stranu Únie, rovnako ako deň predtým. Lee si bol stále istý, že dokáže prelomiť líniu Únie a vyhrať bitku. V ten deň Stuartova kavaléria dostihla Leeho armádu a Lee nariadil Stuartovi, aby obišiel východnú stranu Gettysburgu a zaútočil na tylo Únie. Ewell bol tiež posilnený a na druhý deň ráno dostal rozkaz obsadiť Culp's Hill.
Meade nariadil XII. zboru Únie, aby vyhnal Ewellove jednotky z dobytých zákopov na Culp's Hill. Mali sa presunúť na druhý deň ráno za denného svetla. Bol rozhodnutý, že zvyšok armády Únie bude držať svoje pozície a čakať, kým Lee zaútočí.
Deň 2; Hřbitovný hrebeň
3. júla
Ewell začal bojovať na Culp's Hill za úsvitu. Lee odišiel na Longstreetovom veliteľstve, aby zistil, že Longstreet zle pochopil jeho rozkazy. Plánoval obrat proti ľavému krídlu Únie. Teraz, bez nádeje na koordinovaný útok, Lee zmenil plán. Longstreet mal zaútočiť na centrum Únie na Cemetery Ridge. Ewellove sily neuspeli v protiútoku a boli nútené ustúpiť z Culp's Hill približne o 11:00. Lee vkladal všetky svoje nádeje do Longstreetovho útoku na stred. Longstreet mal poslednú čerstvú divíziu v Leeovej armáde. Tvorili ju tri brigády, ktorým velili generáli James L. Kemper, Richard B. Garnett a Lewis A. Armistead, vedení Pickettom.
Delá
Najprv bolo nariadené bombardovanie línií Únie približne 140 konfederačnými delami. Bombardovanie sa začalo okolo 13.00 h. Asi 80 kanónov Únie paľbu opätovalo. Súboj kanónov trval v závislosti od zdroja jednu až dve hodiny (väčšina uvádza asi hodinu). Veliteľ konfederačného delostrelectva, generál Edward Porter Alexander, ho zamýšľal trvať len asi 25 minút. Potom si však uvedomil, že to spôsobilo len malé škody na línii Únie, a tak pokračoval. Zároveň sa však musel obávať, že mu dôjde munícia a nebude mať dostatok munície na podporu útoku, ktorý sa chystal podniknúť Pickett. Keď úniové delá zmĺkli, Porter si myslel, že ich vyradil. Bol to však trik veliteľa delostrelectva Únie. Jeho delá čakali na útok, o ktorom sily Únie vedeli, že sa blíži. Alexander poslal Pickettovi správu, že môže začať útok.
Kanonádu bolo počuť až do Philadelphie. Hluk bol taký silný, že delostrelcovi tiekla krv z uší. Bol to pravdepodobne najhlasnejší hluk, aký bolo dovtedy na severoamerickom kontinente počuť. Konfederačné delá nakoniec možno zabili až 200 vojakov Únie v oblasti, ktorá sa neskôr stala známou ako "krvavý uhol". Delá Únie však možno zabili viac vojakov Konfederácie.
Pickettova výprava
Nazývanie útoku Konfederácie na centrum Únie "Pickettov útok" je zavádzajúce z dvoch dôvodov. Po prvé, Pickett velil len jednej z troch jednotiek v útoku. Po druhé, nešlo o útok, teda rýchly postup smerom k nepriateľovi, ale o útok, ktorý postupoval pomalšie a na dlhšiu vzdialenosť. K týmto jednotkám z Virgínie sa pripojilo niekoľko menších jednotiek konfederátov (niektoré zo Severnej Karolíny, Tennessee a Alabamy), ktorých počty sa znížili v dôsledku bojov počas prvých dvoch dní. Keď sa delá zastavili, Pickett zašiel za Longstreetom, aby ho požiadal o povolenie začať útok. Longstreet, ktorý si bol istý, že útok zlyhá, mlčky pokýval hlavou a mávol rukou. Longstreet sa snažil Leeho presvedčiť, aby útok odvolal, ale Lee ho nepočúval.
Viac ako 12 000 konfederátov vyšlo zo stromov a sformovalo sa na dlhý pochod vpred. Za nízkym kamenným plotom na cintorínskom hrebeni na nich čakalo asi 5 000 vojakov Únie, z ktorých väčšina patrila k II. zboru generála Winfielda Scotta Hancocka. V závislosti od zdroja to bolo medzi 14:00 a 15:00. Keď pochodovali vpred cez vzdialenosť 1 míle (1,6 km), delostrelectvo Únie zabilo veľké množstvo vojakov. Strelecká paľba z línie Únie bola intenzívna. Vojská Únie používali štyri línie vojakov. Keď línia vpredu strieľala, stiahli sa, aby si doplnili zásoby, zatiaľ čo ďalšia línia sa presunula k paľbe. Len niekoľko stoviek Virgínčanov sa dostalo k línii Únie. V priebehu niekoľkých minút boli mŕtvi alebo umierali. Niektorí boli zajatí. Útok trval približne hodinu a zahynulo pri ňom viac ako 7 000 vojakov Konfederácie. Keď zostávajúce jednotky Konfederácie ustupovali, videli Leeho na koni, ako hovorí: "To všetko bola moja vina". Potom povedal Pickettovi, aby zhromaždil svoju divíziu. Pickett slávne odpovedal: "Generál, nemám žiadnu divíziu."
Približne v rovnakom čase ako hlavný útok zaútočila Stuartova kavaléria na tylo Únie, ale ani tento útok nebol úspešný.
Mapa Pickett's Charge
Následky
Lee do Pennsylvánie priviedol armádu, ktorá mala 75 054 mužov a stratila 22 638 obetí, teda približne 30 % svojej armády. Meade stratil toľko poľných dôstojníkov, že armáda Potomacu sa už do konca vojny nezotavila. I. aj III. zbor Únie stratili toľko mužov, že museli byť spojené s II. zborom. Táto bitka si vyžiadala viac amerických životov ako ktorákoľvek iná bitka v dejinách Spojených štátov. Gettysburg je stále najväčšou bitkou, aká sa kedy odohrala na americkej pôde. Víťazstvo Únie nad Konfederáciou ukončilo Leeho inváziu na sever. Lee sa už nikdy nepokúsi napadnúť Úniu. Armáda Severnej Virgínie by už nikdy nenadobudla späť svoju silu. Zásoby získané počas ich pôsobenia v Pensylvánii by však udržali armádu Konfederácie v chode. Vlak zásobovacích vozov a sanitiek pre ranených bol dlhý viac ako 17 míľ (27 km). Lee nemal do konca vojny nikdy viac ako 51 000 mužov. Početné sily Únie vyčerpali Leeho a jeho armádu. Preto sa o Gettysburgu hovorí ako o zlomovom bode americkej občianskej vojny. Po bitke konfederáti prišli na to, že tam bol otrok špión.
Meade bol tvrdo kritizovaný za to, že po treťom dni bitky nezaútočil na Leeho. Nasledujúci deň Meade vyslal obrancov, ale nezaútočil. Lee nechal svoju armádu držať pozície na Seminárnom hrebeni celý deň 4. júla. Viac ako 10 000 ranených mužov malo byť presunutých vozovým vlakom 40 míľ (64 km) do Williamsportu a cez Potomac do Virgínie. Zvyšok Leeho armády nasledoval v noci zo 4. na 5. júla, pričom ho chránila kavaléria Jeba Stuarta. Na druhý deň, keď zistili, že konfederáti opustili bojisko, armáda Únie ich opatrne nasledovala. V bitke pri Falling Waters Leeho armáda čakala, kým rozvodnená rieka Potomac opadne, aby mohla jeho armáda prejsť na druhú stranu. Meadove sily ich tam dobehli, ale bitka nemala jasného víťaza. Bitka pri Falling Waters bola poslednou bitkou v rámci Gettysburskej kampane.
Otázky a odpovede
Otázka: Čo bola bitka pri Gettysburgu?
Odpoveď: Bitka pri Gettysburgu bola bitka, ktorá sa odohrala 1. - 3. júla 1863 v meste Gettysburg v Pensylvánii a jeho okolí. Bola to bitka s najväčším počtom obetí v americkej občianskej vojne.
Otázka: Kedy sa odohrala?
Odpoveď: Bitka pri Gettysburgu sa odohrala 1. - 3. júla 1863.
Otázka: Kto sa zúčastnil tejto bitky?
Odpoveď: Do tejto bitky sa zapojila armáda Potomacu generálmajora Únie Georgea G. Meada a armáda Severnej Virgínie generála Konfederácie Roberta E. Leeho.
Otázka: Prečo sa Gettysburg často nazýva zlomovým bodom vojny?
Odpoveď: Armáda Potomacu generálmajora Únie Georgea G. Meada počas tejto bitky zastavila útoky armády Severnej Virgínie generála Konfederácie Roberta E. Leeho, čím sa skončila Leeho druhá invázia na Sever, a preto sa často nazýva zlomovým bodom vojny.
Otázka: Koľko obetí si vyžiadala táto trojdňová bitka?
Odpoveď: V tejto trojdňovej bitke padlo 46 000 až 51 000 vojakov oboch armád.
Otázka: Čo sa stalo v novembri toho istého roku po tejto bitke?
Odpoveď: V novembri toho istého roku po tejto bitke bol otvorený cintorín pre padlých na Gettysburskom národnom cintoríne a prezident Abraham Lincoln predniesol na jeho otváracom ceremoniáli prejav s názvom "Gettysburský prejav" na počesť mŕtvych vojakov na oboch stranách.