Pieseň o Rolandovi (La Chanson de Roland) — najstaršia francúzska epická báseň
Pieseň o Rolandovi — najstaršia francúzska epická báseň o hrdinskom boji pri Roncevaux, stredoveká legenda, 4 000 riadkov a pútavá história Karola Veľkého.
Pieseň o Rolandovi (francúzsky La Chanson de Roland) je epická báseň založená na bitke pri Roncevaux v roku 778 počas vlády Karola Veľkého. Je to najstaršie zachované významné dielo francúzskej literatúry a jedno z najvýznamnejších diel stredovekej európskej epiky. Báseň je napísaná v starofrancúzskom jazyku a pôvodne slúžila predovšetkým na predvádzanie — recitovalo ju a spievalo ju „vokálne“ putujúce umelecké zoskupenie (jongleurs) často za sprievodu hudby.
Dátum vzniku básne sa odhaduje medzi rokmi 1040 a 1115. Raná verzia vznikla približne okolo roku 1040 a postupné doplnenia a úpravy prebiehali až približne do roku 1115. Konečný text obsahuje približne 4 000 riadkov poézie, ktoré sú rozdelené do 298 básnických celkov nazývaných laisses. Verse je spravidla zložený z decasyllabických veršov usporiadaných podľa asonancie v rámci laisse, nie podľa rýmu — to je typické pre starofrancúzsku epiku. Báseň bola určená na prednes, prípadne sprevádzaná hudbou, a autor zostal anonymný; text sa pravdepodobne formoval v ústnej tradícii a potom bol zaznamenaný písomne.
Táto epická báseň je najstarším príkladom žánru chanson de geste, ktorý bol populárny v 11. až 15. storočí. Chansons de geste rozprávali o legendárnych činoch hrdinov a často posilňovali ideály vernosti, feudálnej loajality a kresťanskej identity. Hlavné postavy básne sú Roland (hrdinský veliteľ zadného vojenského družstva), Olivier (jeho druh a protiklad), Ganelon (zradca), Karol Veľký a arcibiskup Turpin. Dej je dramatický: Roland odmieta zavolať pomoc, až kým nie je príliš neskoro; trúbi na olifant (rohový roh), aby privolal Karola Veľkého, zomiera hrdinsky v boji a neskôr sa rieši Ganelonova zrada, jeho súd a trest. Báseň silne zdôrazňuje témy cti, obety a bojaschopnosti pre kresťanskú ríšu.
Historické pozadie je založené na skutočnej udalosti — prenasledovaní a útoku na zadnú stráž franského vojska v Pyrenejách v roku 778 pri Roncevaux — avšak epický text ju výrazne preformuloval: zatiaľ čo historický útok spáchali miestne pyrenejské skupiny (často sa uvádzajú Baskovia), báseň ho vykresľuje ako súčasť konfliktu medzi kresťanstvom a islamom, pričom nepriateľmi sú Saracéni. Takéto prestavby slúžili literárnym a ideologickým účelom — umocniť obraz Karla Veľkého ako kresťanského kráľa a dodať príbehu národný a náboženský rozmer.
Existuje niekoľko rukopisných verzií textu, čo svedčí o jej veľkej popularite v 12. až 14. storočí. Rukopisy a neskoršie kópie sa mierne líšia, čo odráža proces ústnej tradície a miestnych úprav. Po stáročia mala báseň veľký kultúrny dopad: stala sa súčasťou tzv. Matter of France (materiálu o Karolovi Veľkom) a ovplyvnila vznik ďalších chansons de geste, rytiersku literatúru i neskoršie moderné interpretácie. Dielo bolo preložené do mnohých moderných jazykov a predmetom rozsiahleho literárnovedného výskumu — študujú sa jeho jazyk, metrika, ideológia a úloha v stredovekej spoločnosti.
Pieseň o Rolandovi zostáva dôležitým prameňom pre pochopenie literárnej, kultúrnej a politickej predstavivosti stredoveku. Pre dnešného čitateľa ponúka kombináciu dramatického epického príbehu, historického odkazu a ukážku ranného vývoja francúzskeho literárneho jazyka a žánru.
Historická udalosť
Báseň je o skutočnej historickej udalosti, ktorá sa stala pred niekoľkými storočiami. V roku 778 Karol Veľký vtrhol do Španielska. Na svojej ceste cez Pyreneje plienil a raboval baskické krajiny. V Španielsku narazil len na malý odpor, kým nedorazil do mesta Zaragoza. Karol Veľký žiadal, aby sa vzdali. Guvernér mesta Husajn Ibn al-Ansarí odmietol. Karol Veľký potom mesto obliehal, ale s malým úspechom. Nakoniec guvernér zaplatil Karolovi Veľkému veľké množstvo zlata výmenou za to, že armáda Karola Veľkého opustí oblasť. Karel Veľký mal doma pripravenú saskú vzburu, takže ho nebolo treba veľmi presviedčať, aby odišiel.
Keď Karol Veľký tiahol na sever späť do Francúzska, opäť prechádzal cez baskické územie. Jeho veľké vojsko sa 15. augusta 778 v dlhej kolóne nachádzalo hlboko v Pyrenejach. Jeho zadnému vojsku velil Roland, jeden z najdôveryhodnejších vodcov Karola Veľkého. Zadný voj bol napadnutý počnúc bitkou v priesmyku Roncevaux. Baskovia využívajúc svoju znalosť terénu dokázali franský zadný voj prekonať. Ich úlohou však bolo chrániť hlavné vojsko, takže bojovali do posledného muža. Baskovia vyrabovali batožinové vlaky a zmocnili sa zlata, ktorým Karel Veľký platil v Zaragoze. Skôr ako sa franská armáda stihla obrátiť na boj proti Baskom, tí už boli preč. Roland a jeho muži zomreli ako hrdinovia.
Hlavné postavy básne
- Baligant
- Blancandrin
- Bramimonde
- Charlemagne
- Ganelon
- Kráľ Marsile
- Naimon
- Oliver
- Roland
- Turpin
Otázky a odpovede
Otázka: Čo je to Rolandova pieseň?
Odpoveď: Pieseň o Rolandovi je epická báseň založená na bitke pri Roncevaux v roku 778 počas vlády Karola Veľkého. Je to najstaršie zachované významné dielo francúzskej literatúry.
Otázka: V akom období bola Pieseň o Rolandovi populárna?
Odpoveď: Pieseň o Rolandovi bola populárna v 12. až 14. storočí.
Otázka: Kedy bola napísaná najstaršia verzia Piesne o Rolandovi?
Odpoveď: Najstaršia verzia Piesne o Rolandovi vznikla okolo roku 1040.
Otázka: Bola Pieseň o Rolandovi písomnou alebo ústnou tradíciou?
Odpoveď: Pieseň o Rolandovi bola napísaná na predvádzanie, prípadne na hudbu.
Otázka: Kto napísal Pieseň o Rolandovi?
Odpoveď: Autor Piesne o Rolandovi nie je známy.
Otázka: Aká je literárna forma Piesne o Rolandovi?
Odpoveď: Pieseň o Rolandovi je najstarším príkladom chanson de geste, čo bola literárna forma populárna v 11. až 15. storočí.
Otázka: Koľko básnických jednotiek sa nachádza v Piesni o Rolandovi?
Odpoveď: V Piesni o Rolandovi, ktorá má približne 4 000 veršov, je 298 básnických jednotiek nazývaných laisses.
Prehľadať