Carnotaurus bol dravý dinosaurus, ktorý žil pred 70 miliónmi rokov. Bol to veľký teropod, ktorý žil v Južnej Amerike v období vrchnej kriedy približne pred 72 až 70 miliónmi rokov. Hoci existuje len jedna dobre zachovaná kostra, je to jeden z najlepšie pochopených teropodov z južnej pologule. Kostra, nájdená v roku 1984, bola objavená v argentínskej provincii Chubut. Holotyp obsahuje takmer celý kostrový materiál vrátane lebky a častí kože, čo dalo paleontológom cenné informácie o vonkajšom vzhľade a anatómii tohto druhu.
Carnotaurus patrí do skupiny veľkých teropódov Abelisauridae. Abelisauridi boli čeľaďou veľkých teropódov, ktorá žila len na starovekom južnom superkontinente Gondwana. Boli dominantnými predátormi neskorej kriedy Gondwany. Obsadili ekologickú medzeru, ktorú na severných kontinentoch vyplnili tyranosauridi. Ich anatomické prispôsobenia sa líšia od severoamerických a európskych teropodov a ukazujú na samostatný vývoj veľkých suchozemských predátorov na južnej pologuli.
Morfológia a veľkosť
Vzhľad: Carnotaurus je charakteristický krátkou, hlbokou lebkou s dvoma výraznými kostnými rohmi nad očami — odtiaľ pochádza aj jeho meno (carno = mäso, taurus = býk). Lebka bola pomerne tuhá a robustná, pričom čeľuste niesli ostré, kužeľovité zuby prispôsobené krámaniu mäsa a držaniu koristi. Predné končatiny boli extrémne skrátené a zredukované, zrejme bez praktickej úlohy pri chytaní koristi.
Rozmery: Dospelé jedince dosahovali pravdepodobne celkovú dĺžku približne 7,5–9 metrov a hmotnosť odhadujú paleontológovia na približne 1–2 tony (odhady sa líšia podľa použitej metódy odhadovania hmotnosti).
Koža a vonkajší vzhľad
Holotyp Carnotaurusa je výnimočný aj tým, že sa pri ňom zachovali odtlačky pokožky. Koža ukazuje mozaiku malých, neprekrytých šupín s pravidelnými väčšími výraznými hrbolčekmi (niektoré z nich sa pokladajú za zmenšené osteodermy) uloženými do radov pozdĺž tela. Neexistujú priame dôkazy o prítomnosti peria; zachované impresie poukazujú na prevahu šupinatého pokryvu.
Funkcia rohů a správanie
Rohy nad očami boli pravdepodobne viacúčelové — mohli slúžiť na vizuálnu komunikáciu a pohlavný či druhový výber (display), prípadne pri vzájomných súbojoch medzi jedincami. Niektoré štúdie tiež navrhli použitie pri nárazoch alebo otrávaní súperov hlavou, i keď presná funkcia zostáva predmetom diskusií.
Lov, výživa a ekológia
Carnotaurus bol vrcholovým predátorom svojej oblasti. S najväčšou pravdepodobnosťou lovil rôzne stredne veľké až veľké bylinožravce — hadrosauroidy, menšie sauropody (alebo ich mláďatá) a iné dostupné cicavcovité a plazovité korisť. Jeho anatomické znaky (silný krk, robustná lebka so šikmými zubami) naznačujú štýl lovu zahŕňajúci rýchle, silné údery hlavou a trhanie mäsa, skôr než dlhodobé zápasy s veľkou korisťou.
Objav a význam pre paleontológiu
Nález takmer kompletného jedinca v roku 1984 bol pre paleontológiu mimoriadne dôležitý, pretože doplnil poznatky o abelisauridoch a ich rozšírení v Gondwane. Carnotaurus pomohol objasniť rozdiely medzi severnými a južnými línami veľkých teropodov, a ukázal, že južné druhy vyvinuli vlastné jedinečné riešenia v oblasti lebkovej a postkraniálnej anatómie.
Paleoživotné prostredie
Carnotaurus obýval oblasti južnej Patagónie v neskorej kriede — teplé pobrežné a vnútrozemské planiny s bohatou faunou bylinožravých dinosaurov, krokodílomorfov a iných suchozemských i vodných živočíchov. Ako člen čeľade Abelisauridae reprezentuje skupinu, ktorá dominovala v ekosystémoch Gondwany, keď boli tyranosauridi prítomní len na severnej pologuli.
Aj keď poznatky pochádzajú prevažne z jedného kompletného exemplára, Carnotaurus zostáva ikonickým zástupcom abelisauridov — svojim nezvyčajným vzhľadom (rohy, extrémne krátke predné končatiny, charakteristická koža) upútal pozornosť nielen vedcov, ale aj verejnosti a prispel k lepšiemu pochopeniu diverzity dinosaurov v južnej pologuli.
