Americká občianska vojna

Pozadie

Keď boli v roku 1776 založené Spojené štáty americké, väčšina štátov povoľovala otroctvo. V priebehu nasledujúcich 84 rokov sa však severné štáty rozhodli, že otroctvo je zlá vec, a zakázali ho. Južné štáty ponechali otroctvo legálne. Otroci z Afriky v týchto štátoch pestovali bavlnu, ktorá im prinášala veľké peniaze.

Spojené štáty sa rozdelili na otrocké a slobodné štáty. Do roku 1860 sa tieto štáty na seba dlho hnevali. Sporili sa o to, či by malo byť v krajinách na západe povolené otroctvo. Koncom 50. rokov 19. storočia došlo v Kansase k bojom medzi ľuďmi, ktorí chceli povoliť otroctvo v oblasti Kansasu, a ľuďmi, ktorí ho chceli zakázať.

V roku 1860 vyhral prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických Abraham Lincoln z Republikánskej strany. Lincoln ešte nechcel zakázať otroctvo. Myslel si, že jeho zákaz by poškodil Juh. Lincoln a Republikánska strana však nemali radi otroctvo a nechceli, aby sa rozšírilo na západ.

Lincoln sa stal prezidentom 4. marca 1861. Po voľbách sedem južanských štátov vyhlásilo nezávislosť od Únie. Odchádzajúci prezident USA James Buchanan povedal, že je to v rozpore so zákonom, ale neurobil nič, aby ich zastavil. Lincoln a jeho republikánska strana považovali toto oddelenie za povstanie. Žiadna krajina nikdy neuznala Konfederáciu ako vlastný, samostatný štát. Dôvodom bola diplomacia zo strany Únie, protiotrocké nálady v Európe a severná blokáda južných prístavov.

Prvých sedem štátov, ktoré sa pripojili ku Konfederácii, boli Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas. Ďalšie štyri štáty sa pripojili po začatí bojov: Virgínia, Arkansas, Tennessee a Severná Karolína. Konfederácia tvrdila, že Kentucky a Missouri patria k nej, ale tieto štáty sa ku Konfederácii nikdy nepripojili. Kentucky, Missouri a Maryland boli otrokárske štáty, ktoré sa snažili vyhnúť tomu, aby sa pridali na stranu. Delaware podporoval Úniu napriek tomu, že bol otrokárskym štátom. Aj západné okresy Virgínie sa rozhodli zostať v Únii a vytvorili nový štát s názvom Západná Virgínia.

Štáty v roku 1861       Prvých 7 štátov Konfederácie 4 štáty Konfederácie, ktoré odišli neskôr Štáty Únie, ktoré povolili otroctvo Štáty Únie, ktoré zakázali otroctvo Oblasti, ktoré ešte neboli štátmi Západná Virgínia sa ešte neoddelila od Virgínie

Začínajú sa boje

Boje sa začali, keď Konfederácia bombardovala pevnosť Fort Sumter, pevnosť armády Únie. Lincoln potom požiadal štáty Únie, aby zhromaždili vojakov na boj proti Konfederácii.

Konfederované štáty tvrdili, že im patria všetky pevnosti a iné federálne budovy na Juhu. Fort Sumter sa nachádzal v Južnej Karolíne - jednom zo štátov Konfederácie. Pevnosť však kontrolovala Únia. Dňa 12. apríla 1861 zaútočili na pevnosť sily Konfederácie. Prinútili vojakov Únie vo vnútri pevnosti, aby sa vzdali. Po tomto incidente prezident Lincoln požiadal všetky štáty Únie o dobrovoľníkov do armády Únie. Rýchlo sa ku Konfederácii pridali ďalšie štyri južanské otrokárske štáty namiesto toho, aby dodali sily na boj proti nim.

Blokáda zo strany námorníctva Spojených štátov zabránila Konfederácii predávať bavlnu a iný tovar. Takisto im sťažila nákup zbraní a vojenského materiálu.

Vojna

Americká občianska vojna sa odohrávala v troch dôležitých oblastiach alebo "divadlách". Východné divadlo zahŕňalo celé územie východne od Apalačského pohoria. Západné divadlo zahŕňalo všetko medzi Apalačskými horami a riekou Mississippi a pozdĺž rieky. Transmisissippské divadlo zahŕňalo územie západne od rieky Mississippi.

Hlavné mestá Spojených štátov aj Konfederácie sa nachádzali vo východnom divadle. Washington D.Cbol hlavným mestom USA od roku 1800. Keď sa Juh oddelil, ako hlavné mesto Konfederácie najprv určil Montgomery v Alabame, ale čoskoro ho zmenil na Richmond vo Virgínii. Richmond a Washington sú od seba vzdialené len približne 90 míľ (145 km). Vo Virgínii sa odohrala jedna z prvých vojnových bitiek. Táto prvá bitka pri Bull Run sa odohrala 21. júla 1861. V bitke zvíťazili konfederanti. Potom sa armáda Únie Potomac pokúsila dobyť Richmond počas kampane na polostrove na jar 1862. V tomto čase prevzal velenie armády Severnej Virgínie Robert E. Lee a porazil armádu Únie. V auguste 1862 potom zvíťazil v druhej bitke pri Bull Run. Lee sa pokúsil vyhrať vojnu inváziou do Marylandu. Keď prehral bitku pri Antietame, stiahol sa späť do Virgínie.

V americkej občianskej vojne sa viedlo veľa námorných vojen, ale námorníctvo Únie bolo oveľa silnejšie. Lincoln zaviedol blokádu Konfederácie, čo znamenalo, že námorníctvo Únie nepustilo žiadne lode do južných prístavov ani z nich. Konfederanti používali lode nazývané blockade runners, ktoré dovážali veci z Európy. Medzi veci, ktoré Konfederácia privážala, patrili aj zbrane. Námorníctva oboch strán bojovali aj na riekach. Medzi lode patrili železné lode, ktoré boli na bokoch chránené železom, a bavlnené lode, ktoré používali po bokoch bavlnu. Počas bitky pri Hampton Roads bojoval železný čln Konfederácie Virginia proti železnému člnu Únie Monitor. Bolo to prvýkrát v histórii sveta, keď proti sebe bojovali dva železné člny.

Na západnom fronte sa väčšina bojov odohrávala pozdĺž rieky Mississippi. Ulysses S. Grant bol dôležitým generálom Únie na západe. Konfederanti sa v lete 1861 pokúsili vyslať svojich vojakov do štátu Kentucky. Počas prvých mesiacov roku 1862 armáda Únie prinútila konfederátov ustúpiť z Kentucky a zo západného Tennessee. Konfederanti sa pokúsili získať späť západné Tennessee útokom na Grantovu armádu v bitke pri Shilohu. Grant v bitke zvíťazil. Konfederanti sa potom na jeseň 1862 pokúsili vyslať svojich vojakov do východného Kentucky. Kentucky opustili po prehratej bitke pri Perryville.

Sever získal kontrolu nad takmer celou riekou Mississippi. Stalo sa tak obsadením miest pozdĺž rieky na jeseň 1862 a na jar 1863. Konfederácia však stále držala Vicksburg, dôležité mesto a pevnosť. Ak by mesto udržali, Konfederácia by mohla presúvať vojakov a zásoby z jedného brehu rieky na druhý. Grant začal obliehanie Vicksburgu v priebehu mája 1863. Obliehanie trvalo dlho. Dňa 4. júla 1863 sa konfederáti vo Vicksburgu vzdali Grantovi. Bol to jeden zo zlomových bodov vojny, pretože rozdelil Konfederáciu na dve časti.

Bitky sa odohrávali aj na západ od údolia rieky Mississippi, v Trans-Missippi. Dve dôležité bitky boli napríklad bitka pri Wilson's Creek a bitka pri Pea Ridge. Konfederanti sa pokúsili vpadnúť do Nového Mexika počas februára a marca 1862, ale boli porazení v bitke pri priesmyku Glorieta. Po tom, čo Únia dobyla Vicksburg, sa táto oblasť oddelila od ostatných štátov Konfederácie. Po dobytí Vicksburgu sa v tejto oblasti odohrali ďalšie bitky.

Počas obliehania Vicksburgu na západe nastal ďalší zlom na východe. Po víťazstve v niekoľkých bitkách sa Lee rozhodol znovu zaútočiť na sever. Lee a jeho armáda Severnej Virgínie vstúpili do Pensylvánie. Armáda Konfederácie sa stretla s armádou Únie pri Gettysburgu v Pensylvánii. Obe armády bojovali v bitke pri Gettysburgu. Táto bitka trvala tri dni: júla 1863. Pri Gettysburgu zahynulo viac vojakov ako v ktorejkoľvek inej bitke občianskej vojny. V bitke zvíťazila Únia. Tým sa zastavila invázia armády Konfederácie na Sever. Lee a jeho vojská boli zatlačení späť na Juh.

Prezident Lincoln sa potom rozhodol, že Grant je jeho najlepší generál. Poveril Granta velením nad všetkými armádami Únie. Lincoln tiež vymenoval Williama T. Shermana za generála veliaceho vojskám Únie v Georgii. Grant viedol mnoho útokov na Leeho armádu. Tieto bitky tvorili Pozemnú kampaň. Sherman medzitým vypálil Atlantu a Savannah. Urobil to v snahe oslabiť Juh a sťažiť obyvateľom Juhu zásobovanie konfederačnej armády potravinami a inými potrebami. Sherman potom pochodoval na sever cez Južnú a Severnú Karolínu. Konfederačný generál Joseph E. Johnston zaútočil na Shermana v bitke pri Bentonville. Sherman v bitke zvíťazil.

Lee vydržal vo Virgínii tak dlho, ako len mohol. Nakoniec sa rozhodol, že má príliš málo vojakov na to, aby pokračoval v boji proti Únii, ktorá mala viac vojakov a zásob. Lee sa vzdal Grantovi 9. apríla 1865 pri Appomattox Court House. Po Leeho kapitulácii sa vzdalo aj mnoho ďalších konfederačných armád. Posledným konfederačným generálom, ktorý sa vzdal, bol brigádny generál Stand Watie. Vzdal sa 23. júna 1865 v Oklahome.

Po skončení vojny prezident Lincoln omilostil všetkých vojakov Konfederácie. To znamenalo, že vojaci Konfederácie nebudú zatknutí ani potrestaní za boj proti Únii. Južné štáty sa mohli opäť pripojiť k Spojeným štátom. Niektorí konfederanti sa však do Spojených štátov vrátiť nechceli. Niektorí z nich sa presťahovali do Mexika alebo Brazílie.

Inflácia

Počas vojny bola inflácia problémom v Únii a ešte väčším problémom v Konfederácii, ktorej vláda platila za vojnu tlačením veľkého množstva papierových peňazí. Ceny išli hore a všetko bolo drahšie. Mnohí ľudia si vyššie ceny nemohli dovoliť a kvôli tomu hladovali. To bola jedna z vecí, ktorá pomohla viesť ku kapitulácii Konfederácie.

Po vojne

Počas vojny zahynulo mnoho vojakov na oboch stranách. Väčšina vojny sa odohrávala na juhu. Bolo zničených mnoho železníc, fariem, domov a iných vecí a väčšina ľudí tam veľmi schudobnela.

Obdobie po vojne, nazývané rekonštrukcia, trvalo od konca vojny do roku 1877. Armáda Únie zostala v niektorých južanských štátoch, ktoré sa stali okupovaným územím. K ústave Spojených štátov boli pridané tri dôležité dodatky. Tieto dodatky navrhla (alebo navrhla) vláda USA. Hoci ich nepodporili všetci Američania, dodatky získali dostatočnú podporu na prijatie:

• 13. dodatok hovorí, že otroctvo nie je povolené nikde v Spojených štátoch. Tým sa zavŕšilo dielo Proklamácie o oslobodení.
• 14. dodatok jasne stanovil, že všetci ľudia narodení v Spojených štátoch sú občanmi s rovnakými právami.
• V 15. dodatku sa uvádza, že ľudia v Spojených štátoch nemôžu mať právo voliť kvôli svojej rase.

Po vojne sa niektorí z veliteľov armády Únie dali na politickú dráhu. Generáli Grant, Hayes, Garfield, Harrison a McKinley sa stali prezidentmi. Ďalší veteráni boli zvolení do iných funkcií.

Zákon o amnestii z roku 1872 obnovil volebné právo a právo zastávať politické funkcie pre väčšinu bývalých členov Konfederácie. Niektorí z nich sa stali aj politikmi.