Wernher Magnus Maximilian Freiherr von Braun (23. marca 1912 – 16. júna 1977) bol nemecký inžinier a vedec, známy predovšetkým ako raketový konštruktér. V 30. až 70. rokoch 20. storočia sa výrazne podieľal na vývoji riadených rakiet a kozmických nosičov; mnohí odborníci ho považujú za jedného z najvýznamnejších raketových konštruktérov 20. storočia. Počas druhej svetovej vojny pracoval pre nacistov, po vojne odišiel do Spojených štátov a neskôr pracoval pre NASA. V roku 1955 sa von Braun stal občanom USA.
Raný záujem a vzdelanie
Von Braun sa už v mladosti zaujímal o vojenskú techniku a raketovú teóriu. Ako mladý bol ovplyvnený prácami teoretika raketového pohonu Hermanna Obertha a zapojil sa do spoločenstiev venujúcich sa raketám. Postupne získaval teoretické i praktické skúsenosti, ktoré v 30. rokoch vyústili do profesionálnej práce na raketových projektoch v Nemecku.
Práca v Nemecku: vývoj V‑2 a Peenemünde
V Nemecku bol jedným z hlavných konštruktérov rakety V-2 (označenej aj A-4), ktorá sa stala prvou dlhometážnou balistickou raketou a prvou technickou konštrukciou, ktorá dosiahla hranicu vesmíru v zmysle suborbitálneho letu. Vývoj prebiehal najmä v skúšobnom stredisku v Peenemünde a neskôr v závodoch, odkiaľ boli rakety nasadené počas vojny. Použitie V‑2 v bojových podmienkach a výroba tejto zbraně sú späté s vážnymi etickými problémami: časť výroby prebiehala v podzemných továrňach, kde sa pri montáži využívala nútená práca väzňov, čo je dodnes predmetom historických hodnotení a kritiky.
Presun do Spojených štátov a pracovná činnosť po vojne
Po porážke Nemecka ho so skupinou ďalších nemeckých odborníkov priniesli do USA v rámci programu, ktorý mal zabezpečiť prenos know‑how raketovej techniky. V Amerike sa von Braun podieľal na vývoji rakiet pre armádu (napríklad Redstone a ďalšie nosiče), ktoré sa neskôr stali základom pre civilné kozmické programy. Ako vedúca osobnosť prišiel aj k myšlienke a koncepcii veľkého nosiča pre pilotované lety k Mesiacu.
NASA a Saturn V
V rámci civilného kozmického programu Spojených štátov sa von Braun stal vedúcou osobnosťou pri vývoji nosiča, ktorý umožnil program Apollo. Výsledkom bol nosič Saturn V, trojstupňová raketa s obrovským ťahom, ktorá v roku 1969 vyniesla ľudí na Mesiac. Saturn V zostáva jedným z najsilnejších nosičov v histórii a jeho úspechy sú úzko späté s cieľom pristátia na Mesiaci a s rozmachom pilotovaných kozmických letov v 60. rokoch.
Kontroverzie a historické hodnotenie
Postava von Brauna je predmetom intenzívnej diskusie: na jednej strane jeho technické schopnosti a prínos k dobývaniu vesmíru sú široko uznávané; na druhej strane jeho spolupráca s nacistickým režimom a účasť na projektoch spojených s využitím nútenej práce vyvolávajú morálne otázky. Presun nemeckých vedcov do USA po vojne (známy v historickej literatúre) vyvolal kontroverzie o tom, do akej miery bolo možné a akceptovateľné prehliadať predchádzajúce väzby na nacistický režim výmenou za odborné znalosti.
Osobný život, neskoré roky a odkaz
Von Braun sa stal známou verejnou osobnosťou: vystupoval v médiách, bol zástancom myšlienky pilotovaných letov do vesmíru a vo svojom živote sa angažoval aj mimo striktnej inžinierskej práce. Zomrel 16. júna 1977 v Spojených štátoch. Jeho odkaz je dvojznačný — technický a vedecký pokrok, ktorý pomohol uskutočniť ľudské pristátie na Mesiaci, ale aj závažné etické otázky spojené s obdobím jeho práce počas druhej svetovej vojny.
Wernher von Braun tak zostáva jednou z najvýraznejších, ale zároveň najkontroverznejších postáv dejín raketovej techniky a kozmonautiky 20. storočia.
