Pieseň o Rolandovi (francúzsky La Chanson de Roland) je epická báseň založená na bitke pri Roncevaux v roku 778 počas vlády Karola Veľkého. Je to najstaršie zachované významné dielo francúzskej literatúry a jedno z najvýznamnejších diel stredovekej európskej epiky. Báseň je napísaná v starofrancúzskom jazyku a pôvodne slúžila predovšetkým na predvádzanie — recitovalo ju a spievalo ju „vokálne“ putujúce umelecké zoskupenie (jongleurs) často za sprievodu hudby.
Dátum vzniku básne sa odhaduje medzi rokmi 1040 a 1115. Raná verzia vznikla približne okolo roku 1040 a postupné doplnenia a úpravy prebiehali až približne do roku 1115. Konečný text obsahuje približne 4 000 riadkov poézie, ktoré sú rozdelené do 298 básnických celkov nazývaných laisses. Verse je spravidla zložený z decasyllabických veršov usporiadaných podľa asonancie v rámci laisse, nie podľa rýmu — to je typické pre starofrancúzsku epiku. Báseň bola určená na prednes, prípadne sprevádzaná hudbou, a autor zostal anonymný; text sa pravdepodobne formoval v ústnej tradícii a potom bol zaznamenaný písomne.
Táto epická báseň je najstarším príkladom žánru chanson de geste, ktorý bol populárny v 11. až 15. storočí. Chansons de geste rozprávali o legendárnych činoch hrdinov a často posilňovali ideály vernosti, feudálnej loajality a kresťanskej identity. Hlavné postavy básne sú Roland (hrdinský veliteľ zadného vojenského družstva), Olivier (jeho druh a protiklad), Ganelon (zradca), Karol Veľký a arcibiskup Turpin. Dej je dramatický: Roland odmieta zavolať pomoc, až kým nie je príliš neskoro; trúbi na olifant (rohový roh), aby privolal Karola Veľkého, zomiera hrdinsky v boji a neskôr sa rieši Ganelonova zrada, jeho súd a trest. Báseň silne zdôrazňuje témy cti, obety a bojaschopnosti pre kresťanskú ríšu.
Historické pozadie je založené na skutočnej udalosti — prenasledovaní a útoku na zadnú stráž franského vojska v Pyrenejách v roku 778 pri Roncevaux — avšak epický text ju výrazne preformuloval: zatiaľ čo historický útok spáchali miestne pyrenejské skupiny (často sa uvádzajú Baskovia), báseň ho vykresľuje ako súčasť konfliktu medzi kresťanstvom a islamom, pričom nepriateľmi sú Saracéni. Takéto prestavby slúžili literárnym a ideologickým účelom — umocniť obraz Karla Veľkého ako kresťanského kráľa a dodať príbehu národný a náboženský rozmer.
Existuje niekoľko rukopisných verzií textu, čo svedčí o jej veľkej popularite v 12. až 14. storočí. Rukopisy a neskoršie kópie sa mierne líšia, čo odráža proces ústnej tradície a miestnych úprav. Po stáročia mala báseň veľký kultúrny dopad: stala sa súčasťou tzv. Matter of France (materiálu o Karolovi Veľkom) a ovplyvnila vznik ďalších chansons de geste, rytiersku literatúru i neskoršie moderné interpretácie. Dielo bolo preložené do mnohých moderných jazykov a predmetom rozsiahleho literárnovedného výskumu — študujú sa jeho jazyk, metrika, ideológia a úloha v stredovekej spoločnosti.
Pieseň o Rolandovi zostáva dôležitým prameňom pre pochopenie literárnej, kultúrnej a politickej predstavivosti stredoveku. Pre dnešného čitateľa ponúka kombináciu dramatického epického príbehu, historického odkazu a ukážku ranného vývoja francúzskeho literárneho jazyka a žánru.