Jamestown je mesto v Spojených štátoch. Založilo ho 13. mája 1607 približne 100 mužov, chlapcov a žien, ktorí prišli do Virgínie z Londýna v Anglicku. Mesto pomenovali Jamestown podľa kráľa Jakuba. Títo muži dúfali, že nájdu zlato a striebro, aby zbohatli. Jamestown bol prvou stálou anglickou osadou na území, ktoré sa neskôr stalo Spojenými štátmi. Mesto bolo postavené na ostrove Jamestown pozdĺž rieky James. Toto miesto bolo vybrané preto, lebo na ostrove nežili miestne indiánske kmene. Postavené na polostrove bolo dobrým miestom na obranu pred inými európskymi kolonistami.

Zakladanie a prvé roky

Jamestown založila Virginia Company of London, spoločnosť so súkromným kapitálom, ktorá získala od kráľa Jakuba povolenie (charter) na vytvorenie kolónie v Bostone Severnej Ameriky. Do osady prišli pôvodní kolonisti na troch lodiach — Susan Constant, Godspeed a Discovery — s očakávaním rýchleho zisku. Reálna situácia však bola náročná: nedostatok pitnej vody, infekčné choroby, zlé zásobovanie potravinami a konflikty s domorodými obyvateľmi spôsobili vysokú úmrtnosť.

Krízy a prežitie

Prvé roky boli poznačené hladom a chorobami. Známy je tzv. Starving Time v zimnom období 1609–1610, keď mnoho kolonistov zomrelo a prežitie osady bolo veľmi neisté; po príchode posíl v roku 1610 ostalo len málo osôb schopných viesť osadu ďalej. Do vedenia sa v tejto kritickej fáze zapojil kapitán John Smith, ktorý dokumentoval svoje skúsenosti a presadzoval disciplínu a obchod s miestnymi kmeňmi Powhatanovej konfederácie.

Vzťahy s domorodými obyvateľmi

Vzťahy medzi anglickými kolonistami a pôvodnými obyvateľmi (predovšetkým Powhatanovcami) boli zložité a kolísavé — od obchodnej spolupráce cez občasné spory a ozbrojené konflikty až po obdobia napätej pokoja. Postava Pocahontas (Matoaka), dcéry náčelníka Powhatana, sa často spomína v ľudových rozprávaniach o ranom kontakte medzi oboma komunitami; jej manželstvo s kolonizátorom Johnom Rolfom v roku 1614 symbolizovalo krátkodobé zlepšenie vzťahov.

Ekonomický zlom: tabak a otroctvo

Veľkú úlohu v prežití a neskoršom rozvoji Jamestownu zohralo dovtedy málo cenené poľnohospodárske zistenie — komerčne zaujímavý tabak, úspešne pestovaný a zužitkovaný Johnom Rolfom od približne roku 1612. Tabak sa stal hlavnou vývozovou plodinou a zdrojom bohatstva pre kolóniu. Z roka 1619 sa datuje aj príchod prvých Afričanov do Virgínie; ich postavenie — či už ako sluhovia na dohodu alebo ako otroci — sa v nasledujúcich desaťročiach menilo a postupne vyústilo do trvalého systému rasovo podmienenej otroctva.

Politika a samospráva

V roku 1619 bol v Jamestowne zvolený prvý zákonodarný zbor v anglických kolóniách — House of Burgesses — čo je považované za dôležitý krok k reprezentatívnej samospráve v Severnej Amerike. Táto inštitúcia sa stala jadrom politického života Virgínie a predchodcom neskorších amerických demokratických inštitúcií.

Presun sídla a historické pamiatky

Jamestown slúžil ako hlavné sídlo kolónie Virgínia niekoľko desaťročí, až kým sa v roku 1699 kapitál presunul do Williamsburgu. Dnes je Jamestown významným archeologickým a múzejným miestom. Jamestown Island je súčasťou Colonial National Historical Park a mesto si zachovalo dve hlavné objekty pre návštevníkov: Historic Jamestowne (archeologické vykopávky priamo na mieste pôvodnej osady) a živé múzeum Jamestown Settlement so zrekonštruovanými plachtovými loďami, pevnosťou a expozíciami o živote prvých kolonistov.

Historický význam

Jamestown je považovaný za začiatok trvalej anglickej prítomnosti v Severnej Amerike a má zložité miesto v amerických dejinách: je symbolom kolonizácie, kontaktov s domorodými národmi, hospodárskej adaptácie (tabak) i začiatku systémov otroctva, ktoré formovali neskorší vývoj krajiny. Archeologické nálezy a historický výskum neustále dopĺňajú naše poznatky o živote v prvej anglickej osade.